John 14:21 in Cubeo 21 Ácʉ põecʉ ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ʉ̃́recabe yʉre ʉcʉ. Aru ñai yʉre ʉcʉ, ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ máre ʉ̃́re, yʉre ʉcʉre, ʉcʉyʉmu. Aru ji bajure jã́d̶ovacʉyʉmu ʉ̃́re, arejame ñʉjare Jesús.
Other Translations King James Version (KJV) He that hath my commandments, and keepeth them, he it is that loveth me: and he that loveth me shall be loved of my Father, and I will love him, and will manifest myself to him.
American Standard Version (ASV) He that hath my commandments, and keepeth them, he it is that loveth me: and he that loveth me shall be loved of my Father, and I will love him, and will manifest myself unto him.
Bible in Basic English (BBE) He who has my laws and keeps them, he it is who has love for me: and he who has love for me will be loved by my Father, and I will have love for him and will let myself be seen clearly by him.
Darby English Bible (DBY) He that has my commandments and keeps them, he it is that loves me; but he that loves me shall be loved by my Father, and I will love him and will manifest myself to him.
World English Bible (WEB) One who has my commandments, and keeps them, that person is one who loves me. One who loves me will be loved by my Father, and I will love him, and will reveal myself to him."
Young's Literal Translation (YLT) he who is having my commands, and is keeping them, that one it is who is loving me, and he who is loving me shall be loved by my Father, and I will love him, and will manifest myself to him.'
Cross Reference Luke 11:28 in Cubeo 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús.
John 14:15 in Cubeo 15 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús: —Mʉja ʉrivʉ baru yʉre, caiye ji d̶aicõjeiyepe d̶arãjaramu mʉja.
John 14:22 in Cubeo 22 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, cũinácʉ ñʉjacacʉ, ʉ̃i ãmiá Judas, jẽniari jã́rejame Jesúre. (Judas Iscariote ãmenejame. Apecʉ Judas barejáme ʉ̃.) Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipe d̶arĩ ñʉja, mʉre ʉrivʉ, mi bajure jã́d̶ovacʉyʉrʉ̃, ʉbenita apevʉre, ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre, mi bajure jã́d̶ovamecʉyʉrʉ̃ mʉ? arejame Judas.
John 15:9 in Cubeo 9 Yʉre jipacʉi ʉepedeca ʉvʉ yʉ mʉjare. Que baru ji ʉmarape mautejarã mʉja.
John 15:14 in Cubeo 14 Ji d̶aicõjeiyede jʉ arĩ d̶aivʉ baru, ji ʉmaramu mʉja.
John 16:27 in Cubeo 27 Jipacʉvacari ʉbi mʉjare. Mʉjare ʉbi, mʉje ʉe boje yʉre. Mʉjare ʉbi, mʉje jʉ aiye boje yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre. Que baru mʉje baju jẽniaiyede ʉ̃́re jápiacʉyʉme jipacʉ.
John 17:23 in Cubeo 23 Náque cʉvʉ yʉ aru yʉ́que cʉvʉ mʉ, ne cʉrãjiyepe aivʉ majaque cũinávʉpeda. Que baru yʉ mi daroimʉ mácʉre aru na mi ʉmarare cũinátʉrʉ yʉre mi ʉepedeca ʉcʉre coreóvarãjarama ijãravʉcavʉ.
2 Corinthians 4:6 in Cubeo 6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2 Corinthians 5:14 in Cubeo 14 Memecaivʉbu mʉjare Cristoi ʉre d̶aiye boje ñʉjare, ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare. Maja coreóvaivʉbu cũinácʉ ʉ̃mʉ, maje jabocʉ Cristo, yaicáyʉ bácʉre caivʉ põevare boje. Caivʉ põeva yaijʉrorivʉreca ne ãmeina teiye boje, Cristorecabe yaicáyʉ bácʉ majare boje. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ yópe yaivʉ bácavʉpebu maje cʉede ʉ̃́que cũinávʉpe.
