Cross Reference Matthew 3:2 in Cubeo 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre.
Matthew 5:3 in Cubeo 3 —Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara.
Matthew 5:19 in Cubeo 19 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede. ’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Matthew 13:35 in Cubeo 35 Nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: Jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque coyʉcʉyʉmu yʉ põevare. Iye yávaiye jã́d̶ovame máquede Jʉ̃menijicʉi jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamata coyʉcʉyʉmu yʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Matthew 19:29 in Cubeo 29 Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacʉre, jípacore, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre ji ãmiá boje, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, memecacʉyʉ yʉre, eacʉyʉme pʉeno baju mearo bajure. Aru cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Matthew 20:23 in Cubeo 23 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Ji que aiyede, yópe ayʉbu: Ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús.
Matthew 21:5 in Cubeo 5 Coyʉjacʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre. Jã́jara. Mʉje jabocʉ bacʉyʉ́ mʉjare dacʉyʉme. “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉbe. Burrore tubarĩ dacʉyʉme. Burro bojʉyovacari bacʉyʉ́me ʉ̃i tubamʉ macʉyʉ́, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Matthew 22:11 in Cubeo 11 Ʉbenita ñai jabocʉ jã́cʉnʉri ina ʉ̃i cutuimarare no torojʉve teitucubʉi, jã́quemavʉ cũinácʉ põecʉre pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva.
Matthew 25:21 in Cubeo 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Matthew 25:23 in Cubeo 23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re máre, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Matthew 25:41 in Cubeo 41 ’Dinʉmʉ maquinóre ina põeva ãmenare, ji cãcopũravʉi cʉrivʉre yópe acʉyʉmu yʉ: “Nʉjara mʉja yʉre jocarĩ. Mʉjamu jipacʉi ãmed̶aimara. Nʉjara mʉja toabo cũiméboi. No mead̶aino mácarõre abujuvai jabocʉi cʉrõre ʉ̃i ángelevaque.
Matthew 27:37 in Cubeo 37 Jocʉcʉjaravena ʉ̃i jipobʉ pʉenoi toivaino jẽnejavʉ̃, apevʉ ne majinajiyepe aino Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ ne dápiainore, “¿Aipe teni ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãma na?” ne aino. Yópe aiyʉrejavʉ̃ no toivaino: “Ñaime Jesús, judíovai jabocʉ”.
Mark 10:40 in Cubeo 40 Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús.
Luke 1:31 in Cubeo 31 Micateni, jʉed̶ocʉvacod̶omu mʉ. Mi jʉed̶ocʉvacojimʉ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́.
Luke 11:28 in Cubeo 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús.
Luke 12:32 in Cubeo 32 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉja, jívʉ, obebejĩnavacari jidʉbejarã. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i me boje, epecʉyʉme mʉjare jabovava ʉ̃i jaboteinʉmʉre.
Luke 19:38 in Cubeo 38 Aru parʉrõreca arejaimad̶a: —Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme ñai jabocʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cãrijimena cʉjarãri cavarõ mearocavʉ. Jʉ̃menijicʉre mearo majaróri. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, arejaimad̶a na.
John 1:49 in Cubeo 49 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ. Ñʉja Israecavʉ ñʉje jabocʉbu mʉ, arejame Jesúre Natanael.
John 12:13 in Cubeo 13 Diede jápiarĩ, yapoporʉare burarĩ ĩni, ñʉja Jesújãre copʉ darejaima obedivʉ põeva. “Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme ʉ̃i daroimʉ mácʉ, maja judíova maje jabocʉ bacʉyʉ́”, arĩ cod̶oboborejaima ina judíova Jesúque nʉivʉ.
John 14:2 in Cubeo 2 Jipacʉi cʉrõi tucubʉa ʉre cʉvʉ. Que ãmenu, yópe arĩ mʉjare coyʉbejebu yʉ. Nore mʉje cʉrãjiyede mead̶acacʉnʉcʉyʉmu yʉ.
