Cross Reference Matthew 3:2 in Cubeo 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre.
Matthew 4:17 in Cubeo 17 Dinʉmʉmiata bueni bʉ́rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre curejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús.
Matthew 7:21 in Cubeo 21 Bedióva buede nʉrejamed̶a Jesús: —Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, ecobenama ʉ̃i jaboteinore. Quévʉra ina ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉ ecorãjarama nore.
Matthew 12:50 in Cubeo 50 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejame Jesús.
Matthew 16:28 in Cubeo 28 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jaboteyʉre, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 26:42 in Cubeo 42 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a, yópe arĩ: —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye jaʉru, mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
Mark 3:35 in Cubeo 35 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, aru jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejamed̶a náre Jesús.
Mark 11:10 in Cubeo 10 Majeñecu mácʉ, David bácʉi jaboteino mácarõpedeca, cari jabotecʉyʉme. Ʉ̃i jabotequino meaquiyebu. Cari jabocʉ bacʉyʉ́re ména borotenajarevʉ. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
Luke 19:11 in Cubeo 11 Diede põeva ne jápiarĩburu yóboi, Jesús bueni bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉe boje, aru ne dápiaiye boje caivʉ põeva jã́rajivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare maumejiena.
Luke 19:38 in Cubeo 38 Aru parʉrõreca arejaimad̶a: —Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme ñai jabocʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cãrijimena cʉjarãri cavarõ mearocavʉ. Jʉ̃menijicʉre mearo majaróri. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, arejaimad̶a na.
Luke 22:42 in Cubeo 42 —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
John 4:34 in Cubeo 34 Aru Jesús arejamed̶a: —Maja ãiyede ãri bʉojarĩburu ũmedaivʉ maja. Quédeca yʉ d̶ayʉ yópe yʉre daroyʉ bácʉ ʉ̃i ʉrõpe aru bʉojayʉ iye d̶aiyede ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede yʉre, ũmedaivʉ yʉ.
John 6:40 in Cubeo 40 Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yʉ́vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús.
John 7:17 in Cubeo 17 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyʉcʉ baru, coreóvacʉyʉme ã́roque ji bueiyede. Ji buedu Jʉ̃menijicʉi majiéque o ji baju majiéque, coreóvacʉyʉme.
Acts 13:22 in Cubeo 22 Dinʉmʉmia Jʉ̃menijicʉ jaboteicõjemenejaquemavʉ Saúl bácʉre. Quénora jabotede d̶arejaquemavʉ David bácʉre. Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Davique, Isaí mácʉque, torojʉvʉ yʉ. Ji d̶aicõjeiyepedeca d̶acʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 21:14 in Cubeo 14 Ñʉja ʉ̃́re jʉ are d̶arĩ bʉojabedejacarã. Que baru jẽniari dajocarejacarã ʉ̃́re. Quénora: —Jʉ̃menijicʉ d̶ajacʉrĩ ʉ̃i ʉrõpe, arejacarã ñʉja.
Acts 22:14 in Cubeo 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre.
Romans 12:2 in Cubeo 2 D̶abejarã mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶are nʉiyepe. Quénora Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre mʉja coapa. Que teni mʉja bʉojarãjaramu majidivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõre mʉje d̶arãjiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ mearomu, torojʉre d̶aino, aru ye jaʉbenomu.
Ephesians 6:6 in Cubeo 6 Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe memecajarã mʉja, mʉje memecaiye boje Cristore.
Colossians 1:9 in Cubeo 9 Que baru ñʉje jápiaiye boje mʉje borore, coyʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque máre. Ñʉje jápiaiyede mʉje borore coyʉrĩ bʉ́carã mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Aru caride máre coyʉre nʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniaivʉbu ʉ̃́que ʉ̃i coreóvare d̶aiyede mʉjare jãve caino yo ʉ̃i ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje cʉvarãjiyepe aivʉ majié caiyede aru coreóvaiye méne mʉje ũmeque.