2 Thessalonians 2:16 in Cubeo 16 Jẽniaivʉbu ñʉja maje jabocʉ Jesucristore majepacʉ Jʉ̃menijicʉmaque, majare ʉcʉre. Majare cad̶ateyʉbe, ʉ̃i me boje dajocabecʉva. Aru majare napini corede d̶ayʉbe ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
James 2:23 in Cubeo 23 Que teni vaidéjaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Abraham mácʉrã Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ‘Yópe d̶acʉyʉmu’, ʉ̃i aiye báquede ʉ̃́re. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’ ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Aru Abraham mácʉ, “Jʉ̃menijicʉi yóvaimʉme”, ne aimʉ marejaquémavʉ.
1 John 1:1 in Cubeo 1 Toivacaivʉ mʉjare Jesucristorã. Ñai cʉcʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia, aru caride máre ʉ̃ cʉbi. Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe põevare apʉé mamaeque. Majide d̶ayʉbe apʉé jãvene. Que baru ʉ̃ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉdayʉbe. Ʉ̃i cʉede ijãravʉi, ñʉjavacari jápiarejacarã ʉ̃i coyʉiyede aru jã́rejacarã ʉ̃́re. Aru ʉ̃́re jãve jã́ri coreóvarĩ jẽnejacarã ñʉja.
1 John 2:5 in Cubeo 5 Ʉbenita ñai d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃́recabe jãve coreóvayʉ me aipe d̶arĩ ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teivʉ maja coreóvaivʉbu cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei.
1 John 3:18 in Cubeo 18 Mʉja, jímajinape paivʉ, quéda “Ʉvʉ yʉ jícʉre” abenajarevʉ. Quénora jã́d̶ovarajarevʉ ʉrivʉ majevʉre maje d̶aiyeque. Que baru cad̶atenajarevʉ náre.
1 John 5:3 in Cubeo 3 Ñai ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre d̶ayʉbe caiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báque maiyójabevʉ ñai põecʉre ʉ̃i d̶aiyede.
2 John 1:6 in Cubeo 6 Aru maja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, d̶arãjivʉbu caiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. D̶aicõjeimi ʉ̃ majare apevʉre ʉrĩ cʉrivʉre. Mʉja jápiaivʉbu no d̶aicõjeino mácarõre, mʉje jʉ aiye báquede Jesúre mamarʉmʉre. Aru caride máre jʉ aivʉbu nopedeca.
Revelation 2:17 in Cubeo 17 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ ãiye me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, iye ãiye yaveiyede ijãravʉcavʉre jocarĩ. Aru jícʉyʉmu náre coapa cũinájibo cʉ̃rajibo borijĩbore. Dijĩborã toivaino cʉvʉ cũináro ãmiá mamaro ãmiáre. Aru ina jacopʉrãjivʉ quévʉra coreóvarãjarama no ãmiáre. Apecʉ cʉbecʉbe coreóvayʉ no ãmiáre’, arĩ coyʉibi ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Revelation 3:20 in Cubeo 20 ’Jã́jacʉ. Yópe põecʉ núcʉ cʉ̃rami bieiñamine jedevai ecoiyʉcʉpe, mautecʉyʉ diñamicavʉque, nopedeca yʉ mauteiyʉvʉ mʉ́que. Yópe ʉ̃i órejaiyepe diñamicavʉre, ne majinajiyepe ayʉ cʉcʉre, aru ne voarãjiyepe ayʉ bieivede, nopedeca mi coreóvaiyede yʉ mauteiyʉcʉre mʉ́que, mauteicõjejacʉ yʉre. Dinʉmʉmica jícʉ bájacʉ mʉ. Mi mauteicõjeiyede yʉre mʉ́que, mautecʉyʉmu mʉ́que. Aru yópe põeva ne torojʉepe cójijini ãivʉ, nopedeca me cʉrãjaramu maja. Yʉ mi yóvaimʉ macʉyʉ́mu. Aru mʉ ji yóvaimʉ macʉyʉ́mu.
Revelation 22:14 in Cubeo 14 ’Torojʉrãjarama caivʉ ji mead̶aimara ne ãmene jarʉvaiye báque boje yópe ne jarʉvaiyepe docʉre ne joaiyede ne cuitótecajeare. Nárecabu ãicõjeimara márajivʉ dicʉ jocʉcʉ apʉre d̶aicʉ jẽidʉare. Aru nárecabu ecoicõjeimara márajivʉ no ĩmaro jedevacobeai.