John 19:15 in Cubeo 15 Ina judíovacapũravʉ ʉrarõ cod̶oboborejaima: —¡Yaijácʉrĩ! ¡Yaijácʉrĩ! ¡Jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ ʉ̃́re! arejaima na. Pilato arejame: —¿Mʉje jabocʉre boarĩ́ jarʉvaji yʉ, mʉje dápiaru? arejame. Ina sacerdotevare jaboteipõeva arejaima: —Cũinácʉrabe ñʉje jabocʉ, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, César maje aimʉ, arejaima.
John 19:19 in Cubeo 19 Yópe arĩ, “Jesús Nazarecacʉbe judíovai jabocʉ”, toivaicõjenejamed̶a Pilato jocʉvena, ne jẽorajiyepe ayʉ divede Jesúi jocʉcʉjaravena.
Acts 3:26 in Cubeo 26 Aru beorejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃́re memecaipõecʉre. Ʉ̃́re nacovariburu yóboi, daroquemavʉ maje yebai mamarʉmʉre. Que d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaquemavʉ majare, ʉ̃i jarʉvaicõjeiye boje majare maje ãmeina teiyede, arejamed̶a Pedro ina põevare.
Acts 15:18 in Cubeo 18 Que teni caivʉ ji beoimara mácavʉ jína márajivʉtamu, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Romans 8:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare.
1 Corinthians 2:9 in Cubeo 9 Aru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i mead̶aiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ina põevare ʉ̃́re ʉrivʉre, yópe põeva ne jã́mene, aru ne jápiabede, ne dápiabede máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1 Corinthians 6:9 in Cubeo 9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ina ʉ̃mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ʉ̃mʉva máre d̶aivʉ apevʉ ʉ̃mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
1 Corinthians 15:50 in Cubeo 50 Mʉja, jívʉ, jãve coyʉyʉbu mʉjare iyede. Maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque, maje cʉvaede caride. Maje ijãravʉquebaju cũimébaju ãmevʉ. Quénora pojequiyebu. Que baru maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque.
Galatians 3:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Cristorecabe cad̶ateyʉ bácʉ majare. Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye jaʉrĩdurejaquemavʉ majare, maje d̶abe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Cristovacari ñájicarejaquemavʉ yaiyʉ́, ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, majare boje. Que teni bojed̶arejaquemavʉ maje vainí tʉiyede, maje ñájimenajiyepe ayʉ maje baju ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja jãvene Cristoi ñájicaiye báquede jocʉcʉjaravena majare boje. Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Caivʉ ina ne pẽvaimara jocʉcʉrã Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimaramu na, ne ãmeina teiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Ephesians 1:3 in Cubeo 3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃́recabe mearo d̶acayʉ majare, maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. Maje ũmene mearo d̶acaibi ʉ̃ caiye méque, ʉ̃i jaboteiye boje majare.
Ephesians 5:5 in Cubeo 5 Me majijarã mʉja iyede jãve: Põeva d̶aivʉ baru ãmenore apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque aru põeva ãmeina d̶aivʉ baru ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque, ina põeva nópe d̶aivʉ cʉrãnʉmenajarama Jʉ̃menijicʉque aru Cristoque máre. Ye ne jaboteimara ãmenajarama na. Aru põeva ʉrivʉ baru pʉeno baju ne cʉvaede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, pẽpeimarare mearore jívʉpe paivʉbu na. Que baru põeva nápe paivʉbu cʉbenajivʉ Cristoque cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
1 Thessalonians 2:12 in Cubeo 12 Aru d̶aicõjeivʉ batecárã mʉjare yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiye jaʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque. Jʉ̃menijicʉrecabe cutuyʉ mʉjare meara márajivʉre aru ʉ̃i jaboteinocavʉ bárãjivʉre máre.
2 Timothy 2:12 in Cubeo 12 Aru napivʉbu maja maje ñájiyede. Que baru jabotenajaramu maja ʉ̃́que. Ʉbenita maje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ máre jʉ abecʉyʉme majare coapa.
2 Timothy 4:8 in Cubeo 8 Que baru yópe ñai cúyayʉ ʉ̃i jacopʉiyepedeca ʉ̃i cúyaiye bojede eayʉ apevʉ jipocai, yʉre máre jícʉyʉme maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ji mearo d̶aiye báque boje. Aru yʉ cũinácʉra ãmevʉ, quénora jícʉyʉme caivʉ ina ʉ̃́re ʉrivʉ napini coreivʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre.
