Matthew 6:13 in Cubeo 13 Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede.
Other Translations King James Version (KJV) And lead us not into temptation, but deliver us from evil: For thine is the kingdom, and the power, and the glory, for ever. Amen.
American Standard Version (ASV) And bring us not into temptation, but deliver us from the evil `one.'
Bible in Basic English (BBE) And let us not be put to the test, but keep us safe from the Evil One.
Darby English Bible (DBY) and lead us not into temptation, but save us from evil.
World English Bible (WEB) Bring us not into temptation, but deliver us from the evil one. For yours is the Kingdom, the power, and the glory forever. Amen.'
Young's Literal Translation (YLT) `And mayest Thou not lead us to temptation, but deliver us from the evil, because Thine is the reign, and the power, and the glory -- to the ages. Amen.
Cross Reference Matthew 5:37 in Cubeo 37 Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora. Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovariduquiyepe aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús.
Matthew 6:10 in Cubeo 10 Bʉ́re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. Caivʉ ijãravʉcavʉ d̶ajarãri mearore yópe mi ʉrõpe, yópe ina cavarõ mearocavʉ ne d̶aiyepe mi ʉrõpe cainʉmʉa.
Matthew 26:41 in Cubeo 41 Caivʉ náre arejamed̶a: —Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju d̶aiye bajure parʉbevʉ mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
Matthew 28:20 in Cubeo 20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yʉ́vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús. Quénoramu.
Luke 22:31 in Cubeo 31 Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: —Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jʉ̃menijicʉ jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore.
John 17:15 in Cubeo 15 “Ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare ĩni nʉvajacʉ ijãravʉre jocarĩ”, arĩ jẽniamevʉ yʉ mʉre. Quénora “Náre jã́ri corejacʉ me, abujuvai jabocʉ ʉ̃i ãmeina d̶are d̶abequiyepe ayʉ náre”, arĩ jẽniaivʉ yʉ mʉre.
1 Corinthians 10:13 in Cubeo 13 Apenʉmʉa mʉja “Yópe d̶aiyʉvʉ yʉ”, arĩ dápiad̶avʉ̃. Ʉbenita nópe d̶aivʉ baru, ãmeina tejebu mʉja. Nópe vaiyavʉ̃ caivʉ põevare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, ñai d̶ayʉ cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ye dajocabebi mʉjare, mʉje vainí tʉrãjiyepe ayʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Quénora parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ. Parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje napinajiyepe ayʉ caiye iye mʉje ãmeina d̶aiyʉede, d̶abevʉva diede. Que teni mʉja vainí tʉ́jʉrorivʉ bácavʉre vaidé d̶acʉyʉme ʉ̃ mʉje ãmeina d̶aiyʉede jocarĩ.
1 Corinthians 14:16 in Cubeo 16 Mʉje mearore jídu Jʉ̃menijicʉre dápiabevʉva quénora mʉje decocʉque, apevʉ nore cʉrivʉ jápiarĩ eabevʉva mʉje yávarĩduiyede, “Jãvemu ne aiyede”, ye aivʉ bʉojabejebu ne coreóvabe boje aipe aiyʉede diede.
2 Corinthians 1:20 in Cubeo 20 Jesucristorecabe jʉ ayʉ caiye Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báquede. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca, mearo d̶acacʉyʉ caivʉ majare ʉ̃́re jʉ aipõevare. Que baru cainʉmʉa maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, “Cristoi d̶aiye báque jãvemu. Quédecabu”, arĩ coyʉvaivʉbu Jesucristoi parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉbi dieque.
2 Corinthians 12:7 in Cubeo 7 Ji arĩ dápiabequiyepe ayʉ meacʉre caivʉ pʉeno, caiye iye me bajure Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báque boje yʉre, Jʉ̃menijicʉ yʉre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre ñájine d̶aicõjeimi. Satanás ñájine d̶arĩ cãrijovavaibi yʉre yópe miuyo jẽiyepe ji bajui.
Galatians 1:4 in Cubeo 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe.
1 Thessalonians 1:10 in Cubeo 10 Coyʉyama mʉje napini coreiyede máre ʉetʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi mácʉre, copaidacʉyʉre ijãravʉi cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai Jesúrecabe Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñai Jesús mead̶ayʉ majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
2 Thessalonians 3:3 in Cubeo 3 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru jãve parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmene. Aru jã́ri corecʉyʉme mʉjare ñai abujuvai jabocʉ, ʉ̃i ãmeno d̶abequiyepe ayʉ.
1 Timothy 1:17 in Cubeo 17 Ñai maje jabocʉ, cainʉmʉa jaboteyʉre caivʉre, pued̶arãjarevʉ ʉ̃́re aru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re máre. Ʉ̃́recabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe maje jã́memʉ. Aru ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra. Quédecabu.
1 Timothy 6:15 in Cubeo 15 Jʉ̃menijicʉ járore d̶acʉyʉme Cristore meajãravʉ ʉ̃i beoijãravʉ baquinóre. Ʉ̃ parʉcʉ pʉeno baju cũinácʉra jaboteyʉbe caivʉre aru caiyede máre. Que baru meacʉ bajube Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ caivʉ apevʉ jabovare. Aru ʉ̃́recabe cõjeñʉ caivʉ apevʉ cõjeivʉre máre.
