Matthew 4:23 in Cubeo 23 Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
Other Translations King James Version (KJV) And Jesus went about all Galilee, teaching in their synagogues, and preaching the gospel of the kingdom, and healing all manner of sickness and all manner of disease among the people.
American Standard Version (ASV) And Jesus went about in all Galilee, teaching in their synagogues, and preaching the gospel of the kingdom, and healing all manner of disease and all manner of sickness among the people.
Bible in Basic English (BBE) And Jesus went about in all Galilee, teaching in their Synagogues and preaching the good news of the kingdom, and making well those who were ill with any disease among the people.
Darby English Bible (DBY) And [Jesus] went round the whole [of] Galilee, teaching in their synagogues, and preaching the glad tidings of the kingdom, and healing every disease and every bodily weakness among the people.
World English Bible (WEB) Jesus went about in all Galilee, teaching in their synagogues, preaching the Gospel of the Kingdom, and healing every disease and every sickness among the people.
Young's Literal Translation (YLT) And Jesus was going about all Galilee teaching in their synagogues, and proclaiming the good news of the reign, and healing every disease, and every malady among the people,
Cross Reference Matthew 3:2 in Cubeo 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre.
Matthew 8:16 in Cubeo 16 Dinainumica ñamijie baji, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ abujuva ne ĩmamarare. Ina abujuvare yávarĩ jaetovarejamed̶a Jesús. Aru caivʉ ina ijimarare máre mead̶arejamed̶a.
Matthew 9:35 in Cubeo 35 Jesús buede nʉrejame cainoa ĩmaroai aru ĩmajinoai máre. Judíova ne cójijiñamiai bueni, coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
Matthew 10:7 in Cubeo 7 Mʉje nʉiyede yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, arĩ coyʉjarã náre. Mead̶ajarã ijimarare. Nacovajara yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Mead̶ajarã pojeivʉre. Aru jaetovajarã abujuvare ne ĩmamarare jocarĩ.
Matthew 11:5 in Cubeo 5 Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ nacovaimara yainore jarʉvarĩ apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare.
Matthew 12:9 in Cubeo 9 Nore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Aru cũinád̶ami judíovai cójijiñami ecorejacarã. Noi cʉrejame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ.
Matthew 13:19 in Cubeo 19 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
Matthew 13:54 in Cubeo 54 Copainʉrejame ʉ̃i joborõi. Aru judíovai cójijiñami buedejame põevare. Ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaima: —¿Ã́roqueba caiye iye ʉ̃i majié aru iye ʉ̃i d̶aiye põeva ne d̶arĩ majibede?
Matthew 14:14 in Cubeo 14 Ʉ̃i jataiyede, ẽcarʉi mari, ina obedivʉ põevare cõmaje ãroje jã́rejame Jesús. Nácavʉ ijimarare mead̶arejame ʉ̃.
Matthew 15:30 in Cubeo 30 Noi dobacʉre, obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yebai. Davarejaima cuiye majibevʉre, jã́ri eabevʉre, pʉrʉ ijimarare, yávaiye majibevʉre, aru apevʉre máre. Náre jũarejaima Jesúi cʉboba yebai. Aru náre mead̶arejame ʉ̃.
Matthew 24:14 in Cubeo 14 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ cainoa joborõacavʉre, ne jápiarãjiyepe aivʉ diede. Que baru cainoa joborõacavʉ iye yávaiye méne coreóvaivʉ barãjárama. No yóboi jãravʉ cũiquíyebu.
Mark 1:14 in Cubeo 14 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉorejamed̶a Juan Bautistare. Ʉ̃́re bʉorĩburu yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi, coyʉcʉyʉ iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re.
Mark 1:21 in Cubeo 21 Jesús ʉ̃i bueimaraque earejaimad̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Judíovai cójijiñami ecorĩ, Jesús buedejamed̶a ina põeva noi cʉrivʉre.
Mark 1:32 in Cubeo 32 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai caivʉ ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre.
Mark 1:39 in Cubeo 39 Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Aru jaetovarejamed̶a abujuvare máre.
Mark 3:10 in Cubeo 10 Obedivʉre ʉ̃i mead̶aiye báque boje, apevʉ ijimara ʉ̃́re chĩtorejaimad̶a, tʉoiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re.
Mark 6:2 in Cubeo 2 Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi bueni bʉ́rejamed̶a judíovai cójijiñami. Ina obedivʉ põeva ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaimad̶a: —¿Ã́roqueba caiye iye d̶aiye? ¿Yéba iye ʉ̃́re majide d̶aiye, aru iye d̶aiye põeva ne d̶arĩ majibede?
Mark 6:6 in Cubeo 6 Chĩori dápiarejamed̶a pare ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Jesús buede nʉrejamed̶a cainoa ĩmaroa coapa.
Luke 4:15 in Cubeo 15 Jesús buedejamed̶a ne judíovai cójijiñamiai ĩmaroa coapa. Aru caivʉ torojʉrejaimad̶a ʉ̃́re.
Luke 4:40 in Cubeo 40 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ ijimarare. Aru tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque náre coapa. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a náre.
