Matthew 12:45 in Cubeo 45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús.
Other Translations King James Version (KJV) Then goeth he, and taketh with himself seven other spirits more wicked than himself, and they enter in and dwell there: and the last state of that man is worse than the first. Even so shall it be also unto this wicked generation.
American Standard Version (ASV) Then goeth he, and taketh with himself seven other spirits more evil than himself, and they enter in and dwell there: and the last state of that man becometh worse than the first. Even so shall it be also unto this evil generation.
Bible in Basic English (BBE) Then he goes and takes with him seven other spirits worse than himself, and they go in and make it their living-place: and the last condition of that man is worse than the first. Even so will it be with this evil generation.
Darby English Bible (DBY) Then he goes and takes with himself seven other spirits worse than himself, and entering in, they dwell there; and the last condition of that man becomes worse than the first. Thus shall it be to this wicked generation also.
World English Bible (WEB) Then he goes, and takes with himself seven other spirits more evil than he is, and they enter in and dwell there. The last state of that man becomes worse than the first. Even so will it be also to this evil generation."
Young's Literal Translation (YLT) then doth it go, and take with itself seven other spirits more evil than itself, and having gone in they dwell there, and the last of that man doth become worse than the first; so shall it be also to this evil generation.'
Cross Reference Matthew 12:24 in Cubeo 24 Ʉbenita ina fariseova, jápiaivʉ põeva nópe ne coyʉiyede, yópe arejaima: —Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaima na.
Matthew 21:38 in Cubeo 38 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na.
Matthew 23:15 in Cubeo 15 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Joai curãnʉñavʉ mʉja jia ʉrad̶ai aru joborõi máre. Cũinácʉ põecʉre vorãnʉñavʉ, oatʉvarãjivʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i dápiaquiyepe aivʉ mʉje dápiaiyepe. Aru ʉ̃i d̶aiyede máre oatʉvad̶avʉ̃ mʉja, ʉ̃i d̶aquiyepe aivʉ pʉeno ãmenore, ʉ̃i ñájiquiyepe aivʉ toabo cũiméboi mʉje pʉeno.
Matthew 23:24 in Cubeo 24 Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare. Iye parʉbede dápiad̶avʉ̃ mʉja. Que teni d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i ĩ́yepe jujicʉre ʉ̃i ũcuidore jocarĩ, ʉbenita ʉ̃i jãrʉóiyepe camello ãmicʉcʉ ãimacʉ ʉracʉre.
Matthew 23:32 in Cubeo 32 Maumejiena iye ãmeina d̶aiyede mʉjeñecuva mácavʉ ne bʉiye báquede bubajarã mʉja, mʉje boarĩ́ jarʉvarãjiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre.
Mark 5:9 in Cubeo 9 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Jʉ arĩ arejamed̶a: —Obedivʉbu ñʉja. Que baru Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
Mark 16:9 in Cubeo 9 Jesús nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, cʉetedejamed̶a mamarʉmʉre María Magdalacacore, ico ʉ̃i jarʉvaimo máco siete paivʉ abujuvare.
Luke 11:26 in Cubeo 26 Que baru apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare vorĩ earĩ, nʉvaimi ʉ̃́que. Aru ina d̶aicõjeivʉ ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju, arĩ buedejamed̶a Jesús.
Luke 11:49 in Cubeo 49 ’Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéque arejaquemavʉ yópe: “Jarocʉyʉmu yʉre yávaiyede coyʉcaipõevare aru ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare máre. Apevʉ ina yʉre yávaiyede coyʉcaipõevacavʉre aru ina ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracavʉre máre ãmeina d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarãjarama náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Luke 19:41 in Cubeo 41 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi eayʉ Jesús, diĩmarore jã́ñʉ, orejamed̶a, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre cõmaje ãroje jã́iye boje.
John 15:22 in Cubeo 22 ’Náre ji coyʉcʉdabedu, boropatebejebu ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ji coyʉcʉdaiye báque boje ijãravʉcavʉre, ye bojed̶abemarava cʉma na ne ãmeina teiyede.
