Jude 1:16 in Cubeo 16 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama caiyede. Ye apeno ne jã́ino ye baquinó ãmevʉ náre. Aru ãmecorod̶ama caivʉ apevʉre máre. Ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶ad̶ama na. Ne baju “Ñʉja apa mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru “Mʉja máre mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, borocʉrĩ coyʉyama apevʉre. Que arĩ, mamarʉmʉre vorĩ ead̶ama náva méne apevʉ pʉeno.
Other Translations King James Version (KJV) These are murmurers, complainers, walking after their own lusts; and their mouth speaketh great swelling words, having men's persons in admiration because of advantage.
American Standard Version (ASV) These are murmurers, complainers, walking after their lusts (and their mouth speaketh great swelling `words'), showing respect of persons for the sake of advantage.
Bible in Basic English (BBE) These are the men who make trouble, ever desiring change, going after evil pleasures, using high-sounding words, respecting men's position in the hope of reward.
Darby English Bible (DBY) These are murmurers, complainers, walking after their lusts; and their mouth speaks swelling words, admiring persons for the sake of profit.
World English Bible (WEB) These are murmurers and complainers, walking after their lusts (and their mouth speaks proud things), showing respect of persons to gain advantage.
Young's Literal Translation (YLT) These are murmurers, repiners; according to their desires walking, and their mouth doth speak great swellings, giving admiration to persons for the sake of profit;
Cross Reference Luke 5:30 in Cubeo 30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre ãmeina yávarĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúi bueimarare. Arejaimad̶a: —¿Aipe teni ãri, ũcuri teivʉrʉ̃ mʉja ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? arejaimad̶a náre.
Luke 15:2 in Cubeo 2 Fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre borotedejaimad̶a, ne bajumia aivʉ: —Ñai ʉ̃mʉ copʉ etaibi ãmeno d̶aipõevare aru ãimi náque, arejaimad̶a na.
Luke 19:7 in Cubeo 7 Aru caivʉ ina põeva jã́ivʉ iyede, ãmeina yávarejaimad̶a. —Ñai Jesús mautecʉnʉimi ãmeina teipõecʉi cʉ̃rami, arejaimad̶a na.
John 6:41 in Cubeo 41 “Cavarõ mearoque ãiye bajutamu yʉ”, ʉ̃i aiyede jápiarĩ, Jesúre jorojĩnejaimad̶a nócavʉ judíova, ne bajumia jũjuvaivʉre ṹra.
John 6:61 in Cubeo 61 Jesús, coreóvayʉ jorojĩvʉre ne bajumia jũjuvaivʉre ʉ̃́ra, jẽniari jã́rejame náre: —¿Cari mʉjare ji bueiye boje ãmeina jã́ivʉrʉ̃ yʉre?
1 Corinthians 10:10 in Cubeo 10 Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávabejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina yávaiye báquepe Jʉ̃menijicʉre, ne ãmecoroiye báquede ne jabovare, ʉ̃i epeimara mácavʉre. Ne nópe d̶aiye báque boje, cũinácʉ ángelede darorejaquemavʉ, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaquiyepe ayʉ na mácavʉre.
Galatians 5:16 in Cubeo 16 Yópe coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjare. Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ cʉjarã mʉja ʉ̃i ʉrõpe. D̶abejarã yópe mʉje baju ãmeina d̶aiyʉepe.
Galatians 5:24 in Cubeo 24 Jesucristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
Philippians 2:14 in Cubeo 14 Caiye mʉje d̶aiyede d̶ajarã torojʉrĩ ãmeina yávabevʉva aru jarabevʉva mʉje baju máre.
1 Thessalonians 4:5 in Cubeo 5 D̶abejarã nápe ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉpe. D̶ad̶ama na ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore, ne pued̶aiye majibe boje nomivare. D̶ad̶ama ãmenore náque.
1 Timothy 6:5 in Cubeo 5 Que teni ina ne dápiaino ãmenoque cãrijovaivʉbu ne bajumia aru dajocabevʉ ne jaraiyede ne bajumia, ne jarʉvaiye boje iye bueiyede jãvene. Ina põeva bueiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ ʉrarõ ne bojeva. Coatejacʉ náre jarʉvarĩ.
2 Timothy 4:3 in Cubeo 3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe.
James 1:14 in Cubeo 14 Quénora ácʉ põecʉ jʉjovaimʉ d̶acʉyʉ ãmenore, ʉ̃i baju jʉjovaibi. Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉede d̶ainomu ʉ̃́re yópe moacʉ ʉ̃i jã́iyepe cũ piaváinore, aru no yóboi nore ʉ̃i vorĩ nʉiyepe, põecʉ ʉ̃i jajovarĩ boaquíyepe aiye ʉ̃́re.
James 2:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ meacʉ baju Jesucristore jʉ aivʉ, jã́mejara apevʉ põevare me apevʉ pʉeno.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 2:11 in Cubeo 11 Mʉja, ji ʉmara, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Mʉja ijãravʉcavʉpe paivʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ barãjáramu mʉja. Mʉja cʉrivʉbu ijãravʉi obebejĩena. Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje ũmeque. Que baru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe. D̶aicõjemejara mʉja mʉje dápiaino ãmenore mʉje bajure.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2 Peter 2:10 in Cubeo 10 Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina torojʉrĩ d̶aivʉre ãmeina ne baju ʉrõpe aru jʉ abeni ãmeina jã́ivʉre ʉ̃́re apevʉ pʉeno. Pued̶abenama ina borocʉede bueivʉ. D̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Aru jidʉbevʉva ãmeina yávad̶ama ina pʉeno parʉrivʉre.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
2 Peter 3:3 in Cubeo 3 Mamarʉmʉre coreóvajarã mʉja iyede: Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ. Yʉrinajarama Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore jʉ aipõevare máre.
Jude 1:15 in Cubeo 15 Bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne d̶aiye báque boje ijãravʉi. Ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ina ãmeno d̶aivʉre ne ãmeina teiye báque boje ne jʉ abe báquede ʉ̃́re, aru ne ãmeina yávaiye báque boje copʉ ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Enoc.
Jude 1:18 in Cubeo 18 Coyʉivʉ barejaquémavʉ mʉjare, yópe arĩ: “Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na.