Cross Reference Matthew 11:25 in Cubeo 25 Dinʉmʉmareca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame Jʉ̃menijicʉre: —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocavʉ ne jabocʉ aru ijãravʉcavʉ ne jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre.
Luke 10:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉmiareca Jesús, torojʉrĩ ʉ̃i ũmei Espíritu Santoi parʉéque, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉre: —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocacʉ aru ijãravʉ jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre, aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre. Mʉ, jipacʉ, jívʉ mʉre mearore mi nópe d̶aiye boje, arejamed̶a Jesús.
John 1:18 in Cubeo 18 Jã́imʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra, ʉ̃́vacari Jʉ̃menijicʉ baju, majepacʉque cʉcʉ, majare coreóvare d̶acʉdarejame ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Edarĩ, jípacʉ jiede coyʉcʉedarejame ʉ̃.
John 6:37 in Cubeo 37 ’Yʉre jipacʉ ʉ̃i jʉ are d̶aimara coapa yʉre yóvarĩ cʉrãjarama. Aru jãve náre coapa jʉ arĩ jacopʉcʉyʉmu yʉ.
John 6:39 in Cubeo 39 Yópe ʉbi ñai yʉre daroyʉ bácʉ: Caivʉ ina yʉre ʉ̃i jʉ are d̶aimarare coreiye jaʉvʉ yʉre, ne bíjabenajiyepe ayʉ, aru ji nacovaquiyepe ayʉ náre coapa yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. Que d̶ainore ʉbi ñai daroyʉ bácʉ yʉre.
John 8:31 in Cubeo 31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ʉ̃́re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja.
John 10:27 in Cubeo 27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que.
John 12:28 in Cubeo 28 Ñʉjare nópe coyʉrĩ bʉojarĩ, arejame jípacʉre Jesús: —Mʉ, jipacʉ, põevare jã́d̶ovajacʉ mi baju meacʉ bajure, arejame jípacʉre. Dinʉmʉma cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ yávarĩ darorejavʉ̃: “Meavʉ mi que aino. Que d̶acacʉ javeta. Aru que d̶acʉyʉmu yʉ cojedeca”, arejavʉ̃ no yávarĩ daroino.
John 14:21 in Cubeo 21 Ácʉ põecʉ ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ʉ̃́recabe yʉre ʉcʉ. Aru ñai yʉre ʉcʉ, ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ máre ʉ̃́re, yʉre ʉcʉre, ʉcʉyʉmu. Aru ji bajure jã́d̶ovacʉyʉmu ʉ̃́re, arejame ñʉjare Jesús.
John 15:3 in Cubeo 3 Mʉje jʉ aiye boje ji coyʉiyede, javeta mʉjare mead̶acacʉ yʉ. Que baru jipacʉ ʉ̃i mead̶aimaramu mʉja.
John 15:7 in Cubeo 7 ’Mʉja yʉre dajocabevʉ baru, aru ji coyʉiyede jʉ are nʉivʉ baru, ád̶e mʉje jẽniaiyede mʉje ʉrõpe cʉvarãjaramu mʉja.
John 15:19 in Cubeo 19 Mʉja ijãravʉcavʉ baju baru, mʉjare ʉjebu ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yópe ne ʉepedeca ne bajumia. Ʉbenita yʉ́vacari mʉjare beorĩ epecacʉ jívʉ barãjiyépe ayʉ ijãravʉcavʉre jocarĩ. Que baru náque cʉrivʉvacari, nácavʉ ãmevʉ mʉja. Que baru mʉjare ʉbema na.
John 17:2 in Cubeo 2 Yʉre jaboteicõjeivʉ mʉ caivʉ põevare, ji cʉvare d̶aquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre caivʉ ina mi jʉ are d̶aimarare yʉre.
John 17:9 in Cubeo 9 ’Ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre jẽniacabevʉ yʉ mʉ́que. Quénora ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare jẽniacaivʉ yʉ mʉ́que, ne mívʉ bae boje.
John 17:14 in Cubeo 14 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Na yʉ́pe dápiaivʉbu cari. Yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na. Que baru náre ʉbema ijãravʉcavʉ.
John 17:16 in Cubeo 16 Yʉ dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Quédeca ina mi yʉre jʉ are d̶aimara máre ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na.
John 17:24 in Cubeo 24 ’Mʉ, jipacʉ, mi yʉre jʉ are d̶aimara márajivʉre, ne cʉrãjiyepe yʉ́que ji cʉquinore ʉvʉ yʉ, ne jã́rajiyepe ayʉ yʉre meacʉ bajure, mʉ́pe páyʉre. Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, yʉre ʉrejavʉ̃ mʉ. Que baru yʉ meacʉ bajure, mʉ́pe páyʉre, jã́d̶ovaivʉ mʉ.
