Mark 12:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ apeno joborõi.
Other Translations King James Version (KJV) And he began to speak unto them by parables. A certain man planted a vineyard, and set an hedge about it, and digged a place for the winefat, and built a tower, and let it out to husbandmen, and went into a far country.
American Standard Version (ASV) And he began to speak unto them in parables. A man planted a vineyard, and set a hedge about it, and digged a pit for the winepress, and built a tower, and let it out to husbandmen, and went into another country.
Bible in Basic English (BBE) And he gave them teaching in the form of stories. A man had a vine-garden planted, and put a wall about it, and made a place for crushing out the wine, and put up a tower, and let it out to field-workers, and went into another country.
Darby English Bible (DBY) And he began to say to them in parables, A man planted a vineyard, and made a fence round [it] and dug a wine-vat, and built a tower, and let it out to husbandmen, and left the country.
World English Bible (WEB) He began to speak to them in parables. "A man planted a vineyard, put a hedge around it, dug a pit for the winepress, built a tower, rented it out to a farmer, and went into another country.
Young's Literal Translation (YLT) And he began to speak to them in similes: `A man planted a vineyard, and put a hedge around, and digged an under-winevat, and built a tower, and gave it out to husbandmen, and went abroad;
Cross Reference Matthew 13:10 in Cubeo 10 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã Jesúre: —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejacarã.
Matthew 13:34 in Cubeo 34 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrejame Jesús ina obedivʉ põevare. Coyʉre curejame cainʉmʉa jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyeque ʉ̃i bueinore.
Matthew 21:28 in Cubeo 28 Bedióva yópe arĩ, buedejame Jesús: —¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ pʉcarã mamarare cʉvacʉ yópe aquemavʉ cũinácʉre: “Mʉ, bʉcʉ, memecʉnʉjacʉ ʉ́yaimu jioi cari jãravʉ”, aquemavʉ jípacʉ.
Matthew 25:14 in Cubeo 14 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Dijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu cũinácʉ ʉ̃mʉ apeno jaborõi nʉcʉyʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Ʉ̃i nʉquiye jipocai, órejaquemavʉ ʉ̃́re memecaipõevare, epecʉyʉ ʉ̃i cʉvaede náque, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ diede.
Mark 4:2 in Cubeo 2 Náre buedejamed̶a jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ caijĩe apejĩene. Aru arejamed̶a ʉ̃i bueiyeque:
Mark 4:11 in Cubeo 11 Jesús arejamed̶a náre: —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina ʉ̃i jaboteimara ãmevʉ, yópe jedevai cʉrivʉpe, diede majibema. Quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca, ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca, ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede. Na majidivʉ baru, chĩori oatʉvajebu ne d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉre jʉ aru, ãrʉmetejebu ʉ̃ ne ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús.
Mark 4:33 in Cubeo 33 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ. Ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ buedejamed̶a náre cainʉmʉa.
Mark 12:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ apeno joborõi.
Mark 13:34 in Cubeo 34 Jẽvari coyʉquijivʉ ji copaidaquinore yópe cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i cucʉnʉquiyepe apejoborõi. Ʉ̃i etaquiye jipocai ʉ̃i cʉ̃ramine, memeicõjeimi ʉ̃i yebacavʉre náre coapa. Aru jedevacobede coreipõecʉre máre coreicõjeimi cãmecʉva.
Luke 8:10 in Cubeo 10 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ iyede majibevʉre quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede, arejamed̶a Jesús.
Luke 13:6 in Cubeo 6 Apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉvatequemavʉ higuera ãmicʉricʉre ʉ̃i jioi. Aru cũinájãravʉ nʉri vorĩduquemavʉ dicʉ jẽidʉare. Ʉbenita eabetequemavʉ didʉáre.
Luke 15:13 in Cubeo 13 Obebejãravʉa yóboi, ñai ĩmacʉ caiye ʉ̃i apejĩene mead̶arĩ, ĩni, nʉquemavʉ joai, apeno joborõi. Aru noi jarʉvaquemavʉ caiye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ.
Luke 19:12 in Cubeo 12 Que baru Jesús arejamed̶a: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ, jabova jicʉ, nʉcʉyʉ batequémavʉ apeno joarõcajaborõi, ne epenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jabocʉva.
Luke 20:9 in Cubeo 9 No yóboi Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Aru epequemavʉ apevʉ ʉ̃́re memecaipõevare noi. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ apeno joborõi. Joe cʉcʉyʉ batequémavʉ ʉ̃.
Luke 22:9 in Cubeo 9 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: —¿Ã́ri nʉri mead̶acarãjidica ñʉja diede? arejaimad̶a na.
John 15:1 in Cubeo 1 Ñʉja ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉrecabu oteiʉyaimu yobedope páyʉ. Aru jipacʉrecabe dimure coreipõecʉ, oteipõecʉreca páyʉ.
Acts 7:38 in Cubeo 38 Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi. Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ʉ̃́re yávayʉ bácʉque Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Acts 7:46 in Cubeo 46 ’Aru David bácʉ d̶aiyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru David bácʉ d̶acaiyʉrĩdurejaquemavʉ cʉ̃ramine, põeva ne jẽniaiñamine Jʉ̃menijicʉre.
Romans 3:1 in Cubeo 1 Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Caivʉ majidivʉbu ina judíovare Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. ¿Mi dápiaru, ina judíova meari apevʉ pʉeno aru ne cajede buraicõjeiye cad̶atebedi náre?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “Jʉ̃́jʉ. Yópe ayʉbuicʉ yʉ. Põecʉ judíovacacʉ baru, pare meavʉ ʉ̃́re. Aru cajede buraicõjeiye pare cad̶ateivʉ judíovare, ne nópe jã́d̶ovaiye boje Jʉ̃menijicʉ jinare. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ jídejaquemavʉ judíovare ʉ̃i yávaiyede, maje jʉ arĩ, aru bueni apevʉre, mead̶arĩ corenajiyepe ayʉ diede”. Que ajebu yʉ.
Romans 9:4 in Cubeo 4 Návacari Israel bácʉ, ñai mamarʉmʉ Jacob ãmicʉcʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi pʉeno baju mearo d̶acaimʉ mácʉi pãramenamu. Návacaribu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i epequiyepe ayʉ náre ʉ̃i bʉcʉóvaimara. Náque cʉcʉ, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ náre ʉ̃i mearo miad̶árore, ne majinajiyepe ayʉ meacʉ bajure. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ náre: “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivacaicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede náre. Jʉ̃menijicʉ buedejaquemavʉ náre aipe d̶arĩ ne jãve mearore jínajiyede ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre.
Romans 11:17 in Cubeo 17 Jocʉcʉ olivo ãmicʉricʉ cʉvʉ jioi. Aru ñʉja judíova dicʉpe paivʉbu. Ñʉjeñecu mácʉ, Abraham mácʉ, dicʉ nʉomupe páyʉbe. Aru apecʉ cʉvʉ macarõcacʉ olivo ãmicʉricʉ. Dicʉpe paivʉbu mʉja, judíova ãmevʉ. Olivocʉ jiocacʉre cavabʉare burarĩ jarʉvaquemavʉ. Que baru macarõcacʉ cavabʉare ĩni, doaquemavʉ olivocʉ jiocacʉre. Que baru ñʉja judíova cad̶ateivʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre, nopedeca jocʉcʉ nʉoi oco mʉri cad̶ateiyepe cavabʉare. Ñʉja mead̶acaivʉbu mʉjare ñʉje jíye boje mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉjare Abraham mácʉ yóbore.