Luke 24:44 in Cubeo 44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejamed̶a náre Jesús.
Other Translations King James Version (KJV) And he said unto them, These are the words which I spake unto you, while I was yet with you, that all things must be fulfilled, which were written in the law of Moses, and in the prophets, and in the psalms, concerning me.
American Standard Version (ASV) And he said unto them, These are my words which I spake unto you, while I was yet with you, that all things must needs be fulfilled, which are written in the law of Moses, and the prophets, and the psalms, concerning me.
Bible in Basic English (BBE) And he said to them, These are the words which I said to you when I was still with you, how it was necessary for all the things which are in the writings of Moses and the prophets and in the Psalms about me, to be put into effect.
Darby English Bible (DBY) And he said to them, These [are] the words which I spoke to you while I was yet with you, that all that is written concerning me in the law of Moses and prophets and psalms must be fulfilled.
World English Bible (WEB) He said to them, "This is what I told you, while I was still with you, that all things which are written in the law of Moses, the prophets, and the psalms, concerning me must be fulfilled."
Young's Literal Translation (YLT) and he said to them, `These `are' the words that I spake unto you, being yet with you, that it behoveth to be fulfilled all the things that are written in the Law of Moses, and the Prophets, and the Psalms, about me.'
Cross Reference Matthew 16:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉmata Jesús jã́d̶ovari bʉ́rejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ñájicʉnʉcʉyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, buedejame ñʉjare: —Jaʉvʉ yʉre ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre ñájine d̶arãjarama. Yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arĩ coyʉrejame ñʉjare.
Matthew 17:22 in Cubeo 22 Ñʉje cójijiyedeca Galilea ãmicʉrijoborõi, Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare: —Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús. Ʉ̃i nópe aiyede, pare cãrijivʉ barejacárã ñʉja.
Matthew 20:18 in Cubeo 18 —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvaicõjejara ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!”
Matthew 26:54 in Cubeo 54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 26:56 in Cubeo 56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame náre Jesús. Que tedurata ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejacarã ñʉja.
Mark 8:31 in Cubeo 31 Jesús, yópe arĩ, bueni bʉ́rejamed̶a náre: —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
Mark 9:31 in Cubeo 31 Ʉ̃ bueyʉ barejámed̶a ʉ̃i bueimarare. Que baru apevʉ põeva ne eaiyede ʉ̃i yebai ʉbedejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a náre Jesús.
Mark 10:33 in Cubeo 33 Coyʉrĩ arejamed̶a yópe: —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!” Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre.
Luke 9:22 in Cubeo 22 —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
Luke 9:44 in Cubeo 44 —Me jápiajarã caiye iye ji coyʉquiyede mʉjare. Ãrʉmetebejarã. Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, Jesús arejamed̶a náre.
Luke 18:31 in Cubeo 31 Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore d̶arãjivʉbu na yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe.
Luke 21:22 in Cubeo 22 Dijãravʉa Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉa baquiyébu, eaquiyepe ayʉ caiye iye toivaiye báquede ãnijãravʉa baquiyéde.
Luke 22:37 in Cubeo 37 Coyʉyʉbu mʉjare: Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ yʉrã: “Põeva ʉ̃́re d̶arãjarama yópe ne d̶aiyepe ãmeina teivʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ. Aru ji mauva d̶arãjarama yʉre nópe iye toivaiye báque coyʉiyepe, arejamed̶a Jesús.
Luke 24:6 in Cubeo 6 Jesús jave nacajami yainore jarʉvarĩ. Que baru cʉbebi yore. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja ʉ̃i coyʉiye báquede mʉjare nore Galileai?
Luke 24:26 in Cubeo 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús.
Luke 24:46 in Cubeo 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre: —Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”.
John 3:14 in Cubeo 14 Yópe Moisés bácʉi d̶aiye báquepe, ʉ̃i cʉede cãreja põecʉbenoi, ãd̶ape paino bronce ãmicʉrõ tãuque d̶aino mácarõque, nopedeca vaiquíyebu yʉre. Ʉ̃i d̶aimʉ mácʉre jocʉyo ʉ̃mʉjʉriyorã jẽori, jãmʉórejaquemavʉ Moisés bácʉ. Nopedeca yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jocʉcʉrã jẽori, jãmʉórajarama põeva.
John 5:39 in Cubeo 39 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede pare bueniduyavʉ̃ mʉja. “¿Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede bueivʉ, aipe d̶arĩ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre earãjidi maja?” arĩduyavʉ̃ mʉja. Aru diemiareca mʉje bueiyeque ji borore jãve toivaiyebu.
John 5:46 in Cubeo 46 Moisés bácʉ ji borore toivarejaquemavʉ. Que baru mʉja jãve jʉ aivʉ baru ʉ̃ mácʉre, yʉre máre jʉ ajebu mʉja.
John 16:4 in Cubeo 4 Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje ãrʉrajiyepe ayʉ iye ji coyʉiye báquede ãnijãravʉa, ne nópe d̶arãjijãravʉa baquiyéde mʉjare, arĩ coyʉrejame Jesús. Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji bueni bʉinʉmʉre caiye iye ji cari coyʉiyede mʉjare coyʉbetecacʉ yʉ, ji cʉe boje mʉjaque.
