John 7:28 in Cubeo 28 Ne que aiyede coreóvayʉ Jesús, bueyʉvacari Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, yópe arĩ darorejame bʉjié: —Yʉre aru ji daino mácarõre majivʉ mʉja. Ʉbenita ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora darejacacʉ yʉ apecʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ. Ʉ̃́tame borocʉbecʉ. Ʉ̃́recabe mʉje coreóvabemʉ máre.
Other Translations King James Version (KJV) Then cried Jesus in the temple as he taught, saying, Ye both know me, and ye know whence I am: and I am not come of myself, but he that sent me is true, whom ye know not.
American Standard Version (ASV) Jesus therefore cried in the temple, teaching and saying, Ye both know me, and know whence I am; and I am not come of myself, but he that sent me is true, whom ye know not.
Bible in Basic English (BBE) Then, when he was teaching in the Temple, Jesus said with a loud voice, You have knowledge of me and you have knowledge of where I come from; and I have not come of myself; but there is One who has sent me; he is true, but you have no knowledge of him.
Darby English Bible (DBY) Jesus therefore cried out in the temple, teaching and saying, Ye both know me and ye know whence I am; and I am not come of myself, but he that sent me is true, whom ye do not know.
World English Bible (WEB) Jesus therefore cried out in the temple, teaching and saying, "You both know me, and know where I am from. I have not come of myself, but he who sent me is true, whom you don't know.
Young's Literal Translation (YLT) Jesus cried, therefore, in the temple, teaching and saying, `Ye have both known me, and ye have known whence I am; and I have not come of myself, but He who sent me is true, whom ye have not known;
Cross Reference Matthew 2:23 in Cubeo 23 Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyʉ́me”, arejaquemavʉ na mácavʉ.
Matthew 11:27 in Cubeo 27 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejame ñʉjare, ʉ̃́que cʉrivʉre: —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶aibi caiyede, aru parʉre d̶aibi máre. Ñame majibema yʉre, quénora majibi jipacʉva. Ñame majibema jipacʉre quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji majide d̶aimara.
Luke 2:4 in Cubeo 4 Aru José máre Galileacarõ ĩmaro, Nazaret ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ bácʉ, Judea ãmicʉrõi nʉrejamed̶a ʉ̃. Noi nʉri, Belén ãmicʉriĩmaro, ʉ̃i ñecu mácʉi cʉrõ mácarõi earejamed̶a José, David bácʉi pãramecʉ. Que baru nʉrejamed̶a José noi.
Luke 2:11 in Cubeo 11 Cari ñami David bácʉi cʉriĩmaro mácarõi põeteibi mʉje ãmeina téjʉroede mead̶acʉyʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristo, mʉje jabocʉ bacʉyʉ́. Jãvetamu.
Luke 2:39 in Cubeo 39 Jesúi bʉcʉva d̶aivʉ bácavʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, copainʉrejaimad̶a Galileacarõ ĩmaro Nazaret ãmicʉriĩmaroi.
Luke 2:51 in Cubeo 51 Náre yóvarĩ ẽmenejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi. Aru náre jʉ arĩ, yópe ne ʉrõpe d̶ayʉ barejámed̶a. Jípaco caiye iyede me dápiarĩ, ãrʉrejacod̶a ʉ̃i yávaiye báquede aru ʉ̃i d̶aiye báquede máre.
Luke 10:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ jíbi yʉre caiye ji majiéde aru caiye ji parʉéde máre. Ñame majibema yʉre. Quénora majibi jipacʉ. Ñame majibema jipacʉre. Quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji coyʉimara, arejamed̶a Jesús.
John 1:46 in Cubeo 46 Natanaecapũravʉ arejamed̶a: —No ĩmaro Nazarede põeva meara, apevʉre cad̶ateivʉ, cʉbema na, arejamed̶a Natanael. —Dinʉmʉ jã́cʉdajacʉ mʉ mi baju, arejamed̶a ʉ̃́re Felipe. Jã́radarejaima ina pʉcarã.
John 3:2 in Cubeo 2 Cũináñami Jesúre borotecʉearejamed̶a. —Mʉ, bueipõecʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, buecʉyʉre ʉ̃ jiede. Que baru ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabecʉ baru, d̶aiye majibebi yópe põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶aiyepe. Que baru mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Nicodemo Jesúre.
John 3:33 in Cubeo 33 Que baru ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru ʉ̃i coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi jãve aiyede, “Jãvemu”, ayʉtame ʉ̃.
John 5:32 in Cubeo 32 Ʉbenita yʉre apecʉcapũravʉ “Meacʉ bajutame Jesús”, aibi. Jãvetamu ʉ̃i que aino.
John 5:43 in Cubeo 43 Yore coyʉicõjeni darorejame yʉre jipacʉ. Ʉbenita yʉre ʉbeni, copʉ etabevʉ mʉja. Ʉbenita apecʉ ʉ̃i coyʉcʉdaru ʉ̃i baju, jaʉrabeda ʉ̃́re copʉ etad̶arãmu mʉja. Ʉ̃́re jápiad̶arãmu. Ʉbenita yʉre ye jápiaiyʉbevʉ mʉja.
John 7:14 in Cubeo 14 Torojʉve teino corica tʉvaiye bajure, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejame Jesús. Nore ecorĩ, põevare bueni bʉ́rejame ʉ̃.
John 8:14 in Cubeo 14 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Ji borore ji coyʉiyevacari bojecʉetamu. Yʉ́vacari coreóvaivʉ ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre. Que baru ji coyʉiye jãvetamu. Ʉbenita ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre ye coreóvabevʉbu mʉja.
John 8:16 in Cubeo 16 Ʉbenita põevare ji ñájine d̶aru, ji nópe d̶aiye jãve májebu. Quénora cũinácʉ ji baju nópe d̶abejebu yʉ. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre yui, nópe d̶ajebu yʉ́que.
John 8:19 in Cubeo 19 —¿Mipacʉ ã́ri cʉri ʉ̃? jẽniari jã́rejaima Jesúre fariseova. —Yʉre coreóvabevʉbu mʉja. Aru jipacʉre máre coreóvabevʉbu mʉja. Yʉre coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja, arejame Jesús náre.
John 8:26 in Cubeo 26 Mʉjare ji coyʉjʉroe ʉrarõ cʉvavʉ. Aru ʉrarõ mʉjare ji ñájine d̶ájʉroe máre cʉvavʉ. Ʉbenita ñai daroyʉ bácʉ yʉre borocʉbecʉbe aru jãve yávayʉbe ʉ̃. Que baru ʉ̃i coyʉicõjeino mácarõpeda mʉja ijãravʉcavʉre coyʉivʉ yʉ, arejame Jesús.
John 8:42 in Cubeo 42 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmeni darejacacʉ yʉ. Aru cʉvʉ caride yui. Que baru Jʉ̃menijicʉ mʉjepacʉ baju baru, yʉre ʉjebu mʉja. Ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu yʉ.
John 8:54 in Cubeo 54 Que aivʉre, yópe arejame Jesús: —Ji baju “Meacʉtamu yʉ” ji aru, bojecʉbejebu no. Ʉbenita jipacʉrecabe “Meacʉtamu mʉ” ayʉ yʉre. Ʉ̃́recabe “ñʉjepacʉ Jʉ̃menijicʉ”, mʉje aimʉ.
John 10:36 in Cubeo 36 ’Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beoimʉ mácʉ, memecacʉyʉ ʉ̃́re. Yʉre darorĩ epeibi ijãravʉi. Que baru, ¿“Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aiyede, aipe teni yʉre “Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ”, aivʉrʉ̃ mʉja?
John 12:49 in Cubeo 49 Ji baju ji majiéque coyʉbevʉ yʉ. Quénora jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, yʉre coyʉicõjeimi ji coyʉiye caiyede. Que baru põeva ñájinajarama, ne jʉ abe boje ji coyʉiyede.
John 14:10 in Cubeo 10 Yʉ cʉvʉ jipacʉque. Aru jipacʉ cʉbi yʉ́que cũinávʉpe. ¿Iye ji coyʉiyede, jʉ ayʉrʉ̃ mʉ? Iye mʉjare ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe, ñai cʉcʉ yʉ́que cainʉmʉa, yʉre coyʉre d̶ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru ji d̶aiyede máre ji bajuma d̶ayʉ ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe yʉre d̶aicõjeñʉ.
John 14:31 in Cubeo 31 Vaiquíyebu yʉre yópe ji aiye báquepedeca, ijãravʉcavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji ʉede jipacʉre. Que baru caiye jipacʉi d̶aicõjeiyede d̶aivʉ yʉ. Jã́rica, etarevʉ, arejame ñʉjare Jesús.
John 16:3 in Cubeo 3 Que d̶arãjarama, yʉre aru jipacʉre máre ne coreóvabe boje.
John 17:3 in Cubeo 3 Mʉ́vacari Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra jãvetamu mʉ. Aru yʉ, Jesucristo, mi daroimʉ mácʉbu yʉ. Ina majare coreóvaivʉ, nárecabu cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ne coreóvaiye boje majare.
John 17:25 in Cubeo 25 Mʉ, jipacʉ, meacʉ baju, boropatebevʉ mʉ. Mʉre coreóvabema ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coreóvaivʉ mʉre. Aru ina mi jʉ are d̶aimara yʉre, mi daroimʉ mácʉre, coreóvad̶ama na.
Acts 17:23 in Cubeo 23 Ji vaiyede mʉje jʉ̃menijina cʉrõi, jã́vʉ yʉ cũináro jʉ̃menijinare jícaiyede juainore, yópe toivaiye cʉrõre nora: “Yo jícaiyede juainomu ñai jʉ̃menijicʉ ñʉje majibemʉre”, arĩ toivainomu. Ñai jʉ̃menijicʉ mʉje mearore jímʉre coreóvabevʉreca, ʉ̃́recabe ji coyʉimʉ mʉjare caride. Jʉ̃menijicʉtame ʉ̃.
Romans 1:28 in Cubeo 28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ.
2 Corinthians 1:18 in Cubeo 18 Ne nópe arĩ coyʉiye yʉrã jãve ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉi jã́inore jãve coyʉyʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ pʉcaũmea cʉbecʉ, oatʉvabecʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbebi. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu” ayʉ baru, jãve d̶ayʉ apa. Aru ñʉja máre pʉcaũmea cʉbevʉ, oatʉvabevʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbevʉ. Ñʉja “Yópe d̶arãjaramu” aivʉ baru, jãve d̶aivʉ apa. Que baru yʉ jʉ ayʉ baru apede, ye oatʉvabevʉ.
2 Corinthians 4:6 in Cubeo 6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
Titus 1:2 in Cubeo 2 Maja Jesúre jʉ aipõeva napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare. Javede, ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ jícʉyʉ põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ borocʉbecʉbe cainʉmʉa. Que baru d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 6:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare.
1 John 2:3 in Cubeo 3 Maja d̶aivʉ baru yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe bʉojad̶avʉ̃ maja coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 John 5:10 in Cubeo 10 Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, majibi ʉ̃i ũmei Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede jãvene. Ʉbenita ñai jʉ abecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, yópe borocʉcʉpe dápiaibi Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede mamacʉrã.