Matthew 3:9 in Cubeo 9 Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru ʉ̃i jorojĩquinore dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã. Jʉ̃menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Other Translations King James Version (KJV) And think not to say within yourselves, We have Abraham to our father: for I say unto you, that God is able of these stones to raise up children unto Abraham.
American Standard Version (ASV) and think not to say within yourselves, We have Abraham to our father: for I say unto you, that God is able of these stones to raise up children unto Abraham.
Bible in Basic English (BBE) And say not to yourselves, We have Abraham for our father; because I say to you that God is able from these stones to make children for Abraham.
Darby English Bible (DBY) And do not think to say within yourselves, We have Abraham for [our] father; for I say unto you, that God is able of these stones to raise up children to Abraham.
World English Bible (WEB) Don't think to yourselves, 'We have Abraham for our father,' for I tell you that God is able to raise up children to Abraham from these stones.
Young's Literal Translation (YLT) and do not think to say in yourselves, A father we have -- Abraham, for I say to you, that God is able out of these stones to raise children to Abraham,
Cross Reference Matthew 8:11 in Cubeo 11 Coyʉyʉbu mʉjare: Darãjarama põeva cainoa joborõacavʉ, yʉre jʉ aipõeva. Dobarãjarama tʉoiva yebai, ãrajivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ʉ̃i põevaque, Abrahãque, Isaaque, aru Jacoque máre.
Mark 7:21 in Cubeo 21 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. D̶ad̶ama ãmeina d̶aiyede apevʉque, némarebʉcʉva ãmevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare.
Luke 3:8 in Cubeo 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje baju abejarã: “Majeñecu Abraham mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, abejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi oatʉvayʉ cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Luke 5:22 in Cubeo 22 Aru Jesús, jã́ri coreóvarĩ ne baju ne dápiaiyede, arejamed̶a náre:
Luke 7:39 in Cubeo 39 Que teni ñai fariseo, Jesúre cutuyʉ bácʉ, “Ãrevʉ” arĩ ʉ̃́re, yópe teinore jã́ri, dápiarejamed̶a ʉ̃i baju: “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ baru, majijebu yéco põeco ico jẽni jã́d̶ore ʉ̃́re. Põeco ãmeina teipõecobe õ”, arĩ dápiarejamed̶a.
Luke 12:17 in Cubeo 17 Que teni dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “¿Aipe d̶aji yʉ? Caiye iye ji ʉrarõ oteiye epeiñami cʉvabevʉ yʉ”.
Luke 16:24 in Cubeo 24 Que baru órejaquemavʉ, ayʉ yópe: “Mʉ, jícʉ, Abraham, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Darojacʉ Lázarore ji yebai ʉ̃i ocoque jórĩ neneóvaquiyepe ãmuyoque ji jemedore, cojʉjovacʉyʉ yʉre. Pare ñájivʉ yʉ yo toaboi”, aquemavʉ.
Luke 19:40 in Cubeo 40 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Coyʉyʉbu mʉjare: Na bi aru, iboá cʉ̃raboavareca cod̶obobojebu, arejamed̶a náre Jesús.
John 8:33 in Cubeo 33 Ʉ̃́re arejaima ina judíovacavʉ: —Ñʉja Abraham mácʉi pãramenatamu. Que baru cainʉmʉa apecʉi cõjeimara ãmevʉ ñʉja. ¿Aipe teni “Apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja”, ayʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? arejaima Jesúre.
John 8:39 in Cubeo 39 —Ñʉjeñecu mácʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ, arejaima na. Ʉbenita Jesús arejame náre: —Abraham mácʉi pãramena baju baru, ʉ̃i d̶aiye báquepedeca d̶ajebu mʉja.
John 8:53 in Cubeo 53 Majeñecu Abraham mácʉ yaidéjaquemavʉ. ¿Ʉ̃i pʉeno parʉcʉrʉ̃ mʉ? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. ¿Yécʉpe páyʉrʉ̃ mʉ, mi dápiaru? arejaima na.
Acts 13:26 in Cubeo 26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, majareca Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ.
Acts 15:14 in Cubeo 14 Simón Pedro coyʉibi mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉino mácarõre judíova ãmevʉre, aru aipe d̶arĩ beoino mácarõre apevʉ nácavʉre ʉ̃ jina márajivʉre.
Romans 4:1 in Cubeo 1 Caride mʉjare coyʉquijivʉ yʉ aipe Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede javede maja judíova majeñecu mácʉre, ʉ̃i ãmiá Abraham.
Romans 4:11 in Cubeo 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe yávarĩburu yóboi, Abraham mácʉ buraicõjenejaquemavʉ ʉ̃i baju dicajede. Aru ʉ̃i yópe buraicõjeiye báque jã́d̶ovaiye barejaquémavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉimʉ mácʉ boropatebecʉre ʉ̃i jã́inoi, Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. Que teni caivʉ ne cajede buraicõjemevʉva jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre boropatebevʉre ʉ̃i jã́inoi, Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre tede d̶arejaquemavʉ néñecupe páyʉ.
Romans 9:7 in Cubeo 7 Ãrʉjara mʉja aipe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõre caivʉ ina Abraham mácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre ʉ̃i jã́inore. Que baru, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre.
1 Corinthians 1:27 in Cubeo 27 Que baru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre.
Galatians 3:27 in Cubeo 27 Mʉja jã́d̶ovaimara mácavʉ Jesucristoque ocoi cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride cʉvʉ mʉja Jesucristope ãrojarivʉ.
Galatians 4:22 in Cubeo 22 Jápiajarã caride Moisés bácʉi toivaiye báquede Abraham mácʉi borore. Abraham mácʉ ina pʉcarã mamarʉmʉ põeteivʉ bácavʉre cʉvarejaquemavʉ pʉcarõmiva nomivaque. Cũinácʉ Abraham mácʉi márepacoi yebacacoi mácʉ barejaquémavʉ. Aru apecʉ Abraham mácʉi márepaco bajui mácʉ barejaquémavʉ.
Ephesians 2:12 in Cubeo 12 Dinʉmʉ mácarõmiareca cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Cristore cʉvabevʉva. Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara mácavʉ ãmenejaquemavʉ mʉja. Que baru cʉbevʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põevaque. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje ʉ̃i põevare, “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede, ye coyʉbedejaquemavʉ mʉjare. Ijãravʉi cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva. Que baru, “Ye mead̶aimara ãmenajaramu maja”, arĩ dápiarejaquemavʉ mʉja.