Colossians 1:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare ñai abujuvai jabocʉi jaboteino ñeminore jocarĩ. Que baru epeibi majare maje jabocʉva mamacʉre, ʉ̃i ʉmʉre.
1 Thessalonians 4:3 in Cubeo 3 Yópe ʉbi ñai Jʉ̃menijicʉ: Mʉja coapa d̶ajarã mearore cainʉmʉa. Meara májara mʉja, ʉ̃ jina mʉje teiye boje. Que baru cʉbejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque.
1 Thessalonians 5:18 in Cubeo 18 Aipe vaiye vaijárõri mʉjare. Cainʉmʉa torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje nópe d̶aiyede, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
Hebrews 1:14 in Cubeo 14 Ʉbenita caivʉ ina ángelevacapũravʉ torojʉrivʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru mearore jívʉbu ʉ̃́re. Námu Jʉ̃menijicʉi daroimara, põeva ne jã́memara, cad̶atenajivʉ maja ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre, cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare.
Hebrews 10:7 in Cubeo 7 Aru que arĩburu yóboi, arejacacʉ yʉ: “Mʉ, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́jacʉ. Yui cʉvʉ yʉ, d̶acacʉyʉ yópe mi ʉrõpe. Javede nópe arĩ, toivaicõjenejavʉ̃ mʉ ji borore ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca mi yávaiyeque toivacaiyoca bácarõque”, arejaquemavʉ Cristo. Nópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Hebrews 10:36 in Cubeo 36 Mʉje ñájiyede, napiye jaʉédecabu mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe aiye Jesúre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni earãjaramu iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 13:21 in Cubeo 21 Mʉjare mearare d̶arĩ jaʉbede d̶ajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene d̶ayʉ, mʉje d̶aiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare d̶are d̶ajacʉrĩ majare, maje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
1 Peter 2:15 in Cubeo 15 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje bi are d̶arãjiyepe ayʉ ina põeva ãrʉmevʉre ne ãmeina yávaiyede mʉjare, ne coreóvabe boje. Mʉje mearo d̶aiyeque d̶arãjivʉbu mʉja diede.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Revelation 11:15 in Cubeo 15 No yóboi, apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, yópe arĩ, coyʉima obedivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ bʉjiéque: Caride maje jabocʉ Cristoque jaboteivʉbu caivʉ ijãravʉcavʉre. Aru ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉima na.
Revelation 12:10 in Cubeo 10 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávainore bʉjinoque, yópe ainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ: —Caride jave eaivʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aijãravʉ põevare. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i parʉéque ʉ̃i jaboteiyede. Cristo máre jã́d̶ovaimi ʉ̃i parʉéde. Caride jaetovaimʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ abujuvai jabocʉ, ñai boro coyʉrĩ ad̶aipõecʉ bácʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Jipocamia ñai núcʉ bateáme Jʉ̃menijicʉ jipocai, boro coyʉrĩ ad̶acʉyʉ náre jãravʉre aru ñamine máre.
Revelation 19:6 in Cubeo 6 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiyepe yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope. Jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboivʉre: ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno jaboteni bʉ́yʉbe caride. Que baru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re.
Revelation 20:4 in Cubeo 4 Aru jã́cacʉ jabovai dobarõa mearoare. Ina dobarivʉ iye dobarõara maje jabocʉi ñájine d̶aicõjeimara mateima põevare, ne ãmeina teiye boje. Aru ina yaivʉ bácavʉ ne coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre dajocabevʉva ne ũmene jã́cacʉ yʉ. Na mácavʉrecabu mearore jíbevʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Aru ʉ̃i toivaino mácarõre máre cʉvabeteima na mácavʉ ne tʉ̃tʉvarã aru ne pʉrʉárã máre. Nacajari yainore jarʉvarĩ, apʉrivʉ teni jaboteima na Cristoque mil paiʉjʉa bajureca.