Luke 15 in Cubeo

1 Apenʉmʉ earejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ãmeno d̶aipõeva máre, jápiarãeaivʉ ʉ̃́re.

2 Fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre borotedejaimad̶a, ne bajumia aivʉ: —Ñai ʉ̃mʉ copʉ etaibi ãmeno d̶aipõevare aru ãimi náque, arejaimad̶a na.

3 Ne que aiye boje, Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore:

4 —Mʉjacacʉ ovejavare coreipõecʉ cʉvacʉ baru cien paivʉ ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i mamatedu, ñai dajocajebu ina noventa y nueve paivʉ ovejavare põecʉbenoi, vocʉñʉ ñai bíjayʉ bácʉre ʉ̃́re earĩta.

5 Aru ʉ̃́re earĩ, ĩni, arʉboi tʉorĩ, torojʉrĩ nʉvajebu ñai ovejare ʉ̃i cʉ̃ramita.

6 Cʉ̃rami earĩ, órejajebu ʉ̃i yóvaimarare aru ʉ̃i cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã yʉ́que, ji oveja bíjayʉ bácʉre ji eaiye boje”, ajebu.

7 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, apevʉ noventa y nueve paivʉ pʉeno, ina “Chĩori oatʉvaiye jaʉbevʉ yʉre”, arĩ dápiaivʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús.

8 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ: —Cũináco nomió cʉvaco baru pʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare aru cũinátʉrava bíjaru ṍre, ico nomió pẽoibʉre pẽori, õi cʉ̃ramine oeni, vojebu pʉ ditʉravare earĩta.

9 Ditʉravare earĩ, ĩni, epeni, torojʉrĩ órejajebu õi yóvaimarare aru õi cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã yʉ́que, ji tãutʉratʉrava bíjaino mácarõre ji eaiye boje”, ajebu.

10 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina Jʉ̃menijicʉi ángeleva torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, arĩ buedejamed̶a Jesús.

11 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉvatequemavʉ pʉcarã mamara.

12 Aru ñai ĩmacʉcapũravʉ pued̶abecʉ jípacʉre aquemavʉ: “Mʉ, jipacʉ, jíjacʉ yʉre, ‘Míye baquiyébu’, mi aiye báquede yʉre”, aquemavʉ. (Mamacʉ nópe ayʉ jípacʉre, “Mi yaiquínore ʉvʉ yʉ”, ayʉbe ʉ̃.) Dinʉmʉma népacʉ jíquemavʉ diede náre coapa.

13 Obebejãravʉa yóboi, ñai ĩmacʉ caiye ʉ̃i apejĩene mead̶arĩ, ĩni, nʉquemavʉ joai, apeno joborõi. Aru noi jarʉvaquemavʉ caiye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ.

14 Aru ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi caiye ʉ̃i cʉvae báquede, ãvʉé daquemavʉ caino no ʉ̃i cʉrijoborõre. Que baru ʉ̃ ʉrarõ ñájiquemavʉ ãvʉéna.

15 Nʉri, memeino voquemavʉ apecʉ ʉ̃mʉ, dijoborõcacʉre. Que teni ñai jaroquemavʉ ʉ̃́re, coreicõjeñʉ oteivãrivare.

16 Aru ãiyʉtequemavʉ oteivãriva ne ãinore. Ʉbenita ñame jíbetequemavʉ ʉ̃́re.

17 Ãrʉri earĩ, dápiarĩ aquemavʉ ʉ̃i baju: “Caivʉ ina jipacʉre memecaivʉ cʉvarãma ʉrarõ ne ãiye méne aru pʉpʉiye máre. Ʉbenita yʉ yaiyʉ́tamu ãvʉéna.

18 Caride copaiquijivʉ jipacʉ yebai. Coyʉquijivʉ ʉ̃́re yópe: ‘Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre aru mʉre máre.

19 Que baru “jímacʉ”, abejacʉ yʉre caride. Jã́jacʉ yʉre yópe mi jã́iyepe cũinácʉ memecayʉre mʉre’ ”, arĩ dápiaquemavʉ ʉ̃.

20 ’Que teni nacajari nʉquemavʉ jípacʉ yebai. Aru jípacʉ dayʉre jã́ri joamica, cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re. Que baru cúyarĩ, copʉ nʉri, ʉ̃́re narióquemavʉ. Aru ʉ̃i viobʉrã nuquemavʉ mamacʉre.

21 Aru mamacʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre aru mʉre máre. Que baru ‘jímacʉ’, abejacʉ mʉ yʉre caride”, aquemavʉ jípacʉre.

22 Ʉbenita jípacʉ aquemavʉ ʉ̃́re memecaivʉre: “Davacajarã maumejiena ʉ̃́re meacaje cuitótecajede. Doajarã ʉ̃́re. Ad̶ajarã ãmuyo ad̶aitarabʉre máre. Aru cʉraidoare máre doajarã ʉ̃́re.

23 Davajarã ñai oteivecʉ mamacʉ me jiacʉcʉre. Boajárã, ãmuri, torojʉve tenajivʉ caivʉ ĩmarocavʉ.

24 Ñai jímacʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ ũmedayʉpebe cojedeca. Javede bíjame yʉre jocarĩ. Ʉbenita eaivʉ ʉ̃́re cojedeca”, aquemavʉ jípacʉ. Aru torojʉve teni bʉ́quemavʉ na.

25 ’Que teiyedeca, jíbʉcʉ memeñʉ matequémavʉ jioi. Copaini cʉ̃rami, joabejĩnoi jápiaquemavʉ ne upaiyede.

26 Aru cũinácʉ memecaipõecʉre órejarĩ, jẽniari jã́quemavʉ ʉ̃́re, “¿Aipe teni upaivʉba na?”

27 Jʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Míyocʉ copaini dacʉbe. Que baru mipacʉ boaicõjemi ñai oteivecʉ me jiacʉcʉre, mamacʉ meacʉre copʉ etaiye boje”, aquemavʉ ʉ̃́re.

28 Ʉbenita ñai jíbʉcʉ jarayʉ, torojʉve teinoi ecoiyʉbetequemavʉ. Que baru jípacʉ, etarĩ ʉ̃i yebai, jẽniaquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, bʉcʉ, ecorĩ, ãjacʉ”.

29 Ʉbenita aquemavʉ jípacʉre: “Obediʉjʉa memecaivʉ mʉre yebacacʉpe. Aru cainʉmʉa jʉ aivʉ mʉre aru mi cõjeiyede d̶aivʉ. Ʉbenita yʉre mʉ jíbevʉ cũinájieneca cũinácʉ oteiãimajicʉre, ñʉje ãrajiyepe ji yóvaimaraque torojʉve teinoi.

30 Ʉbenita ñai mímacʉ ʉ̃i eaiyede, mi jíye báquede ʉ̃́re jarʉvayʉ bácʉreca nomiva ãmenaque, boacáicõjenebu mʉ ʉ̃́re oteivecʉ me jiacʉcʉre”, aquemavʉ ʉ̃.

31 Aru jípacʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, bʉcʉ, mʉ cʉvʉ yʉ́que cainʉmʉa. Aru caiye ji cʉvae míyetamu.

32 Ñai míyocʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ apʉcʉpebe cojedeca. Ñai bíjayʉ bácʉ eaimʉme caride. Que baru torojʉve teiye jaʉvʉ majare”, aquemavʉ népacʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.