Matthew 22:16 in Cubeo 16 Apevʉ ne bueimarare apevʉ Herodecavʉque jarorejaimad̶a na. Ʉ̃i yebai edarĩ, ʉ̃́re yópe arejaima, mamad̶aiyʉrivʉ: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe.
Other Translations King James Version (KJV) And they sent out unto him their disciples with the Herodians, saying, Master, we know that thou art true, and teachest the way of God in truth, neither carest thou for any man: for thou regardest not the person of men.
American Standard Version (ASV) And they send to him their disciples, with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true, and teachest the way of God in truth, and carest not for any one: for thou regardest not the person of men.
Bible in Basic English (BBE) And they sent to him their disciples, with the Herodians, saying, Master, we see that you are true, and that you are teaching the true way of God, and have no fear of anyone, because you have no respect for a man's position.
Darby English Bible (DBY) And they send out to him their disciples with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true and teachest the way of God in truth, and carest not for any one, for thou regardest not men's person;
World English Bible (WEB) They sent their disciples to him, along with the Herodians, saying, "Teacher, we know that you are honest, and teach the way of God in truth, no matter who you teach, for you aren't partial to anyone.
Young's Literal Translation (YLT) and they send to him their disciples with the Herodians, saying, `Teacher, we have known that thou art true, and the way of God in truth thou dost teach, and thou art not caring for any one, for thou dost not look to the face of men;
Cross Reference Matthew 16:11 in Cubeo 11 Que baru mʉjare jaʉéde, mʉje ãrajiyede, jíyʉ majivʉ yʉ. Ʉbenita, “Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede” ji ainore, coyʉbetevʉ yʉ pã́ure. Quénora coyʉyʉbu yʉ ne dápiaiyede. Que baru me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe aivʉ yópe ne dápiaiyepe, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 22:24 in Cubeo 24 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi cõjeiyede Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ: “Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jʉed̶ocʉvabecʉva, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ nomiópecoque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na”, coyʉicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
Matthew 22:26 in Cubeo 26 Que baru apecʉ, némamicʉ bácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉed̶ocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ na mácavʉ caivʉ jʉed̶ocʉvabevʉva.
Matthew 26:18 in Cubeo 18 Aru arejame Jesús: —Jerusalẽ́i nʉri, ñai ʉ̃mʉ, ji aimʉ mácʉ, ʉ̃i cʉ̃rami nʉjara mʉja. Ʉ̃́re yópe ajarã mʉja, “Maje bueipõecʉ aibi, ‘Joabejĩnotamu ji yaiquíno. Que baru mi cʉ̃rami ãquijivʉ yʉ Pascua jãravʉquede ji bueimaraque’, aibi maje bueipõecʉ”, ajarã mʉja, ñʉjare arejame Jesús.
Matthew 26:49 in Cubeo 49 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejame: —Aru, bueipõecʉ, arejame Jesúre Judas. Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejame.
Mark 3:6 in Cubeo 6 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimad̶a Herodede cad̶ateipõevaque. “Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimad̶a Jesúre.
Mark 8:15 in Cubeo 15 Aru Jesús cõjeñʉ arejamed̶a náre: —Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ñai Herodes máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejamed̶a Jesús.
Mark 10:17 in Cubeo 17 Jesús ʉ̃i nʉiyede cojedeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ cúyarĩ ñʉatutarejamed̶a ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃.
Mark 12:14 in Cubeo 14 Ʉ̃i yebai earĩ, ʉ̃́re yópe arejaimad̶a na, mamad̶aiyʉrivʉ: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? ¿O bojed̶abejeba maja? ¿Bojed̶aje bárica maja? ¿O bojed̶aicõjeino ãmeni? arejaimad̶a Jesúre ina fariseova aru ina Herodecavʉ.
Luke 7:40 in Cubeo 40 Quénora Jesús arejamed̶a ñai fariseore: —Mʉ, Simón, apejĩno coyʉiyʉvʉ mʉre, arejamed̶a Jesús. Ñai fariseo jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ yʉre, arejamed̶a Simón.
Luke 20:21 in Cubeo 21 Que baru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe.