John 17:26 in Cubeo 26 Mʉ aipe ãrojacʉre coreóvare d̶aivʉ yʉ náre. Aru mʉre ne coreóvaino pʉeno náre coreóvare d̶acʉyʉmu yʉ, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre yópe mi ʉepedeca yʉre. Que teni yʉ́vacari náque cʉcʉyʉmu cũinávʉpe. Que arĩ, jípacʉre coyʉrejame Jesús.
John 18:9 in Cubeo 9 Que arejame Jesús yópe ʉ̃i aino mácarõpedeca vaiquíyepe ayʉ, “Mʉ, jipacʉ, ina mi yʉre jʉ are d̶aimaracacʉ ye cũinácʉ bíjacabebi yʉre”, ʉ̃i aino mácarõpe.
Acts 13:48 in Cubeo 48 Ina judíova ãmevʉ jápiaivʉ iyede, torojʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me bajutamu”, arejaimad̶a. Nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, jʉ arejaimad̶a na Jesúre.
Romans 8:28 in Cubeo 28 Maja majidivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare caiye vaiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre. Aru javede, mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ aipe ãrojarivʉre d̶acʉyʉ majare, ʉ̃i cutuimara márajivʉre.
Romans 11:2 in Cubeo 2 Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi beoimaramu. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare ʉ̃i põeva márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ jarʉvabebi ñʉjare. Aru mʉja coreóvaivʉbu jãve yópe arĩ toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Elíai coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉque. Elías chĩoñʉ arĩ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque: “Mʉ, ji jabocʉ, jave boarĩ́ jarʉvaquemavʉ mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Aru mi ãimarare boarĩ́ juarĩ jícaivare máre mʉre jave bíjare d̶aquemavʉ die coapa. Aru yʉ quécʉrabu mi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apʉcʉ cãreja. Que baru yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu na”, arejaquemavʉ Elías Jʉ̃menijicʉre.
2 Corinthians 4:6 in Cubeo 6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
Ephesians 1:4 in Cubeo 4 Javede Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, beorejaquemavʉ majare ʉ̃i põeva márajivʉva, maje cʉrãjiye boje Cristoque cũinávʉpe. Majare beorejaquemavʉ, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno meara baju aru ye ãmeno cʉbevʉ ʉ̃i jã́inore.
Colossians 3:16 in Cubeo 16 Coreóvare nʉjara caiye iye yávaiye méne Cristoi borore. Yópe d̶ajarã mʉje bueiyede aru mʉje coyʉiyede parʉrõreca mʉjevʉre máre ʉre majiéque. Majicajarã aru coyʉjarã parʉrõreca Salmos ãmicʉeque, aru mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre yʉriainoque, aru ʉ̃i Espíritu jino yʉriainoque máre. Que teni yʉriajarã Jʉ̃menijicʉre, torojʉede jínajivʉ ʉ̃́re mʉje ũmeque.
2 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Mʉja, ñʉjevʉ, Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ ñʉjare torojʉede cainʉmʉa, mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉmarare boje. Javede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai caiyede, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, ñai Espíritu Santoi d̶aiye báque boje mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinava, aru mʉje jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene.
2 Timothy 1:13 in Cubeo 13 Cainʉmʉa coyʉjacʉ mʉ iye yávaiyede jãvene cũinátʉrʉ ji coyʉiyepe mi jápiaiye báquede. Jʉ ajacʉ Jesúre. Aru ʉjacʉ Jʉ̃menijicʉre, põevare máre, mi cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
Hebrews 2:12 in Cubeo 12 Yóbecʉe ʉ̃i coyʉiyede, Jesús “jívʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ maje borore, ʉ̃́re jʉ aipõevare. Apenʉmʉ yópe arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: Coyʉcʉyʉmu mi borore jívʉre. Ne cójijiyede, mearore jínajivʉ mʉre, yʉriacʉyʉmu yʉ, mearore jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 3:6 in Cubeo 6 Ʉbenita Cristocapũravʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbe. Aru jabocʉi mácʉbe parʉcʉ ʉ̃́re memecaipõecʉ pʉeno. Que baru Cristobe parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno. Caride Cristorecabe dajocabecʉva coreyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Aru majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, jidʉbevʉva aru torojʉrĩ dajocabevʉva napini corede nʉivʉ baru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
1 Peter 1:1 in Cubeo 1 Yʉ́bu Pedro, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ mʉjare, mʉje joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrivʉre caride apenoa joborõai die ãmiá Ponto aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre.
1 John 5:20 in Cubeo 20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Revelation 2:13 in Cubeo 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
Revelation 3:8 in Cubeo 8 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ obebejĩna mívʉ cʉrivʉre memecarãjivʉre yʉre. Jʉ aivʉ mʉ ji yávaiyede. Aru ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, jʉ arĩ coyʉivʉ mʉ. Que baru jẽvari coyʉrĩ, yópe põecʉi apecʉre ecoicõjeiyepe jedevacobe bieivede voarĩ aru apecʉre bieicõjemepe divede, nopedeca mʉre memecaicõjeivʉ yʉre. Aru põecʉ cʉbebi mʉre memecaicõjemeni majicʉ.