John 13:1 in Cubeo 1 Pascua torojʉve teijãravʉ jipocacajãravʉ barejávʉ̃. Coreóvarejaquemavʉ Jesús dijãravʉ eainore ʉ̃i nʉquinore ijãravʉre jocarĩ, copaicʉyʉ jípacʉ yebai. Ina ijãravʉcavʉre ʉ̃ jinare cainʉmʉa jecʉbi ʉ̃. Que teni ñʉjare jecʉrejaquemavʉ ʉ̃i yaiyeta.
Other Translations King James Version (KJV) Now before the feast of the passover, when Jesus knew that his hour was come that he should depart out of this world unto the Father, having loved his own which were in the world, he loved them unto the end.
American Standard Version (ASV) Now before the feast of the passover, Jesus knowing that his hour was come that he should depart out of this world unto his Father, having loved his own that were in the world, he loved them unto the end.
Bible in Basic English (BBE) Now before the feast of the Passover, it was clear to Jesus that the time had come for him to go away from this world to the Father. Having once had love for those in the world who were his, his love for them went on to the end.
Darby English Bible (DBY) Now before the feast of the passover, Jesus, knowing that his hour had come that he should depart out of this world to the Father, having loved his own who were in the world, loved them to the end.
World English Bible (WEB) Now before the feast of the Passover, Jesus knowing that his time had come that he would depart from this world to the Father, having loved his own who were in the world, he loved them to the end.
Young's Literal Translation (YLT) And before the feast of the passover, Jesus knowing that his hour hath come, that he may remove out of this world unto the Father, having loved his own who `are' in the world -- to the end he loved them.
Cross Reference Matthew 26:2 in Cubeo 2 —Majivʉ mʉja. Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ cãreja. Aru dinʉmʉ maquinóre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajarama ji mauvare, ji yaiquíyepe aivʉ jocʉcʉjaravena, arejame Jesús.
Matthew 26:45 in Cubeo 45 Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejamed̶a náre: —¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉ ne jẽni jínajimʉmu yʉ.
Matthew 28:20 in Cubeo 20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yʉ́vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús. Quénoramu.
Mark 14:1 in Cubeo 1 Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ya cãreja. Yavenina Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre.
Luke 9:51 in Cubeo 51 Joabejĩno marejávʉ̃ya ʉ̃i mʉri nʉquijãravʉ baquinó cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. Que baru Jesús, parʉéque dápiarĩ, bʉ́rejamed̶a ʉ̃i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
Luke 13:32 in Cubeo 32 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Yópe arãnʉjara ãñʉ borocʉcʉre: “Jesús ñʉjare aicõjeimi mʉre yópe, ‘Abujuvare jarʉvaivʉ yʉ aru põevare mead̶aivʉ yʉ caride aru javenare máre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi ji d̶aiyede bʉojaquijivʉ.
Luke 22:1 in Cubeo 1 Pascua ãmicʉrijãravʉ, pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ joabeno marejávʉ̃ya.
Luke 22:53 in Cubeo 53 Jãravʉa coapa mʉjaque Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉ́tecacʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ mʉjare d̶aicõjeñʉme mʉje ʉrõpe yʉ́que. Aru caride abujuvai jabocʉ ãmeno d̶are d̶aibi yʉre, yópe mʉje ʉrõpe, arejamed̶a Jesús.
John 6:4 in Cubeo 4 Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó, ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ maquinó eare nʉino marejávʉ̃.
John 7:6 in Cubeo 6 Náre, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jesús: —Yʉre ji nʉino eabevʉ cãreja. Ʉbenita mʉjare, mʉje nʉiyʉrinʉmʉ nʉru, meavʉ.
John 7:30 in Cubeo 30 Dinʉmʉre Jesúre jẽni jacojʉrorivʉ barĩdurejaima ñʉje jabova. Ʉbenita ʉ̃́re ne jẽnajijãravʉ ãmenejaquemavʉ cãreja. Que baru Jesúre ñame jẽmenejaima.
