Matthew 26:24 in Cubeo 24 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejame Jesús.
Other Translations King James Version (KJV) The Son of man goeth as it is written of him: but woe unto that man by whom the Son of man is betrayed! it had been good for that man if he had not been born.
American Standard Version (ASV) The Son of man goeth, even as it is written of him: but woe unto that man through whom the Son of man is betrayed! good were it for that man if he had not been born.
Bible in Basic English (BBE) The Son of man goes, even as the Writings say of him: but a curse is on that man through whom the Son of man is given up; it would have been well for that man if he had never come into the world.
Darby English Bible (DBY) The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
World English Bible (WEB) The Son of Man goes, even as it is written of him, but woe to that man through whom the Son of Man is betrayed! It would be better for that man if he had not been born."
Young's Literal Translation (YLT) the Son of Man doth indeed go, as it hath been written concerning him, but wo to that man through whom the Son of Man is delivered up! good it were for him if that man had not been born.'
Cross Reference Matthew 18:7 in Cubeo 7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.
Matthew 26:54 in Cubeo 54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 26:56 in Cubeo 56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame náre Jesús. Que tedurata ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejacarã ñʉja.
Matthew 27:3 in Cubeo 3 Judas, Jesúre jẽni jíyʉ bácʉ ʉ̃i mauvare, coreóvayʉ ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre, chĩoñʉ marejámed̶a ʉ̃. Chĩori dápiarĩ, oatʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃i d̶aiye báquede. Que baru iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque d̶aitʉravare nʉvarejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva ne yebai. Diede náre nʉvari jacopaiyovacʉnʉridurejamed̶a Judas.
Mark 9:12 in Cubeo 12 Aru arejamed̶a náre: —Jãve Elías dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai, mead̶acʉdayʉ caiyede. Toivarejaquemavʉ yópe yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe: “Pare ñájine d̶arãjarama põeva ʉ̃́re. Aru ʉbenama ʉ̃́re”, arĩ toivarejaquemavʉ.
Mark 14:21 in Cubeo 21 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús.
Luke 22:22 in Cubeo 22 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́, arejamed̶a Jesús.
Luke 24:25 in Cubeo 25 Náre arejamed̶a Jesús: —Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja.
Luke 24:46 in Cubeo 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre: —Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”.
John 17:12 in Cubeo 12 Yore cʉcʉ baju coreivʉ yʉ náre mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiyeque yʉre. Náre mead̶aivʉ yʉ. Aru bíjabema na. Cũinácʉ quécʉra, ñai bíjacʉyʉ ʉ̃i ãmeina teiye boje, yʉre bíjaibi ʉ̃, vaiquíyepe ayʉ yópe mi yávaiyede mi toivaicõjeiye báquepedeca.
John 19:24 in Cubeo 24 Cũinácʉ nácacʉ arejame: —Dicaje nareimea cʉbecajede jad̶evarĩ, coapa ĩnu, meamejebu. Yópe d̶arãjarevʉ. Dʉvarĩ yajuivʉpe tenajarevʉ maja. Ácʉ majacacʉ majare yajurĩ vainí tʉyʉ, dicajede ĩcʉyʉme ʉ̃, arejame. Na “jede” arĩ, nópe yajurejaima na. Ne nópe coapavaiye vaidéjavʉ̃ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Ji doiye báquede ĩni, coapavarãjarama na. Aru dʉvarĩ yajurĩ vainí tʉyʉ apecajede, ji pʉenocacajede ĩcʉyʉme nácacʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Quédeca tedejaima ina Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaivʉ bácavʉ.
John 19:28 in Cubeo 28 No yóboi, caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjevarede d̶arĩ bubayʉ bácʉ coreóvarejaquemavʉ Jesús. Que baru yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíyepe ayʉ, yópe arejame Jesús: —Cũiñóivʉ yʉre, arejame Jesús.
John 19:36 in Cubeo 36 Que vaidéjavʉ̃. Yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaino marejávʉ̃: “Ʉ̃i cũad̶oare ye cũinád̶o pʉyobenajarama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 1:16 in Cubeo 16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque. Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ʉ̃i mauvare.
Acts 2:23 in Cubeo 23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena.
Acts 4:28 in Cubeo 28 Cójijiquemavʉ, d̶arãjivʉ yópe “D̶arãjarama”, mi aino mácarõpe, mi majiéque, nópe arĩ, yávarejaquemavʉ mʉ.
Acts 13:27 in Cubeo 27 Ʉbenita ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ aru ne jabova máre coreóvabetequemavʉ ñai Jesúre náre mead̶aipõecʉre. Ne boaicõjeiyede ʉ̃́re d̶aquemavʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, diede jã́ri boroteivʉvacari ne jabʉóvaijãravʉai sábadoa coapa. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaicõjeiyede Jesúre, vaiquémavʉ caiye yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca.
Acts 17:2 in Cubeo 2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre.
Acts 26:22 in Cubeo 22 Ʉbenita javede aru caride máre Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que ayʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ne aiye báquepedeca.
Acts 28:23 in Cubeo 23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre.
1 Corinthians 15:3 in Cubeo 3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre iye yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca, yʉ́capũravʉ coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Iyebu ʉ̃i yávaiye me. Cristo yaicárejamed̶a maje ãmeina teiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
1 Peter 1:10 in Cubeo 10 Iye Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põeva ʉ̃́re jʉ aivʉre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ me majiyʉrejaquemavʉ, coreóvarãjivʉ caiye iye yávaiyede põevare mead̶aiyena. Coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.