John 7:18 in Cubeo 18 Ácʉ põecʉ ʉ̃i baju majiéque yávayʉ vorĩduibi põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ácʉ põecʉ voyʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re daroyʉ bácʉre, ʉ̃́recabe coyʉyʉ jãve, ye borocʉbecʉva.
John 14:6 in Cubeo 6 Jesús arejame: —Yʉrecabu põevare eare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ma nʉinope cavarõ mearoi. Yʉrecabu põevare majide d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene aru cʉre d̶ayʉ mamaũmeque máre. Ñame eabenama jipacʉ yebare, ji nʉvamenu náre.
John 18:37 in Cubeo 37 Dinʉmʉ jẽniari jã́rejamed̶a Pilato: —¿Jãve “Jabocʉbu yʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Jʉ arejamed̶a Jesús: —Quédeca mi aimʉrecabu yʉ. Jabocʉbu yʉ. Que barureca ijãravʉi edarĩ, põetedejaquemavʉ yʉ, jabotecʉyʉ aru coyʉcʉyʉ yávaiyede jãve bajure. Yávaiyede jãve bajure majiyʉrivʉ, yʉre jápiarĩ ad̶arãjarama na, arejamed̶a Jesús.
2 Corinthians 2:17 in Cubeo 17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2 Corinthians 4:2 in Cubeo 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
2 Corinthians 5:16 in Cubeo 16 Ñʉje jʉ aiye báquemata Cristore, “Que baibi”, arĩ dápiabevʉ aipe ãrojacʉre põecʉre ñʉje jã́iye boje ʉ̃́re, yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ “Que baibi”, ne arĩ dápiaiyepe. Ñʉja nápe paivʉ “Que baibi”, arĩ dápiaivʉ bácavʉvacari Cristore javede, caride nápe paivʉ “Que baibi”, arĩ dápiabevʉ.
Galatians 1:10 in Cubeo 10 Ji nópe coyʉiye boje, coreóvaivʉbu mʉja jãve põeva ne me jã́iyede vobecʉre. Quénora jãve voyʉbu Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i me jã́iyede yʉre. Jãve buebevʉ yópe põeva ne ʉrõpe. Quénora bueivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Yʉ bueyʉ baru põeva ne ʉrõpe, memecabejebu Cristore.
Galatians 2:6 in Cubeo 6 Aru ina Jesúre jʉ aipõevai jabovavacari jʉ arĩ ñʉjare, ye apejĩene oatʉvaicõjemeteima ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ina jabovabu Jesúre jʉ aivʉ ne aimara parʉrivʉ, ne cʉe báque boje Jesúque. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari jã́imi caivʉ põevare cũinátʉrʉ. Que baru ye baju ãmevʉ yʉre ina jabova ne parʉé põeva ne jã́iyede.
1 Thessalonians 2:4 in Cubeo 4 Quénora Jʉ̃menijicʉi me jã́iye boje ñʉjare, ʉ̃ beoibi ñʉjare, ñʉje buenajiyepe ayʉ põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru cainʉmʉa bueivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi bueicõjeiyepe. Buebevʉ ñʉja, põeva ne me jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare. Quénora bueivʉbu ñʉja, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare. Jʉ̃menijicʉrecabe majicʉ maje dápiaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́imi põeva ne d̶aiyede aru ne dápiaiyede máre.
James 3:17 in Cubeo 17 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majide d̶ayʉbe põevare majié jãveque. Mamarʉmʉre ina põeva majidivʉ me Jʉ̃menijicʉ jiede caino mearo d̶aivʉbu. Aru cãrijimene d̶aivʉbu. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Jijecʉbevʉva cʉrivʉbu apevʉque. Cõmaje ãroje jã́ivʉbu apevʉre. Pued̶aivʉbu apevʉre. Jã́ivʉbu caivʉre cũinátʉrʉra, jã́mevʉva apevʉre me apevʉ pʉeno. Pʉcaũmea cʉbevʉbu. Aru mearore d̶aivʉbu. Québu ina põeva majidivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque.
1 John 5:20 in Cubeo 20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.