2 Timothy 4:17 in Cubeo 17 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cad̶ateame yʉre aru parʉre d̶áme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i yávaiye méne. Aru cainoa joborõacavʉ nore cʉrivʉ bácavʉ jápiaima diede. Que teni maje jabocʉ Jesucristo mead̶ame yʉre ʉrarõ ãmenore jarʉvarĩ, yópe jẽni ĩ́yepe põecʉre yavide jocarĩ.
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
Hebrews 11:36 in Cubeo 36 Apevʉ nácavʉ bácavʉre yʉrini, jara popedejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉ pʉeno baju ñájivʉre tãumeaque bʉorĩ nʉvarejaquemavʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
1 Peter 5:8 in Cubeo 8 Me jã́jara. Apʉrivʉpe, coreivʉpe, me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede. Yópe yavi jijecʉcʉ oyʉ bʉjiéque ʉ̃i vorĩ ãre cuiyepe ʉ̃i ãquimʉre, nopedeca mʉje maucʉ, ñai abujuvai jabocʉ, vorĩ bíjaroiyʉcʉ cuibi põevare, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore.
2 Peter 2:9 in Cubeo 9 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majibi mead̶ayʉ ina ʉ̃́re jʉ arĩ mearo d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, jʉjovaivʉre jarʉvarĩ. Aru ʉ̃ majibi coreyʉ ina ʉ̃́re jʉ abeni ãmeno d̶aivʉre, ñájinajivʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
1 John 3:8 in Cubeo 8 Ʉbenita ñai d̶ayʉ ãmeina teiyede, ñai abujuvai jabocʉ jicʉbe. Mamarʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni mamarʉmʉre aru pʉ caride máre, cainʉmʉa ãmeina teiyede d̶aibi ʉ̃. Que barureca darejame Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jarʉvacʉyʉ ñai abujuvai jabocʉi d̶aiyede.
1 John 5:18 in Cubeo 18 Majidivʉbu maja caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi márare d̶are nʉmevʉre ãmeina teiyede caride. Jʉ̃menijicʉi mácʉ coreibi náre, abujuvai jabocʉ ʉ̃i ĩmequiyepe ayʉ náre. Que baru ãmeina d̶are nʉmema na.
Revelation 1:18 in Cubeo 18 Yʉrecabu apʉcʉ cainʉmʉa. Yʉ́vacari yaidéjacacʉ. Ʉbenita apʉvʉ yʉ cojedeca. Aru apʉcʉyʉmu cainʉmʉa. Quédecabu. Yʉrecabu llavede cʉvacʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre máre. Que baru yʉrecabu bʉojayʉ nʉicõjeñʉ põevare toabo cũiméboi.
Revelation 2:10 in Cubeo 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.
Revelation 3:10 in Cubeo 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque.
Revelation 3:14 in Cubeo 14 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Laodicea ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi dajocabecʉva, ñai coyʉyʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ.
Revelation 5:13 in Cubeo 13 Aru jápiacacʉ yʉ obedivʉ yʉriaivʉre. Caivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, aru caivʉ ijãravʉcavʉ, caivʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõcavʉ, aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉ máre, caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara yʉriaima, yópe arĩ: —Ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra aru ñai ovejajĩcʉre máre, caivʉ mearore jínajarevʉ, aru náre pued̶arãjarevʉ cainʉmʉa. Nárecabu pʉeno meara baju aru parʉrivʉ baju caivʉ pʉeno cainʉmʉa, arĩ yʉriaima na.
Revelation 7:14 in Cubeo 14 Yópe arĩ, coyʉcacʉ ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, majibevʉ yʉ. Mʉrecabu coreóvayʉ náre, acacʉ yʉ. Aru coyʉáme yʉre: —Nárecabu napivʉ bácavʉ ne ñájiye báquede pʉeno ʉrarõ baju. Joaquemavʉ ne cuitótecajeare, bore d̶arãjivʉ dicajeare ñai ovejajĩcʉi jiveque.
Revelation 19:1 in Cubeo 1 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiye bʉjiépe. Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboiyede: ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́vacari jãve mead̶aibi põevare. Aru jãve meacʉ bajube. Pʉeno parʉcʉbe máre. Jãve majepacʉ Jʉ̃menijicʉbe ʉ̃.
Revelation 19:4 in Cubeo 4 Ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva aru ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ mori tʉima joborõita mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, yópe arĩ: —Quédecabu. ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉrecabe maje mearore jímʉ, aima na.
Revelation 21:4 in Cubeo 4 Tʉ̃recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Torojʉre d̶acʉyʉme náre cainʉmʉa. Caiye javede cʉe báque jave bíjavʉ̃ cari. Que baru põeva ye yaibénajarama. Chĩomenajarama. Obenajarama. Aru ijibequiyebu náre máre, arĩ coyʉávʉ̃.