John 16:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
John 17:11 in Cubeo 11 ’Yʉ mautebecʉbu ijãravʉre caride. Quénora maumejieneca dacʉyʉmu mi yebai, cʉcʉyʉ mʉ́que. Ʉbenita nácapũravʉ mautenajivʉbu ijãravʉre. Mʉ, jipacʉ bajutamu mʉ. Que baru ina yore mautenajivʉre corejacʉ mʉ mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiye báqueque yʉre. Corejacʉ náre, cũinávʉpeda ne tenajiyepe ayʉ yópe majapedeca.
John 19:24 in Cubeo 24 Cũinácʉ nácacʉ arejame: —Dicaje nareimea cʉbecajede jad̶evarĩ, coapa ĩnu, meamejebu. Yópe d̶arãjarevʉ. Dʉvarĩ yajuivʉpe tenajarevʉ maja. Ácʉ majacacʉ majare yajurĩ vainí tʉyʉ, dicajede ĩcʉyʉme ʉ̃, arejame. Na “jede” arĩ, nópe yajurejaima na. Ne nópe coapavaiye vaidéjavʉ̃ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Ji doiye báquede ĩni, coapavarãjarama na. Aru dʉvarĩ yajurĩ vainí tʉyʉ apecajede, ji pʉenocacajede ĩcʉyʉme nácacʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Quédeca tedejaima ina Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaivʉ bácavʉ.
Acts 3:18 in Cubeo 18 Javede caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃́ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne coyʉiye báquepedeca vaiávʉ̃ Jesúre.
Acts 3:22 in Cubeo 22 Nopedeca, Moisés bácʉ arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ, mʉje jabocʉ, darocʉyʉme mʉjare cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre, yópe ʉ̃i daroiyepe yʉre. Ʉ̃ macʉyʉ́me cũinácʉ mʉjacacʉ. Judío bacʉyʉ́me ʉ̃. Me jápiajarã ʉ̃́re. D̶ajarã yópe ʉ̃i coyʉiyepe.
Acts 7:37 in Cubeo 37 Ãñʉ Moisés bácʉvacari arejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mʉjare apecʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre nopedeca ʉ̃i daroiyepe yʉre. Mʉjacacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
Acts 13:29 in Cubeo 29 Aru ʉ̃́re d̶arĩburu yóboi yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca ʉ̃i borore, apevʉ ʉ̃ mácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, cʉ̃racobei jarʉvaimad̶a na.
Acts 17:2 in Cubeo 2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre.
1 Corinthians 15:3 in Cubeo 3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre iye yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca, yʉ́capũravʉ coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Iyebu ʉ̃i yávaiye me. Cristo yaicárejamed̶a maje ãmeina teiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
Hebrews 3:5 in Cubeo 5 Moisés bácʉ, Jʉ̃menijicʉi põevacacʉ. Jʉ̃menijicʉre memecarejaquemavʉ, coreyʉ ʉ̃i põevare. Ʉ̃́re memecaiyʉrejaquemavʉ. Que baru dajocabecʉva d̶arejaquemavʉ yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Moisés bácʉcapũravʉ ʉ̃i coyʉiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉi põevare, coreóvare d̶arejaquemavʉ náre jãvene iye Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyede aipe d̶aiye jaʉrõre obediʉjʉa yóboi Jesucristoque.
Hebrews 7:1 in Cubeo 1 Ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare ñai Melquisedede, ñamene aru aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Ñai Melquisedec Salem ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉre memecarejaquemavʉ sacerdotepe. Majeñecu Abraham mácʉi copaiyede ʉ̃ jivʉ bácavʉque ne boarĩ́, vainí tʉrĩburu yóbore apevʉ jabovacavʉjã mácavʉre, Abraham mácʉre copʉ nʉri, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
Hebrews 9:8 in Cubeo 8 Caiye dieque ñai Espíritu Santo coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare iyede: Ãnitucubʉa pʉcatucubʉa cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi, apevʉ põeva sacerdotevare jaboteipõecʉ ãmevʉ bʉojabedejaquemavʉ ecoivʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi.
Hebrews 10:1 in Cubeo 1 Coyʉquijivʉ mʉjare apede, mʉje majinajiyepe ayʉ aipe teni jaʉé báquede Jesucristoi yaiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ye jãve baju ãmevʉ. Que baru iye jãve bajupe cũinátʉrʉ ãmevʉ. Quénora yópe bótaiye põecʉi decocʉ jãve ãmepe, nopedeca iye d̶aicõjeiye máre jãve ãmevʉ. Majiéda ãrojaepe párĩduiyebu caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve, iye maje cʉvaquiye. Cũinátʉrʉrecabu sacerdoteva bácavʉ ne jícaiye báque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa, ʉjʉá coapa, cainʉmʉa. Ʉbenita majeñecuva mácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre jícaiye báquede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, yópe nʉri earĩ bʉojabepe Jʉ̃menijicʉ yebai, ye boropatebevʉpe teni bʉojabedejaquemavʉ, na mácavʉre jaʉbede tebe báque boje.
1 Peter 1:11 in Cubeo 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre.
Revelation 19:10 in Cubeo 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.