Matthew 21:31 in Cubeo 31 Náre jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ácʉba ina pʉcarã mamaracacʉ jípacʉi ʉrõpe d̶ayʉ bácʉ? arejame Jesús. Arejaima Jesúre: —Ʉ̃i mamarʉmʉ jẽniaimʉ mácʉ ʉ̃i ʉrõpe d̶aquemavʉ, arejaima. Aru Jesús arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ecorãjarama Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jipocai.
Other Translations King James Version (KJV) Whether of them twain did the will of his father? They say unto him, The first. Jesus saith unto them, Verily I say unto you, That the publicans and the harlots go into the kingdom of God before you.
American Standard Version (ASV) Which of the two did the will of his father? They say, The first. Jesus saith unto them, Verily I say unto you, that the publicans and the harlots go into the kingdom of God before you.
Bible in Basic English (BBE) Which of the two did his father's pleasure? They say, The first. Jesus said to them, Truly I say to you, that tax-farmers and loose women are going into the kingdom of God before you.
Darby English Bible (DBY) Which of the two did the will of the father? They say [to him], The first. Jesus says to them, Verily I say unto you that the tax-gatherers and the harlots go into the kingdom of God before you.
World English Bible (WEB) Which of the two did the will of his father?" They said to him, "The first." Jesus said to them, "Most assuredly I tell you that the tax collectors and the prostitutes are entering into the Kingdom of God before you.
Young's Literal Translation (YLT) which of the two did the will of the father?' They say to him, `The first.' Jesus saith to them, `Verily I say to you, that the tax-gatherers and the harlots do go before you into the reign of God,
Cross Reference Matthew 5:18 in Cubeo 18 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
Matthew 6:5 in Cubeo 5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 7:21 in Cubeo 21 Bedióva buede nʉrejamed̶a Jesús: —Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, ecobenama ʉ̃i jaboteinore. Quévʉra ina ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉ ecorãjarama nore.
Matthew 9:9 in Cubeo 9 Jesús ʉ̃i vaiyede jã́rejame yʉre, Mateore, dobacʉre ji memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru arejame yʉre, “Dajacʉ yʉ́que”. Que baru nacajari, nʉrejacacʉ ʉ̃́que.
Matthew 12:50 in Cubeo 50 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejame Jesús.
Matthew 18:3 in Cubeo 3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.
Matthew 20:16 in Cubeo 16 Põeva ne jã́ri dápiabede yópe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jã́ri dápiaiyepe arĩ coyʉrejame Jesús: —Apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús.
Luke 7:29 in Cubeo 29 Ʉ̃i que aiyede Juan Bautistai borore jápiarĩ, obedivʉ põeva aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva máre coreóvarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre jãve ayʉre. Que baru Juan Bautistare jã́d̶ovaicõjenejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉque.
Luke 7:37 in Cubeo 37 Aru cũináco nomió, diĩmarocaco, ãmeina teipõeco, majico Jesús dobacʉre ñai fariseoi cʉ̃rami, nʉvarejacod̶a cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉe cʉribʉre.
Luke 15:1 in Cubeo 1 Apenʉmʉ earejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ãmeno d̶aipõeva máre, jápiarãeaivʉ ʉ̃́re.
Luke 15:10 in Cubeo 10 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina Jʉ̃menijicʉi ángeleva torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, arĩ buedejamed̶a Jesús.
Luke 19:9 in Cubeo 9 Que ayʉre, Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ máre Abraham mácʉi pãramecʉbu. Que baru caride iñami cʉ̃ramicavʉ mead̶aimaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉre aru mi cʉ̃ramicavʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
Luke 19:22 in Cubeo 22 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Mi que aiye boje ãmecoroimʉ macʉyʉ́mu mʉ. Yʉ jidojacʉre majicʉvacari, aru yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiyede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiyede majicʉvacari, epebetequemavʉ mʉ ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que d̶aru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Acts 17:30 in Cubeo 30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede.
Romans 3:19 in Cubeo 19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
Romans 5:20 in Cubeo 20 Ʉbenita obediʉjʉa Adán mácʉ yóbore aru obediʉjʉa Cristoi daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, coreóvare d̶acʉyʉ põevare ʉrarõ ãmeno ne d̶aiyede. Que teni pʉeno ʉrarõ jʉ abede nʉrejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita põevacapũravʉ ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyedeca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ñʉ, pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ na mácavʉre.
Romans 9:30 in Cubeo 30 Que baru, ¿aipe coyʉiye jaʉri majare caride? Yópe coyʉiye jaʉvʉ majare. Ina judíova ãmevʉ mememevʉ barejaquémavʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe ne d̶aiye báque boje. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre ne jʉ aiyede Jesucristore.
1 Timothy 1:13 in Cubeo 13 Yópe mearo d̶acaibi yʉre javede, ãmeina ʉ̃́re yávayʉ bácʉreca, cujurĩ ñájine d̶ayʉ bácʉreca ʉ̃́re jʉ aivʉre, aru maucʉvacʉ bácʉreca ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, ji que d̶aiye boje caiye iyede coreóvabecʉpe, ji jʉ abe boje Jesúre cãreja.
2 Peter 3:9 in Cubeo 9 Maje jabocʉ Jesucristo “Copaidacʉyʉmu yʉ” arejame. Ʉbenita apevʉ põeva ne majiépe, ne jãravʉare corevaiyepe, dʉibajĩemu ʉ̃i daiyʉrĩduino. “Dabebi cãreja. Que baru dabecʉyʉme”, arĩ dápiad̶ama ʉbenina. Ʉbenita daiyʉbecʉ ãmemi. Quénora napiñʉme mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ʉbi caivʉ põevare mead̶aimara marajiyépe ayʉ. Que baru ʉbebi ʉ̃ cũinácʉ ʉ̃i coateiyede ʉ̃́re jarʉvarĩ toabo cũiméboi.