John 8:20 in Cubeo 20 Caiye iyede coyʉrejame Jesús ʉ̃i bueiyede põevare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Jʉ̃menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcua yebai. Ʉbenita põecʉ cʉbedejame jẽni jacocʉyʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mauva ʉ̃́re ne jẽnajijãravʉ baquinó eabe boje cãreja.
John 11:9 in Cubeo 9 “Ji d̶ájʉroede bʉojajebu yʉ” ayʉ, yópe arĩ coyʉrejame Jesús: —Jãravʉa coapa doce paiora cʉvʉ. Ñai cuyʉ jãravʉre, aviá ʉ̃i boiyede, tobebi ʉ̃, aviá ʉ̃i boino cʉe boje jãravʉre.
John 11:55 in Cubeo 55 Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teijãravʉ, Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó eare nʉino marejávʉ̃. Que baru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi obedivʉ põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, mʉri nʉrejaima na, d̶arãjivʉ ne torojʉve tenajiye jipocai yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, meara márajivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
John 12:23 in Cubeo 23 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús: —Dijãravʉ ji ávaijãravʉ eaivʉ. Caride jipacʉ Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, meacʉ bajure.
John 13:3 in Cubeo 3 Jesús coreóvarejaquemavʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeñʉ mácʉre ʉ̃́re parʉéque. Aru coreóvarejaquemavʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ aru copaicʉyʉ ʉ̃i yebai.
John 13:34 in Cubeo 34 Caride d̶aicõjeino yóbocarõre d̶aicõjequijivʉ yʉ: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja yópe ji ʉepedeca mʉjare. Mʉje bajumia jecʉjarã mʉja.
John 14:28 in Cubeo 28 Mʉjare ji coyʉino mácarõre, “Yʉ nʉcʉyʉmu. Ʉbenita mʉje yebai copaidacʉyʉmu yʉ” ainore, jápiad̶avʉ̃ mʉja. Yʉre ʉrivʉ baru, ji nʉquiyede jipacʉ yebai torojʉjebu mʉja. Jipacʉ ji pʉeno parʉcʉbe. Que baru ʉ̃i yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Aru torojʉe jaʉvʉ mʉjare.
John 15:9 in Cubeo 9 Yʉre jipacʉi ʉepedeca ʉvʉ yʉ mʉjare. Que baru ji ʉmarape mautejarã mʉja.
John 15:13 in Cubeo 13 Põecʉ ʉ̃i yaidú ʉ̃i yóvaimarare boje, ape ʉ̃i d̶aiye cʉbevʉ, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe náre ʉcʉre.
John 16:5 in Cubeo 5 Ʉbenita caride yʉre daroyʉ bácʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Nʉcʉyʉreca mʉjacacʉ cʉbebi, “¿Ã́ri nʉcʉyʉrʉ̃ mʉ?” arĩ jẽniari jã́ñʉ yʉre.
John 16:28 in Cubeo 28 Jipacʉque cʉcʉ bácʉ, ʉ̃i cʉrõre jocarĩ etarejacacʉ, ẽmeni dacʉyʉ yore ijãravʉi. Aru caride yore cʉcʉ, ijãravʉre jocarĩ dajocacʉyʉmu, cojedeca nʉcʉyʉ jipacʉ yebai, arejame Jesús.
John 17:1 in Cubeo 1 Que arĩburu yóboi cavarõi jã́ñʉ, yópe arejame Jʉ̃menijicʉre Jesús. —Mʉ, jipacʉ, ji memeinʉmʉ jave eaivʉ yʉre. Põevare yʉre mímacʉ meacʉ bajure jã́d̶ovajacʉ mʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ mʉre meacʉ bajure.
