Matthew 16:18 in Cubeo 18 Coyʉyʉbu mʉre: Mi ãmiámu Pedro. No ãmiá cʉ̃ravacarõ aiyʉrõmu. Mi coyʉiyebu yʉre yópe cʉ̃rava ʉrava parʉrivape paiye cʉ̃rami cãchinoi. Caivʉ jʉ aivʉre yʉre, aru caivʉ jʉ arãjivʉre yʉre máre, coyʉiye jaʉvʉ yʉre mi coyʉiyepe paiye. Aru caivʉ ina yaibénajarama ne ũmei. Que baru coatebenajarama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Other Translations King James Version (KJV) And I say also unto thee, That thou art Peter, and upon this rock I will build my church; and the gates of hell shall not prevail against it.
American Standard Version (ASV) And I also say unto thee, that thou art Peter, and upon this rock I will build my church; and the gates of Hades shall not prevail against it.
Bible in Basic English (BBE) And I say to you that you are Peter, and on this rock will my church be based, and the doors of hell will not overcome it.
Darby English Bible (DBY) And *I* also, I say unto thee that *thou* art Peter, and on this rock I will build my assembly, and hades' gates shall not prevail against it.
World English Bible (WEB) I also tell you that you are Peter,{Peter's name, Petros in Greek, is the word for a specific rock or stone.} and on this rock{Greek, petra, a rock mass or bedrock.} I will build my assembly, and the gates of Hades will not prevail against it.
Young's Literal Translation (YLT) `And I also say to thee, that thou art a rock, and upon this rock I will build my assembly, and gates of Hades shall not prevail against it;
Cross Reference Matthew 10:2 in Cubeo 2 Ñʉjare beorĩ epedejame ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare: Mamarʉmʉ Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro, aru Andrés, Simón Pedroi yócʉ; aru Zebedeoi mácʉ Santiago, aru Santiagoi yócʉ Juan; Felipe aru Bartolomé; Tomás aru yʉ, Mateo, jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ; Santiago, Alfeoi mácʉ, aru Tadeo; Simón, ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai marejáme jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. Ñʉja marejacárã Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara.
Matthew 11:23 in Cubeo 23 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu toabo cũiméboi. Ina Sodomacavʉ bácavʉ ãmena bajuvacari, jã́ivʉ bácavʉ baru põeva ne d̶arĩ majibede, yópe ji d̶aiye báquepe Capernaui, chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Aru na mácavʉre bíjare d̶abejebu Jʉ̃menijicʉ.
Matthew 18:17 in Cubeo 17 Ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, coyʉjacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede caivʉ ina yʉre jʉ aivʉre ne cójijinoi. Aru ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, d̶ajacʉ ʉ̃́re yópe mi d̶aiyepe ina judíova ãmevʉre aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevare.
John 1:42 in Cubeo 42 No yóboi Andrés jíbʉcʉre nʉvarejamed̶a Jesús yebai. Jesús, Simóre jã́ri, yópe arĩ coyʉrejame: —Simómu mʉ. Mipacʉ ãmicʉbi Juan. Ʉbenita Cefas ãmidoimʉ macʉyʉ́mu mʉ, arejame Jesús. Cefas aino, Pedro ainotamu. Aru nóvacari cʉ̃rabo aiyʉrõtamu.
John 10:27 in Cubeo 27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que.
Acts 2:47 in Cubeo 47 Jívarejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ apevʉ põeva me jã́rejaimad̶a náre. Pued̶arejaimad̶a náre, ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ cójijovarejaquemavʉ apevʉ ʉ̃i mead̶aimarare.
Acts 8:1 in Cubeo 1 Aru ñai Saulo torojʉrejamed̶a ne boarĩ́ jarʉvaiyede Esteban mácʉre. Dijãravʉmareca Jesúre jʉ aipõeva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ ñájini bʉ́rejaimad̶a pare, náre apevʉ ne ãmeina d̶aiye boje. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare dupini nʉre d̶arejaimad̶a caino Judea ãmicʉrijoborõi, aru caino Samaria ãmicʉrijoborõi máre. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara dupini nʉmenejaimad̶a.
Romans 8:33 in Cubeo 33 Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ jave ʉ̃i beoimara mácavʉre. Que baru põecʉ cʉbebi ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojayʉ majare. Aru põecʉ cʉbebi coyʉrĩ bʉojayʉ majare ñájiye jaʉrõre máre. Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ majare boje, nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi cʉbi caride. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Ñai Jesucristo parʉrõque jẽniaimi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Que baru ñame ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabema majare.