Romans 11:8 in Cubeo 8 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ dápiabede d̶arejaquemavʉ náre aru coreóvabede d̶arejaquemavʉ náre máre. Javede aru caride máre jã́menama na aru jápiabenama na Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede aru ʉ̃i ʉrõre máre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Ephesians 6:12 in Cubeo 12 Põevare copʉ maucʉvarivʉ ãmevʉ maja. Quénora ijãravʉcavʉ abujuvare copʉ maucʉvarivʉbu maja. Ina cõjeivʉ, ina parʉrivʉ, aru ina jabova máre, nárecabu ijãravʉcavʉre jaboteivʉ. Ijãravʉ ãmejãravʉ ñamipe paijãravʉbu, ina abujuva ne jaboteiye boje yore.
1 Thessalonians 2:15 in Cubeo 15 Ina judíova, nárecabu boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ maje jabocʉ Jesucristore. Javede ina judíovavacari boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre. Aru caride máre ina judíovavacari ñájine d̶arĩ jaetovad̶ama ñʉjare máre. Ne que d̶aiyeque jorojĩne d̶aivʉbu na Jʉ̃menijicʉre. Aru maucʉvarivʉbu caivʉ apevʉ põevare máre.
Hebrews 6:4 in Cubeo 4 Ʉbenita nópe bueni bʉojabevʉ apevʉ põeva. Põecʉ ʉbenina bueyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede aru jʉ arĩduyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i jʉ abeni dajocaru ʉ̃i jʉ arĩduiye báquede Cristore, põecʉ cʉbebi majicʉ chĩore d̶ayʉ, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiyede aru ʉ̃i oatʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede. Põeva ʉ̃́pe paivʉrecabu cũinára coreóvaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede náre ʉ̃i mead̶aiye báquede náre aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyede náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi majiécarõre, aru majidivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyeque, aru jã́ivʉ bácavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, yópe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre ʉ̃i jaroquiyede apevʉ põevare ʉ̃i cʉrõi aru apevʉ põevare toabo cũiméboi. Caiye diede majidivʉ bácavʉvacari, nárecabu dajocaivʉ bácavʉ ne jʉ aiye báquede Cristore. Que d̶arĩ yópe pẽvaiyepe Jʉ̃menijicʉi mácʉre cojedeca jocʉcʉjaravena, ne ʉbe boje ʉ̃́re, põeva ne yʉrinajiyepe aivʉ, d̶ad̶ama na.
Hebrews 10:26 in Cubeo 26 Parʉre d̶abevʉ baru majacavʉ ne ũmene, bedióva cojedeca ãmeina tévarãnʉvajebu maja. Ãmeina tede nʉivʉ baru, coreóvaivʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ye Jʉ̃menijicʉre jícaiyede cʉvabejebu maja, maje ãmeina teiye boje.
Hebrews 10:39 in Cubeo 39 Ʉbenita majarecabu ye dajocaivʉ ãmevʉ maje jʉ aiyede. Que baru coatede d̶aimarape bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Quénora Jʉ̃menijicʉre jʉ are nʉri ʉ̃i mead̶aimaratamu maja, cʉvarãjivʉ caiye iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede majare.
2 Peter 2:14 in Cubeo 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
1 John 5:16 in Cubeo 16 Cũinácʉ põecʉ jã́ñʉ maru ʉ̃ jicʉre ãmeina teyʉre aru majicʉ baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteni bʉojayʉre no ãmeina d̶ainore, jẽniacaiye jaʉvʉ ñai põecʉre ʉ̃ jicʉre boje, ʉ̃i cʉvaquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteni majicʉ baru, cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que. Ʉbenita cũinácʉ põecʉ ãmeina d̶ayʉ baru Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteni bʉojabede, ñai põecʉ ñájicʉyʉme, coateyʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Yʉ coyʉbevʉ mʉjare mʉje jẽniacaiyede Jʉ̃menijicʉque ñaine.
Jude 1:10 in Cubeo 10 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama iye ne coreóvabede. Aru iye ne coreóvaiyede coreóvabenama ne majiéque yópe põeva dápiaivʉpe. Quénora coreóvad̶ama diede ne dápiaiyeque jĩ́cua yópe ãimara dápiabevʉpe. Aru bíjarãjarama na no boje.