Hebrews 4:3 in Cubeo 3 Ʉbenita maja Jesúre jʉ aivʉrecabu Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara. Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimene d̶aiye majicʉ. No cãrijimene d̶aiyede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ: Jorojĩni jã́ñʉ pare baju, yópe arĩ dápiarejacacʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ, na mácavʉre jarayʉ, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Nópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, majicʉ bácʉ ʉ̃i caiyede cʉed̶aquiye jipocamia, caiyede ʉ̃i d̶aquiyede, cãrijimene d̶acʉyʉ majare ʉ̃́que. Aru cʉed̶arĩ bʉojarĩ, ʉ̃i memeinore bʉojarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Hebrews 9:26 in Cubeo 26 Que teyʉ bácʉ baru, Cristo yaijébu obedinʉmʉa Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶aiye báquemiata. Quénora caride, ijãravʉre bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Cristo darejaquemavʉ ijãravʉi cũinára, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, Cristo ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare.
Hebrews 11:16 in Cubeo 16 Ʉbenita quénora apeno cʉrõ pʉeno mearo cʉrõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre, ne pʉeno torojʉrãjiye boje nore, ʉrĩ, vorĩ, napini coredejaquemavʉ na mácavʉ. Jʉ̃menijicʉ no ĩmaro mearore mead̶acarejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ cʉyebecʉva jaboteyʉ na mácavʉre. Aru ne mearore jímʉ cʉyebedejaquemavʉ ʉ̃.
James 2:5 in Cubeo 5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve.
1 Peter 1:3 in Cubeo 3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, cʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru torojʉrĩ napini coreivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre.
1 Peter 1:9 in Cubeo 9 Torojʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye boje mʉjare. Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
1 Peter 1:19 in Cubeo 19 Ʉbenita mʉja bojed̶aimara mácavʉbu Jesucristoi jive bojecʉeque, ʉ̃i yaino mácarõque, yópe ʉrarõ bojecʉrõre jícaiyepe Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñai Jesucristo ovejajĩcʉpe barejáme ye ãmeno cʉbecʉva, jaʉbecʉva, quénora pʉeno meacʉ baju, ne jínajiyepe aivʉ ʉ̃́re ne juaimʉpe Jʉ̃menijicʉre.
1 Peter 3:9 in Cubeo 9 Apevʉ ne ãmeno d̶aru mʉjare, copʉ ãmeno d̶abejarã náre. Apevʉ ne ãmeina yávaru mʉjare, copʉ ãmeno yávabejarã náre. Quénora jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ caivʉ náre, mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ cutuyʉ bácʉre mʉjare, mʉje mearo d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe mʉjare.
Revelation 5:10 in Cubeo 10 Epeivʉ mʉ náre, ne jabotenajiyepe ayʉ mʉ́que aru ne memecarãjiyepe ayʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre sacerdotevape. Aru nárecabu jabotenajivʉ ijãravʉcavʉre, arĩ yʉriaima na.
Revelation 13:8 in Cubeo 8 Ñai ãimacʉre mearore jínajarama caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ. Námu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉre ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i tucubobu. Ñai ovejajĩcʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́re Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
Revelation 17:8 in Cubeo 8 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ mi jã́imʉ mácʉ cʉ́teame javede. Aru cʉbebi caride. Ʉbenita mʉri dacʉyʉme icobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ʉ̃i bíjacʉnʉquiye jipocai. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ pare cuecumarajarama, ne jã́iye boje ñai ãimacʉ cʉcʉ bácʉre javede, cʉbecʉre caride, ʉbenita dacʉyʉre cojedeca. Ina cuecumarajivʉrecabu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo toivaino marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
Revelation 19:16 in Cubeo 16 Ñai ne jabocʉ ʉ̃i cuitótecajena aru ʉ̃i tõarʉrã máre yópe arĩ toivaino mateávʉ̃: “Jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare aru cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeipõevare máre”, arĩ toivaino cʉ́teavʉ̃.
Revelation 21:7 in Cubeo 7 Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ ñai vainí tʉyʉre ãmenore jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearore jímʉ macʉyʉ́mu yʉ. Aru jímacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃.