Cross Reference Matthew 21:22 in Cubeo 22 Caiye iye mʉje Jʉ̃menijicʉre jẽniaiyede, “Jãve Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme yʉre” arĩ dápiaru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
Matthew 28:18 in Cubeo 18 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Caiye parʉéde cʉvavʉ yʉ. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi yʉre, ji cõjequiyepe ayʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre.
Mark 16:15 in Cubeo 15 Arejamed̶a náre: —Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre iye yávaiye méne.
Luke 6:13 in Cubeo 13 Miad̶áe tʉiyede órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare. Aru doce paivʉre beorĩ epedejamed̶a ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
Luke 24:47 in Cubeo 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare.
John 6:70 in Cubeo 70 Jesús arejame ñʉjare: —Mʉjare doce paivʉre beocacʉ yʉ. Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ abujuvai jabocʉi cõjeimʉme ʉ̃, arejame ñʉjare ʉ̃i bueimarare.
John 13:18 in Cubeo 18 ’Ʉbenita ji beoimara mácavʉre coreóvaivʉ yʉ. Que baru “Torojʉrãjaramu”, ji aiyede mʉja caivʉre abevʉ yʉ. Yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíye jaʉvʉ yʉre: “Ñai ãñʉ mácʉ yʉ́que, yʉre boaiyʉbi”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
John 14:13 in Cubeo 13 Caiye mʉje jẽniaiyede yʉre ji ãmiái d̶acacʉyʉmu. Yópe mʉje jẽniaiyepedeca d̶acʉyʉmu yʉ, jã́d̶ovacʉyʉ jipacʉ meacʉ bajure.
John 15:7 in Cubeo 7 ’Mʉja yʉre dajocabevʉ baru, aru ji coyʉiyede jʉ are nʉivʉ baru, ád̶e mʉje jẽniaiyede mʉje ʉrõpe cʉvarãjaramu mʉja.
John 15:19 in Cubeo 19 Mʉja ijãravʉcavʉ baju baru, mʉjare ʉjebu ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yópe ne ʉepedeca ne bajumia. Ʉbenita yʉ́vacari mʉjare beorĩ epecacʉ jívʉ barãjiyépe ayʉ ijãravʉcavʉre jocarĩ. Que baru náque cʉrivʉvacari, nácavʉ ãmevʉ mʉja. Que baru mʉjare ʉbema na.
John 16:23 in Cubeo 23 ’Dinʉmʉ maquinóre quénora yʉre ye apejĩene jẽniari jã́menajaramu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ád̶e mʉje jẽniarajiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepedeca ʉ̃́re.
John 20:21 in Cubeo 21 Bedióva cojedeca ñʉjare arejame Jesús: —¡Cʉjarã mʉja cãrijimena! Yópe yʉre jipacʉ ʉ̃i daroiye báquepedeca caivʉre bueicõjeni, nopedeca yʉ máre mʉjare jaroyʉtamu yʉ, arejame ñʉjare Jesús.
John 21:15 in Cubeo 15 Ñʉje ãri bʉojarĩburu yóboi, Simón Pedrore jẽniari jã́rejame Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿ʉcʉrʉ̃ mʉ yʉre ina apevʉ ne ʉe pʉeno? arejame. Aru Pedro jʉ arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre ʉvʉ yʉ. Ji ʉede mʉre majivʉ mʉ, arejame. Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejame: —Dinʉmʉ yʉre jʉ aivʉre, parʉbevʉre cãreja ne ũmei, mead̶acajacʉ yʉre. Mi coreiye inare jaʉvʉ yópe ovejava mamajinare coreiye jaʉépe. Ji coyʉiye báquede bueni, náre yʉre jʉ arĩduivʉre jʉ are d̶ajacʉ, arejame Pedrore.
Acts 1:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉbe ñai Espíritu Santore, ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉjare. Que baru mʉja coyʉrãjaramu ji yávaiye méne. Coyʉrãjaramu mʉje jã́iyede ji d̶aiye báquede aru mʉje jápiaiyede ji coyʉiye báquede máre. Coyʉrãjaramu caivʉ ijãravʉcavʉre: Jerusalẽ́cavʉre, Judeacavʉre, Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre, arejamed̶a Jesús.
Acts 1:24 in Cubeo 24 Yópe arĩ, jẽniarejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉque: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, me majivʉ mʉ caivʉ põeva ne dápiaiyede. Que baru jẽniaivʉbu mʉre. Majide d̶ajacʉ ñʉjare ñamene ina pʉcarã ʉ̃mʉvare mi beoimʉre, ʉ̃i memecaquiyepe cũinátʉrʉ ñʉjaque mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Judas bácʉ dajocame mi yávaiye méne coyʉinore, ʉ̃i nʉiyede toabo cũiméboi, ʉ̃i ãmeina teiye báque boje. Que baru apecʉ mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ jaʉbi, arĩ jẽniarejaimad̶a na.
