Luke 5 in Cubeo

1 Põeva obedivʉ nʉivʉ Jesús yebai, ʉ̃i cʉede macajitabʉ ʉrabʉ Genesaret ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, pare copiporejaimad̶a ʉ̃́re, jápiaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.

2 Jesús jã́rejamed̶a pʉcacũa jiad̶ocũare macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉ yebai. Dicũái moa boaipõeva núrejaimad̶a dicũá yebai, joaivʉ ne pápicʉare.

3 Jesús jatuyʉ bácʉ cũinácũ jiad̶ocũi, Simón Pedro jicũi, jaroicõjenejamed̶a joajĩemaque ẽcarʉre jocarĩ. Aru dobacʉ dicũi, bueni bʉ́rejamed̶a ina obedivʉ põevare.

4 Yávarĩ bʉojayʉ bácʉ arejamed̶a Simón Pedrore: —Nʉvajacʉ mi jiad̶ocũre macajitabʉ ʉ̃mʉjʉrõ baji. Aru noi jaboájarã mʉje pápicʉare, moa boarã́jivʉ, arejamed̶a Jesús.

5 Simón Pedro jʉ ayʉ, arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, caiñami memeniduvʉ ñʉja. Ʉbenita ye boabétevʉ. Ʉbenita mi cõjeiye boje, jaboáquijivʉ ji pápicʉre, arejamed̶a.

6 Que teni d̶aivʉ bácavʉ yópe Jesúi coyʉiyepe, jẽnejaimad̶a obedivʉ moare. Cod̶edejaimad̶a ne pápicʉre.

7 Dinʉmʉ “Yareni dajarã”, arejaimad̶a ne yóvaimarare, apecũ jiad̶ocũcavʉre, ne cad̶atenaearãjiyepe aivʉ. Aru earĩ, buivárejaimad̶a caipʉcacũa jiad̶ocũare coicũa baju.

8 Yópe teiyede jã́ri, Simón Pedro ñʉatutarĩ Jesús yebai, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, nʉjacʉ yʉre jocarĩ, ji ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesúre.

9 Que baru Simón Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre cuecumarejaimad̶a, ʉrarõ ne moa boaiye boje.

10 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára, Simón Pedroi yóvaimara marejáimad̶a. Cuecumarejaimad̶a na máre. Ʉbenita Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: —Jidʉbejacʉ. Caride epequijivʉ mʉre, mi davaquiyepe põevare ji yebai yópe mi moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús.

11 Que teni jiad̶ocũa eaiyede ẽcarʉi, dajocaivʉ bácavʉ caiyede nʉrejaimad̶a Jesúque.

12 Jesús ʉ̃i cʉede cũináro ĩmaroi, ʉ̃i yebai nʉrejamed̶a cũinácʉ pojeyʉ. Aru Jesúre jã́ri, ñʉatutarejamed̶a joborõi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re. Aru jẽniarejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.

13 Dinʉmʉre Jesús, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. Yópe ʉ̃i aiyede vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re.

14 Jesús, coyʉicõjemecʉ apevʉre, arejamed̶a: —Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.

15 Ʉbenita pʉeno baju coyʉivʉ barejáimad̶a Jesúi borore. Obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a jápiaivʉ, aru ʉ̃́re mead̶aicõjeiyʉrivʉ náre ijiéde.

16 Que baru ina obedivʉ cʉe boje, Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque.

17 Cũinájãravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede põevare, dobarejaimad̶a noi fariseovacavʉ, ina Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ máre, eaivʉ bácavʉ cainoa ĩmaroa Galilea ãmicʉrõre, Judea ãmicʉrõre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ máre. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉrejamed̶a Jesús, mead̶acʉyʉ ijimarare.

18 Dinʉmʉ apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Ecoiyʉrejaimad̶a cʉ̃rami jívʉi Jesús yebai.

19 Ʉbenita eabedejaimad̶a ne ecorãjino, obedivʉ põeva cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarĩ diede, ẽmeóvarejaimad̶a ijimʉre ʉ̃i parainoque põeva jẽneboi Jesús yebai.

20 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: —Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ diede, arejamed̶a Jesús.

21 Dinʉmʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre dápiarĩ bʉ́rejaimad̶a yópe: “¿Yécʉba ñai ʉ̃mʉ ãmeina yávayʉ Jʉ̃menijicʉre? Ñame bʉojabema jarʉvaivʉ ãmeina teiyede. Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ bʉojarĩ jarʉvayʉ diede”, arĩ dápiarejaimad̶a.

22 Aru Jesús, jã́ri coreóvarĩ ne baju ne dápiaiyede, arejamed̶a náre:

23 —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre: “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ”, ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare.

24 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: —Yópe aivʉ yʉ mʉre: Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a Jesús.

25 Dinʉmʉma nacajari, ʉ̃i parainore ĩni, etarejamed̶a obedivʉ jẽneboi. Aru mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.

26 Caivʉ ina põeva máre, pare dápiaivʉ, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre.

27 No yóboi, Jesús etarĩ nʉñʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ judíovacacʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Leví, dobacʉre ne bojed̶ainoi. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.

28 Aru nacajari, dajocayʉ caiyede, nʉrejamed̶a Jesúque.

29 Que teniburu yóboi, Leví torojʉve tedejamed̶a ãino ʉrarõque ʉ̃i cʉ̃rami, pued̶acʉyʉ Jesúre. Aru obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru apevʉ põeva máre dobarejaimad̶a Levíque aru Jesúque máre.

30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre ãmeina yávarĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúi bueimarare. Arejaimad̶a: —¿Aipe teni ãri, ũcuri teivʉrʉ̃ mʉja ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? arejaimad̶a náre.

31 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a náre: —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ.

32 Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús.

33 Dinʉmʉre jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre ina fariseova: —¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru ñʉje bueimara máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaimad̶a.

34 Jesús arejamed̶a náre: —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ʉ̃i cʉede cãreja náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede.

35 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús.

36 Jẽvari coyʉrejamed̶a náre: —Ñame bʉojabema buraivʉ cũinájeve cuitótecaje mamacajede, jẽorajivʉ cuitótecaje javecarõre. Nópe d̶aru, ãmed̶ajebu cuitótecaje mamarore. Aru mamajeve jẽmejebu cuitótecaje javecarõre. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre.

37 Nopedeca bʉojabema yuaivʉ vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Aru yurĩ bíjajebu dicoro. Bíjajebu dicurubʉ máre.

38 Ʉbenita ne yuaru vino ʉ́yaicorore mamacorore mamacurubʉque, bíjabejebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe.

39 Aru ñai ũcuñʉ mácʉ icoro mamaboqueicorore ũcuiyʉbecʉ mamaene ajebu yópe: “Javequetamu me baju”. Nopedeca apevʉ põeva jápiaiyʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ne dápiaiye boje javeque yávaiye pʉeno me bajure, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.