1 Corinthians 3:9 in Cubeo 9 Memecaipõevarecabu ñʉja. Jʉ̃menijicʉrecabe ñʉje memecaimʉ. Aru ñʉje baju yóvaivʉbu ñʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉjacapũravʉ jiope paivʉbu. Aru yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i memeiyepe, nopedeca Jʉ̃menijicʉrecabe memeñʉ mʉjare, oatʉvacʉyʉ, meara d̶acʉyʉ. Apenore máre jẽvari coyʉquijivʉ yʉ. Mʉja cʉ̃ramipe paivʉ bárãjivʉbu. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai d̶ayʉ diñamine.
1 Corinthians 15:55 in Cubeo 55 Põeva vainí tʉimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, vainí tʉimarape paivʉ ãmevʉ caride. Põeva ñájine d̶aimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, ñájine d̶aimarape paivʉ ãmevʉ caride”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Galatians 2:9 in Cubeo 9 Que baru ina Jesúre jʉ aipõevai jabova parʉrivʉ põeva ne jã́iyede; Santiago, Pedro, aru Juan máre; coreóvaima dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yʉre memecare d̶ayʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda. Que baru caivʉ ñʉja, ina yóbecʉrã aru yʉ Bernabémaque, pʉrʉjẽcarã ñʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ ne jʉ aiyede ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñʉje ũme cũinátʉrʉ, “Pablo Bernabémaque buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre. Aru Santiago, Pedro, aru Juan máre buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíovare”, acarã ñʉja.
Ephesians 2:19 in Cubeo 19 Que baru caride mʉja, judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmevʉpe cʉbevʉ mʉja. Ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉpe paivʉ cʉbevʉ mʉja caride. Quénora Jʉ̃menijicʉi põevatamu mʉja. Cavarõ mearocavʉpe paivʉtamu mʉja.
Ephesians 3:10 in Cubeo 10 Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ caivʉ cõjeivʉre aru parʉrivʉre máre, ángelevare aru abujuvare máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ caride ʉ̃ majicʉre caiyede aru caiye ʉ̃i dápiaiye me matʉiyede. Diede coreóvarãjarama ne jã́iyede Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede ʉ̃ jinare caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre.
Ephesians 5:25 in Cubeo 25 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore yópe Cristoi jecʉépe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristo pare ʉcʉ mʉjare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure.
Ephesians 5:32 in Cubeo 32 Iye yávaiye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque maiyójaevacari majare diede jápiarĩ coreóvajʉrorivʉre jãvetamu iye. Ji dápiaru, iye yávaiye coreóvare d̶aivʉ majare aipe ãrojaene Cristoi cʉede majaque, ʉ̃́re jʉ aivʉque.
Colossians 1:18 in Cubeo 18 Maja ʉ̃́re jʉ aivʉ caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃i bajupe paivʉbu. Aru ʉ̃́vacari, maje jipobʉpe páyʉ, maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ jãve caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉre ne bajure aru ne ũmene máre, ʉ̃i nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ caivʉ jipocai, jabotecʉyʉ parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno cainʉmʉa.
Hebrews 3:3 in Cubeo 3 Ʉbenita Jesúre pued̶aiye jaʉvʉ Moisés bácʉre pued̶aiye pʉeno. Moisés bácʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi põevacacʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita Jesús, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi põevare máre d̶arejaquemavʉ. Nopedeca põecʉi cʉ̃ramine d̶arĩburu yóboi, pʉeno baju, “Ñai põecʉ cʉ̃ramine d̶aiyede majibi me”, põeva ad̶ama. Ʉbenita majiéda, “Cʉ̃rami mead̶amimu”, ad̶ama na. Que baru, ñai d̶ayʉ bácʉ ne pued̶aimʉme ʉ̃i d̶aiye báque pʉeno. Aru ñai cʉed̶ayʉ ne pued̶aimʉme ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno.
Hebrews 12:28 in Cubeo 28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare d̶abenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pued̶aivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre d̶arãjivʉ ʉ̃́re.
Revelation 11:15 in Cubeo 15 No yóboi, apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, yópe arĩ, coyʉima obedivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ bʉjiéque: Caride maje jabocʉ Cristoque jaboteivʉbu caivʉ ijãravʉcavʉre. Aru ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉima na.
Revelation 21:1 in Cubeo 1 No yóboi, jã́cacʉ cavarõ mamarore aru joborõ mamarore máre. No cavarõ javecarõ mácarõ aru no joborõ javecarõ mácarõ máre bíjaiye bateávʉ̃. Aru diya jia ʉrad̶a máre bíjaiya bateávʉ̃.
Revelation 21:14 in Cubeo 14 No biaido me jãjaro núvari d̶aido bateávʉ̃ cʉ̃rava ʉrava parʉrivarã. Doce paiva cʉ̃rava cʉ́teavʉ̃. Diva cʉ̃ravarã toivaino mateávʉ̃ ñʉje ãmiá ñʉja doce paivʉ ñai ovejajĩcʉi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje ãmiá coapa.