Acts 9:15 in Cubeo 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru Israecavʉre máre.
Acts 10:41 in Cubeo 41 Apevʉ jã́metequemavʉ ʉ̃́re. Quévʉra ñʉjavacari, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ jipocama, jã́carã ʉ̃́re, apʉcʉre cojedeca. Ʉ̃i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ñʉja ʉ̃́que ãcarã aru ũcucarã.
Acts 20:25 in Cubeo 25 ’Jápiajarã. Coyʉcʉnʉcacʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jẽneboi. Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ mʉja jã́menajivʉre yʉre cojedeca ijãravʉre.
Acts 22:14 in Cubeo 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre.
Romans 1:5 in Cubeo 5 Jʉ̃menijicʉ Jesucristore epede d̶aibi ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ caino joborõcavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ máre ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re.
Romans 1:13 in Cubeo 13 Mʉja, jívʉ, majijarã iyede: Obedinʉmʉa jã́cʉnʉiyʉrĩducacʉ yʉ mʉjare, buecʉyʉ mʉjacavʉre máre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre nópe ji bueiyepedeca apenoa ĩmaroai apeyajuboacavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ napedeca. Ʉbenita nʉri bʉojabevʉ yʉ mʉje yebare cãreja.
Romans 9:11 in Cubeo 11 Jʉ̃menijicʉ nópe vaidé d̶arejaquemavʉ, beocʉyʉ cũinácʉ némacʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃i majié báquepedeca mamarʉmʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Rebeca bácore: “Ĩmacʉcapũravʉ jíbʉcʉ pʉeno parʉrõ nʉcʉyʉme. Jíbʉcʉ memecacʉyʉme ĩmacʉcapũravʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Rebeca bácore. Jʉ̃menijicʉ nópe arejaquemavʉ ne põetenajiye jipocamia. Ʉ̃i nópe aiyede ina pʉcarã ye d̶abedejaquemavʉ cãreja mearore aru ãmenore máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ye beobedejaquemavʉ nácacʉre ʉ̃i d̶aiye báque boje. Quénora beorejaquemavʉ cũinácʉ nácacʉre ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va ʉ̃i cutuquiye boje ʉ̃́re.
Romans 9:21 in Cubeo 21 Ñai jororʉre pẽpeipõecʉ jãve d̶arĩ bʉojaibi ʉ̃i ʉrõpe joboque. Cũinábʉ jobobʉque d̶arĩ bʉojaibi pʉcarʉa jororʉare. Cũinárʉ jororʉre me d̶aibi dʉibajĩeneca, põeva didʉre jã́ri ne arãjiyepe ayʉ, “Ñai pẽpeñʉ me majibi”. Aru apedʉ jororʉre maumejieneca d̶aibi ʉ̃́re jaʉéde ʉ̃́re d̶aquidʉ caijãravʉa.
Romans 15:4 in Cubeo 4 Aru caiye iye toivaiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, maje buenajiyepe ayʉ. Maje bueiyede diede, napivʉbu maje ñájiyede aru torojʉrivʉbu. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare.
Romans 15:15 in Cubeo 15 Ʉbenita iyoca paperayocare apecʉre toivaicõjeivʉ yʉ mʉjare yavebecʉva. Yo ji coyʉino diyocaque ãrʉre d̶aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, Jʉ̃menijicʉi epeiye báque boje yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉpe, ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeque.
1 Corinthians 3:6 in Cubeo 6 Yópe cũinácʉ jiore memeipõecʉ ʉ̃i oteiyepe, nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Aru yópe apecʉ ʉ̃i mead̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ji yóboi mʉjare buequemavʉ Apolos. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi bʉcʉre d̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ʉ̃́recabe põevare jʉ are d̶ayʉ ʉ̃i yávaiye méne.
1 Corinthians 9:16 in Cubeo 16 Yʉ ye coyʉbevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji coyʉiyʉe boje diede. Quénora Jesucristo coyʉicõjeimi yʉre. Que baru ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabevʉ yʉ. ¡Ãmeno vaiquíyebu yʉre ji coyʉbedu Jesús ʉ̃i yávaiye méne! Que baru diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre.
1 Corinthians 10:11 in Cubeo 11 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, maja d̶aivʉ baru yópe ne d̶aiye báquepe. Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede, maje buenajiyepe ayʉ. Maja cʉrivʉbu ijãravʉi bʉojaijãravʉare. Iye “Que vaiquíyebu”, aiye báque vaivʉ caride.
Galatians 1:15 in Cubeo 15 Ʉbenita nópe d̶ayʉ bácʉreca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ yópe d̶acarejaquemavʉ yʉre. Beorejaquemavʉ yʉre ji põetequiye jipocamia. Aru cuturejaquemavʉ yʉre, ʉ̃i pare ʉe boje põevare, ji memequiyepe ayʉ ʉ̃́que.
