Mark 8:34 in Cubeo 34 Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i yebai obedivʉ põevare ʉ̃i bueimaraque. Aru arejamed̶a náre: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Other Translations King James Version (KJV) And when he had called the people unto him with his disciples also, he said unto them, Whosoever will come after me, let him deny himself, and take up his cross, and follow me.
American Standard Version (ASV) And he called unto him the multitude with his disciples, and said unto them, If any man would come after me, let him deny himself, and take up his cross, and follow me.
Bible in Basic English (BBE) And turning to the mass of people with his disciples, he said to them, If any man has the desire to come after me, let him give up all other desires, and take up his cross and come after me.
Darby English Bible (DBY) And having called the crowd with his disciples, he said to them, Whoever desires to come after me, let him deny himself, and take up his cross and follow me.
World English Bible (WEB) He called the multitude to himself with his disciples, and said to them, "Whoever wants to come after me, let him deny himself, and take up his cross, and follow me.
Young's Literal Translation (YLT) And having called near the multitude, with his disciples, he said to them, `Whoever doth will to come after me -- let him disown himself, and take up his cross, and follow me;
Cross Reference Matthew 5:29 in Cubeo 29 ’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi.
Matthew 7:13 in Cubeo 13 Yópe arĩ, náre buede nʉrejamed̶a Jesús: —Ecojarã Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, yópe mʉje ecoiyepe jedevacobe quĩ́jicobei. Yópe jedevacobe ʉracobepe aru ʉrama maiyójabe ne cuimape, obedivʉ põeva nʉivʉbu, ne bíjarãjiyede toabo cũiméboi.
Matthew 10:38 in Cubeo 38 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Matthew 16:24 in Cubeo 24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Matthew 27:32 in Cubeo 32 Ina churarava Jesúque nʉivʉ, jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejame Jesús. Nʉri, copʉrejaima cũinácʉ ʉ̃mʉre, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉre, ʉ̃i ãmiá Simón. Ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaima na, churarava.
Mark 7:14 in Cubeo 14 Cojedeca Jesús órejarejamed̶a ina põevare. Aru arejamed̶a náre: —Caivʉ yʉre jápiarĩ dápiajarã.
Mark 9:43 in Cubeo 43 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi pʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque.
Mark 10:21 in Cubeo 21 Jesús ʉ̃́re jã́ri, ʉrejamed̶a. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Nʉjacʉ aru jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
Luke 9:23 in Cubeo 23 Aru caivʉre arejamed̶a Jesús: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Luke 13:24 in Cubeo 24 —Ecojarã mʉja jedevacobe quĩ́jicobei. Norecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ ecoiyʉrĩdurãjarama nore. Ʉbenita bʉojabenajarama.
Luke 14:26 in Cubeo 26 —Ácʉ põecʉ ʉ̃i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ bacʉyʉ́, yʉre jecʉé jaʉvʉ ʉ̃́re caivʉ pʉeno baju. Que baru ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã, ĩmara, aru ʉ̃i baju máre pʉeno baju.
Luke 14:33 in Cubeo 33 Que baru me dápiaiye jaʉvʉ mʉjare jipocamia, ji bueimara márajivʉ baru. Mʉja dajocabevʉ baru mʉje cʉvaede, ji bueimara teivʉ bʉojabenamu mʉja, arejamed̶a Jesús.
Luke 18:22 in Cubeo 22 Ʉ̃i jʉ aiyede jápiayʉ bácʉ Jesús, arejamed̶a ʉ̃́re: —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
Luke 20:45 in Cubeo 45 Caivʉ ina põeva ne jápiaiyede, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
John 10:27 in Cubeo 27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que.
John 13:36 in Cubeo 36 Jesús que ayʉre, yópe arejame Simón Pedro: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ã́ri nʉñʉrʉ mʉ? arejame. Jesús arejame: —Ji nʉquinore caride nʉri bʉojabevʉ mʉ. Ʉbenita ji nʉriburu yóboi, mʉ máre nʉcʉyʉmu, arejame.
John 19:17 in Cubeo 17 Jesúvacari turĩ nʉrejame dijaravede Põe jipobʉcũ ñʉje aicũ cʉ̃racũita, Gólgota ãmicʉricũ ñʉje yávaicamuaque.
John 21:19 in Cubeo 19 Nópe ayʉ, Pedro ʉ̃i yaiquínore coyʉyʉ barejaquémavʉ Jesús. “Mi yaiquínore mi d̶aiye boje ji ʉrõpe jã́ri, Jʉ̃menijicʉre mearore jínajarama põeva”, ayʉ barejaquémavʉ Jesús, Pedrore que ayʉ. Dinʉmʉ arejame Pedrore: —Ji bueimʉ májacʉ mʉ, arejame Jesús.
Acts 14:22 in Cubeo 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
Romans 6:6 in Cubeo 6 Aru majidivʉbu maja maje cʉe báquede javede, Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Cristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena bíjarorejaquemavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe parʉé báquede. Jʉ̃menijicʉ nópe d̶acarejaquemavʉ majare, maje d̶abenajiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jabocʉi cõjeiyede d̶aiyepe.
Romans 8:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare.
Romans 15:1 in Cubeo 1 Maja Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉbu aipe maje jʉ aiyede Jesúre. Que baru majare cad̶ateiye jaʉvʉ apevʉre, Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ ãmeina teiyede. Maje ʉrõpe d̶aiye jaʉbevʉ majare.