John 17:5 in Cubeo 5 Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, meacʉ baju barejacácʉ mi yebare. Caride bedióva yʉre meacʉ bajure epejacʉ mi yebai cojedeca, yópe ji mamarʉmʉre cʉe báquepedeca, arejame Jesús.
John 17:9 in Cubeo 9 ’Ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre jẽniacabevʉ yʉ mʉ́que. Quénora ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare jẽniacaivʉ yʉ mʉ́que, ne mívʉ bae boje.
John 17:13 in Cubeo 13 ’Caride mi yebai dacʉyʉmu yʉ. Nópe coyʉivʉ yʉ ji cʉede cãreja ijãravʉre ne jápiainoi, ne bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ ne ũmei jaʉbevʉva, yópe ji torojʉepedeca ji ũmei.
John 17:16 in Cubeo 16 Yʉ dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Quédeca ina mi yʉre jʉ are d̶aimara máre ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na.
John 17:26 in Cubeo 26 Mʉ aipe ãrojacʉre coreóvare d̶aivʉ yʉ náre. Aru mʉre ne coreóvaino pʉeno náre coreóvare d̶acʉyʉmu yʉ, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre yópe mi ʉepedeca yʉre. Que teni yʉ́vacari náque cʉcʉyʉmu cũinávʉpe. Que arĩ, jípacʉre coyʉrejame Jesús.
John 18:4 in Cubeo 4 Ʉ̃́re vaiquíyede majicʉ, náre eaivʉre, copʉ nʉri yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ñamene voivʉrʉ̃ mʉja? arejame náre.
Romans 8:37 in Cubeo 37 Ʉbenita majacapũravʉ maje mauva ne ãmeina d̶abemaramu. Quénora Jʉ̃menijicʉ pʉeno meare d̶aibi majare ne ãmeina d̶arĩduiyedeca, ʉ̃i ʉeque ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquede Cristoi yaijãravʉi. Cad̶atevaibi majare, d̶acʉyʉ pʉeno meara márajivʉ.
1 Corinthians 1:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropad̶aivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre.
Ephesians 5:25 in Cubeo 25 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore yópe Cristoi jecʉépe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristo pare ʉcʉ mʉjare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure.
Hebrews 3:6 in Cubeo 6 Ʉbenita Cristocapũravʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbe. Aru jabocʉi mácʉbe parʉcʉ ʉ̃́re memecaipõecʉ pʉeno. Que baru Cristobe parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno. Caride Cristorecabe dajocabecʉva coreyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Aru majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, jidʉbevʉva aru torojʉrĩ dajocabevʉva napini corede nʉivʉ baru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
Hebrews 3:14 in Cubeo 14 Cainʉmʉa maje cʉede cãreja ijãravʉi dajocabevʉva jʉ are nʉiye jaʉvʉ majare Jesúre parʉéque, yópe maje mamarʉmʉre jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ majare, yóvarãjivʉre Cristore, memenajivʉre ijãravʉi ʉ̃́que, aru cʉrãjivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Hebrews 6:11 in Cubeo 11 Ʉrarõreca ʉvʉ yʉ mʉjare coapa mʉje memecare nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉrivʉ, mʉje cad̶ateiyeque apevʉre cainʉmʉa mʉje cʉede ijãravʉi. Que d̶aivʉ baru, caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉje napini coreiyede, earãjaramu mʉja.
1 Peter 1:13 in Cubeo 13 Caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ d̶acaibi mʉjare boje. Que baru me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede aru me d̶ajarã caiye mʉje d̶aiyede majidivʉpe. Que teni napini corejarã cũinárora caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede Jesucristore.
1 John 4:19 in Cubeo 19 Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ʉrejaquemavʉ majare mamarʉmʉre. Que baru maja máre ʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caride.
Revelation 1:5 in Cubeo 5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ʉ̃́re, aru mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare. Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita ʉ̃i ʉe boje majare, ʉ̃́recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ʉ̃i jiveque, maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.