Ephesians 2:10 in Cubeo 10 Jʉ̃menijicʉrecabe ñai cʉed̶ayʉ majare. Apʉé mamaeque cʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ majare, maje mearo d̶arãjiyepe ayʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Que d̶arejaquemavʉ ʉ̃i cutuiye báque boje majare, maje jʉ arãjiyepe ayʉ Cristore. Jipocamia “D̶ajarãri na mearo matʉiyeda”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ maja cʉrãjivʉrã Cristoque cũinávʉpe.
Colossians 1:6 in Cubeo 6 Yópe mʉje jápiaiyepe iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, nopedeca obedivʉ põeva apenoa joborõacavʉ máre jápiad̶ama diede. Que baru caijãravʉa apevʉ põeva jʉ ad̶ama diede. Aru pʉeno baju mearo d̶ad̶ama, ne jʉ aiye boje diede. Aru quédeca vaidéjaquemavʉ mʉjare. Mamarʉmʉre mʉje jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ caride máre, coreóvaivʉbu mʉja jãve Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉre bojecʉbeda, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje. Que baru caijãravʉa apevʉ mʉjacavʉ jʉ ad̶ama diede.
Colossians 1:23 in Cubeo 23 Nópe vaiquíyebu mʉje d̶aiye boje yópe d̶aiye jaʉépe. Jaʉvʉ mʉjare mʉje jʉ are nʉiye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva. Aru jaʉvʉ mʉjare mʉje napini corede nʉiye maje cʉrãjiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa yópe mʉje napini coreni bʉiye báquepe mʉje mamarʉmʉ jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne obedivʉ põeva cainoa joborõacavʉ jápiad̶ama. Aru yʉ́vacari, Pablo, Jʉ̃menijicʉre memecayʉ, coyʉyʉbu diede.
1 Timothy 2:7 in Cubeo 7 Aru Jesús epedejame yʉre ʉ̃́re coyʉcaipõecʉva aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva máre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉ̃ bueicõjenejame yʉre ina judíova ãmevʉre iye yávaiyede jãvene, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉivʉ mʉre jãve. Yʉ borocʉbevʉ.
2 Timothy 1:11 in Cubeo 11 Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru buecʉyʉ põevare diede máre. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ.
2 Timothy 2:2 in Cubeo 2 Aru iye ji coyʉiyede mi jápiainoi obedivʉ põeva ne jápiaiyede bueicõjejacʉ mʉ ʉ̃mʉva mearare, mi majimarare aru bueni majidivʉre máre, ne buenajiyepe ayʉ apevʉ põevare máre.
2 Timothy 3:15 in Cubeo 15 Aru mʉ coreóvaivʉ jʉed̶ocʉ cãreja, caride máre, majicʉre iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, mi majiquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉre, mi jʉ aiye boje Jesucristore.
Titus 1:5 in Cubeo 5 Yʉ dajocacacʉ mʉre nore, Creta ãmicʉrijiavʉi, mi d̶aquiyepe ayʉ caiye iye d̶aiye bʉojabede cãreja ina nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru ĩmaroa coapa epejacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare yópe ji cõjeiye báquepe mʉre.
Hebrews 11:4 in Cubeo 4 Abel bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jídejaquemavʉ ãnié jícaiye mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore Caín mácʉi jícaiye pʉeno. Mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Caín mácʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Ʉbenita mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Abel bácʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Abel bácʉre. Aru jacopʉrejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede ʉ̃́re. Abel bácʉ yaiyʉ́ bácʉvacari, majare coreóvare d̶aibi caride aipe d̶aiye jaʉrõre majare maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re.
James 3:18 in Cubeo 18 Na cãrijimene d̶aivʉbu caivʉ apevʉque, cʉrãjivʉ d̶aivʉ me.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 3:2 in Cubeo 2 Quénora ne jã́iyede mʉjare mearo d̶aivʉre pʉcaũmea cʉbevʉva aru pued̶aivʉre máre, jʉ arãjarama Cristore.
1 Peter 3:15 in Cubeo 15 Quénora mearore jíjarã Cristore mʉje ũmei. Aru pued̶ajarã ʉ̃́re, mʉje jabocʉre. Ñame ne jẽniaru mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ iye mʉje napini coreiyede Cristoque, maumena coyʉrĩ majijarã me iye borore mʉje napini coreimʉre.
1 John 4:10 in Cubeo 10 Maja bʉojarĩ ʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉre quĩ́jinora. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ bʉojarĩ ʉbi majare pʉeno ʉrarõ baju. Yópebu Jʉ̃menijicʉi ʉe jãve: Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ mamacʉre ijãravʉi, jícʉyʉ ʉ̃́re ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ maje ãmeina teiyede.
1 John 4:19 in Cubeo 19 Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ʉrejaquemavʉ majare mamarʉmʉre. Que baru maja máre ʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caride.