John 10:10 in Cubeo 10 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ñavaipõecʉ quénora ñavacʉdaibi aru põevare boarĩ́ jarʉvacʉdaibi, náre bíjarocʉyʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ apʉre d̶acʉdaivʉ põevare mamaũmeque, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉrarõ meaũmeque cainʉmʉa.
Other Translations King James Version (KJV) The thief cometh not, but for to steal, and to kill, and to destroy: I am come that they might have life, and that they might have it more abundantly.
American Standard Version (ASV) The thief cometh not, but that he may steal, and kill, and destroy: I came that they may have life, and may have `it' abundantly.
Bible in Basic English (BBE) The thief comes only to take the sheep and to put them to death: he comes for their destruction: I have come so that they may have life and have it in greater measure.
Darby English Bible (DBY) The thief comes not but that he may steal, and kill, and destroy: I am come that they might have life, and might have [it] abundantly.
World English Bible (WEB) The thief only comes to steal, kill, and destroy. I came that they may have life, and may have it abundantly.
Young's Literal Translation (YLT) `The thief doth not come, except that he may steal, and kill, and destroy; I came that they may have life, and may have `it' abundantly.
Cross Reference Matthew 18:10 in Cubeo 10 Jesús, yópe arĩ, buedejame bedióva cojedeca jʉed̶ovarã: —Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ina ángeleva jʉed̶ovare coreivʉ cʉma cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jivateinoi. Que baru cũinájicʉ ina jʉed̶ovacacʉre ye ãmeina jã́mejara mʉja. Yéde ãmeina d̶abejarã cũinájicʉre.
Matthew 20:28 in Cubeo 28 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 21:13 in Cubeo 13 Náre yópe arejame Jesús: —Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejame náre Jesús.
Matthew 23:13 in Cubeo 13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvad̶avʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore.
Mark 11:17 in Cubeo 17 Náre bueyʉ, yópe arejamed̶a ʉ̃: —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejamed̶a náre Jesús.
Luke 19:10 in Cubeo 10 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, vocʉdaivʉ ina bíjaivʉre, mead̶acʉyʉ náre, arejamed̶a Jesús.
John 3:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉ darobedejame yʉre, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiye boje. Quénora darorejame yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ náre.
John 6:33 in Cubeo 33 Cavarõ mearoque ãiye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiye me bajutamu. Iyetamu põevare cʉre d̶aiye jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arĩ coyʉrejame Jesús.
John 6:51 in Cubeo 51 Yʉ́tamu iye cavarõ mearore ẽmeni daiye báque ãiye. Ácʉ põecʉ iye ãiyede ãñʉ maru, cʉcʉyʉme cainʉmʉa. Iye ãiye ji jíquiye ji bajubu. Ji bajure jícʉyʉmu caivʉ põevare boje, ne cʉrãjiyepe ayʉ mamaũmeque, arejame Jesús.
John 10:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre náre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ ovejavare biaido jedevacobei ecobecʉ, quénora biaidore mʉrina ecoyʉ baru, ʉ̃́recabe ñavaipõecʉ o tatorĩ ĩ́põecʉ.
John 12:6 in Cubeo 6 Ʉbenina que ayʉ barejáme Judas. Cʉve cʉvabevʉre cõmaje ãroje jã́ñʉ ãmenejame, que ayʉ. Quénora ñavacʉcʉ barejáme. Ʉ̃ marejáme ñʉjare tãutʉra nʉvacaipõecʉ. Iyede ñʉje tãutʉra corecayʉ, ʉ̃i ʉrõmia ĩni, ñʉje tãutʉrare ñavavarejaquemavʉ ʉ̃.
John 12:47 in Cubeo 47 Ʉbenita ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉvacari jʉ abedu, yʉ ʉ̃́re ñájine d̶abecʉbu ʉ̃i ãmeina teiye boje caride. Põevare ne ãmeina teiye boje ñájine d̶acʉyʉ dabedejacacʉ. Quénora põeva bíjajʉrorivʉre mead̶acʉdayʉ darejacacʉ yʉ.
Romans 2:21 in Cubeo 21 ¿Mʉja bueivʉ apevʉre, aipe teni d̶abevʉrʉ̃ mʉja yópe mʉje bueiyepe? Mʉja “Ñavamejara” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre ñavad̶avʉ mʉja.
Romans 5:13 in Cubeo 13 Que teni Jʉ̃menijicʉi coyʉquiye jipocai ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, caivʉ ijãravʉcavʉ ãmeina teivʉ barejaquémavʉ. Dinʉmʉre cãreja ʉ̃i d̶aicõjeiye cʉbede, Jʉ̃menijicʉ corevabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede.
1 Timothy 1:15 in Cubeo 15 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ caivʉre iyede. Jesucristo darejaquemavʉ ijãravʉi, mead̶acʉyʉ ãmeina teivʉre. Aru yʉrecabu ãmeina teivʉcacʉ bácʉ ãmecʉ baju caivʉ pʉeno.
Hebrews 6:17 in Cubeo 17 Aru quédeca “Jãve d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovacʉyʉ parʉrõre ʉ̃i coyʉino mácarõre. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore ʉ̃i d̶aiyʉede. Diede coreóvare d̶aiyʉrejaquemavʉ ina ʉ̃i mearo d̶acaimara márajivʉre yópe ʉ̃i aiye báquepe. Que baru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Hebrews 7:25 in Cubeo 25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
2 Peter 1:11 in Cubeo 11 Que baru torojʉrĩ copʉ etaimara márajivʉbu mʉja maje jabocʉ Jesucristo, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i jaboteino cũiménoi.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.