Luke 4:43 in Cubeo 43 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Nʉiye jaʉvʉ yʉre, coyʉcʉyʉ apenoa ĩmaroare máre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
Luke 5:17 in Cubeo 17 Cũinájãravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede põevare, dobarejaimad̶a noi fariseovacavʉ, ina Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ máre, eaivʉ bácavʉ cainoa ĩmaroa Galilea ãmicʉrõre, Judea ãmicʉrõre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ máre. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉrejamed̶a Jesús, mead̶acʉyʉ ijimarare.
Luke 6:17 in Cubeo 17 Jesús ẽmeñʉ mácʉ cʉ̃racũare jocarĩ, mautedejamed̶a dái ʉ̃i bueimaraque. Aru obedivʉ põeva cʉrejaimad̶a. Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, aru macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ĩmarocavʉ máre: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre cʉrejaimad̶a. Ina earejaimad̶a, jápiaiyʉrivʉ Jesúre aru ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre ijiéde.
Luke 7:22 in Cubeo 22 Que teni Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a Juan Bautistai daroimarare: —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jápiaiyede aru mʉje jã́iyede máre: Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama caride, aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ, nacovaimara yainore jarʉvarĩ, apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare.
Luke 8:1 in Cubeo 1 No yóboi, Jesús coyʉcʉnʉrejamed̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa, põeva ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque borore. Aru ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara yóvarejaimad̶a ʉ̃́re.
Luke 9:11 in Cubeo 11 Ʉbenita náre nʉivʉre majidejaimad̶a põeva obedivʉ. Aru Jesújãre cujurejaimad̶a na. Jesúcapũravʉ torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a náre. Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede. Aru mead̶arejamed̶a nácavʉ ijimarare máre.
Luke 10:9 in Cubeo 9 Mead̶ajarã ijimarare. Aru coyʉjarã náre yópe: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”.
Luke 13:10 in Cubeo 10 Dinʉmʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a cũinád̶ami judíovai cójijiñami jívʉi ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi.
Luke 20:1 in Cubeo 1 Cũinájãravʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a ina põevare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉrivʉre. Coyʉyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aquiyede põevare. Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉri, arejaimad̶a ʉ̃́re: —Coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaimad̶a Jesúre.
John 6:59 in Cubeo 59 Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ, judíovai cójijiñami põevare bueyʉ, nópe coyʉrejame Jesús.
John 7:1 in Cubeo 1 No yóboi Galilea ãmicʉrõcarõa ĩmaroa coapa cucʉñʉ marejáme Jesús. Ʉbenita Judea ãmicʉrõi nʉiyʉbedejame, nócavʉ judíova ñʉje jabova jorojĩni ne boaiyʉe boje ʉ̃́re.
John 18:20 in Cubeo 20 Ʉ̃i jẽniari jã́iyede, Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ caivʉ ne jápiaiyede buecacʉ yavebecʉva. Maja judíova maje cójijiñamiai aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami máre bueyʉ batecácʉ yʉ. Põeva ne cójijinoai buecacʉ yʉ cainʉmʉa. Ye yavenina buebetecacʉ yʉ.
Acts 5:15 in Cubeo 15 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ne d̶aiye boje põeva ne d̶arĩ majibede, obedivʉ põeva nʉvare nʉivʉ barejáimad̶a ijimarare ne parainoai, jũarajivʉ náre tãibʉai, Pedro nore vaiyʉ́, ʉ̃i decocʉque ʉ̃i taoquiyepe aivʉ apevʉ ijimaracavʉre, ne meatenajiyepe aivʉ.
Acts 9:13 in Cubeo 13 Nópe ayʉre jápiarĩ, Ananías arejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ʉ̃ mínare mearare Jerusalẽ́cavʉre ãmeno d̶abiya ʉ̃. Obedivʉ põeva yávad̶ama yʉre.
Acts 10:38 in Cubeo 38 Aru mʉjavacari majivʉ ñai Jesús Nazarecacʉi borore. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃́re javede. Que teni daroquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i Espíritu Santore. Que baru Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvatequemavʉ ʉ̃, Jesús. ’Caino ʉ̃i cuino Jesús cad̶ateame põevare. Mead̶ame caivʉ ina põevare abujuvai jabocʉi ñájine d̶aimara mácavʉre, ʉ̃i cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi parʉéde.
Acts 18:4 in Cubeo 4 Caisumana coapa judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Pablo bueyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami jívʉi. Jã́d̶ovaiyʉrejamed̶a judíovare aru judíova ãmevʉre máre ʉ̃i bueiyede jãve, ne jʉ arãjiyepe ayʉ diede.
Acts 20:25 in Cubeo 25 ’Jápiajarã. Coyʉcʉnʉcacʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jẽneboi. Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ mʉja jã́menajivʉre yʉre cojedeca ijãravʉre.
Romans 10:15 in Cubeo 15 Aru ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva bueivʉ bʉojabenama iye yávaiye méne, náre jarobedu, aquijichʉbi apecʉ. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva ne eaiyede põeva yebai, torojʉre d̶aivʉbu náre ne ũmei”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.