1 Corinthians 4:9 in Cubeo 9 Ʉbenita ji dápiainoi, Jʉ̃menijicʉ epeibi ñʉjare, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne, caivʉ apevʉ ne cãchinocavʉpe. Cʉrivʉbu ñʉja yópe jabovai bʉoimara ne boarĩ́ jarʉvarãjimarape. Caivʉ ijãravʉcavʉ, ángeleva aru põeva máre, jã́d̶ama ñʉje ñájiyede yópe ãmeina teivʉpe.
1 Corinthians 8:13 in Cubeo 13 Que baru jícʉ, apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ʉ̃i ãmeina tedu ji ãiye boje ãimajiarʉare, ye ãmecʉyʉmu yʉ ãimajiarʉare bedióva cojedeca, ãmeina tede d̶abecʉyʉ ʉ̃́re.
1 Corinthians 9:19 in Cubeo 19 Yʉ́capũravʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ ãmecʉvacari, yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que cainʉmʉa.
1 Corinthians 15:31 in Cubeo 31 Mʉja, jívʉ, iyede coyʉquijivʉ yʉ mʉjare, ji torojʉe boje maje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉma yʉre jãravʉa coapa, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Galatians 2:20 in Cubeo 20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyʉ́ bácʉ jocʉcʉjaravena oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yʉ́que d̶are d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca. Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje, yaidéjaquemavʉ. Que baru ʉ̃́re jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyede d̶ayʉtamu yʉ.
Galatians 5:24 in Cubeo 24 Jesucristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
Galatians 6:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ye baju ãmevʉ yʉre yópe ne d̶aicõjeiye. Quénora torojʉvʉ yʉ ji ũmei yo boje: Jesucristo yaidéjaquemavʉ jocʉcʉjaravena yʉre boje. Que baru caride ʉbevʉ yʉ caiye iye ãmeina teiyede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. Yʉ ye dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ ne dápiaiyepe. Aru na máre ʉbenama yʉre caride.
Philippians 3:7 in Cubeo 7 Jipocamia caiye diede corevarĩdurejacacʉ bojecʉepe yʉre. Ʉbenita caride corevayʉbu caiye diede ye bojecʉbede yʉre, Jesucristoi mearo d̶acaiye boje yʉre.
Philippians 3:10 in Cubeo 10 Que baru cũinároratamu ji ʉrõ caride. Coreóvaiyʉvʉ yʉ Cristore me, coreóvacʉyʉ iye parʉéde nacovaiye báquede ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, ñájicʉyʉ ʉ̃i ñájiye báquepedeca, aru ãrojacʉyʉ ʉ̃́pe ʉ̃i yaiye báquede.
Colossians 1:24 in Cubeo 24 Caride torojʉvʉ yʉ ji ũmei ji ñájiyede mʉjare boje. Que teni bʉojaivʉ yʉ ji ñájiquiye jaʉrõre yʉre ji baju, cad̶atecʉyʉ ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre. Ji ñájiyebu yópe Cristoi ñájiye báquepe ina caiyajuboacavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre boje. Jesucristoi bajupe paivʉbu na.
Colossians 3:5 in Cubeo 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
2 Thessalonians 3:11 in Cubeo 11 Nópe arĩ, coyʉivʉbu ñʉja mʉjare, ñʉje jápiaiye boje ne borore, apevʉ mʉjacavʉ jũracʉrivʉre. Nácapũravʉ mememema, bojed̶arãjivʉ náre jaʉéde. Quédata cãrijovad̶ama náre ina memeivʉre ména.
Titus 2:12 in Cubeo 12 Que baru majidivʉbu maja majare jaʉrõre maje dajocaiye maje ãmeina teiyede iye Jʉ̃menijicʉi ʉbede, aru maje dajocaiye maje d̶aiyʉede yópe Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe máre. Quénora maje cʉede ijãravʉi jaʉvʉ majare maje d̶aiye majiéque, maje mearo d̶aiye Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, aru maje memecaiye máre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe.
Hebrews 13:13 in Cubeo 13 Que baru yópe Jesúi yaiye báquepe põeva ne cʉyojeda d̶aimʉ mácʉ ʉ̃i yaiye báque boje ĩmaro jedevai, nopedeca maja máre dajocarãjarevʉ maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, judíovai mearore jíyepe. Aru põevare cʉyoje teicõjenajarevʉ majare máre yópe ne d̶aiyepe Jesúre. Maje dajocaiye judíovai bueiyede, yópebu Jesúi etaiye báque judíovai ĩmaro ʉrarõre jocarĩ, yaicʉ́yʉ.
1 Peter 4:1 in Cubeo 1 Jesucristo ñájinejame ʉ̃i baju ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru mʉja máre, dápiarĩ ʉ̃i dápiaiye báquepedeca, jidʉbejarã mʉje ñájinajiyede. Ácʉ põecʉ ñájiñʉ, ãmeina teiyede dajocaibi.
1 Peter 4:13 in Cubeo 13 Que baru cuecumamejara. Quénora torojʉjarã mʉje ũmei mʉje ñájiyede yópe Jesucristo ʉ̃i ñájiye báquepe. Que baru pʉeno baju torojʉrãjaramu caivʉ ne jã́rajiyede Cristo meacʉ bajure.
2 Peter 1:14 in Cubeo 14 Maumejie yaicʉ́yʉmu yʉ yópe maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i majide d̶aiye báquepe yʉre.
1 John 3:16 in Cubeo 16 Jesucristo jã́d̶ovarejame majare aipe d̶arĩ maje ʉrãjinore majecʉre, yaicáyʉ majare boje. Quédeca d̶aiye jaʉvʉ majare máre, jívʉ maje bajure yaicáivʉ majevʉre boje.
Revelation 2:10 in Cubeo 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.