James 3:6 in Cubeo 6 Aru maje jemedo toapebu. Yópe toa ẽ́iyepe caino macarõre, nopedeca maje jemedo ãmed̶aivʉ maje baju matʉiyede. Aru ñai abujuvai jabocʉvacari iye ãmeina d̶aiye d̶are d̶ayʉbe. Maje yávaiyeque ãmeina d̶aivʉbu aru ñájine d̶aivʉbu máre yópe abujuvai cʉrõ, toabo cũimébo, ãmeina d̶aiyepe aru ñájine d̶aiyepe máre.
Other Translations King James Version (KJV) And the tongue is a fire, a world of iniquity: so is the tongue among our members, that it defileth the whole body, and setteth on fire the course of nature; and it is set on fire of hell.
American Standard Version (ASV) And the tongue is a fire: the world of iniquity among our members is the tongue, which defileth the whole body, and setteth on fire the wheel of nature, and is set on fire by hell.
Bible in Basic English (BBE) And the tongue is a fire; it is the power of evil placed in our bodies, making all the body unclean, putting the wheel of life on fire, and getting its fire from hell.
Darby English Bible (DBY) and the tongue [is] fire, the world of unrighteousness; the tongue is set in our members, the defiler of the whole body, and which sets fire to the course of nature, and is set on fire of hell.
World English Bible (WEB) And the tongue is a fire. The world of iniquity among our members is the tongue, which defiles the whole body, and sets on fire the course of nature, and is set on fire by Gehenna.{Gehenna is a name that describes a burning Hell with rotting bodies and unclean things in it}
Young's Literal Translation (YLT) and the tongue `is' a fire, the world of the unrighteousness, so the tongue is set in our members, which is spotting our whole body, and is setting on fire the course of nature, and is set on fire by the gehenna.
Cross Reference Matthew 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re.
Matthew 12:24 in Cubeo 24 Ʉbenita ina fariseova, jápiaivʉ põeva nópe ne coyʉiyede, yópe arejaima: —Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaima na.
Matthew 12:32 in Cubeo 32 Que baru caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñaine, Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ne ãmeina teiyede, ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre, arejame Jesús.
Matthew 15:11 in Cubeo 11 Caiye iye ecoiye põeva ne jijecamui jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque ãmeina tede d̶aivʉ náre, arejame Jesús.
Mark 7:15 in Cubeo 15 Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne ũmene ãmeina tede d̶aivʉ náre.
Mark 7:20 in Cubeo 20 Cojedeca arejamed̶a: —Ʉbenita caiye iye etaiye põevare jocarĩ, ne dápiaiye, ãmeina tede d̶aivʉ náre.
Mark 14:55 in Cubeo 55 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimad̶a, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ. Ʉbenita eabedejaimad̶a na.
Luke 16:24 in Cubeo 24 Que baru órejaquemavʉ, ayʉ yópe: “Mʉ, jícʉ, Abraham, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Darojacʉ Lázarore ji yebai ʉ̃i ocoque jórĩ neneóvaquiyepe ãmuyoque ji jemedore, cojʉjovacʉyʉ yʉre. Pare ñájivʉ yʉ yo toaboi”, aquemavʉ.
Acts 5:3 in Cubeo 3 Ʉ̃i jíniburu yóboi, Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Ananías, ¿aipe teni abujuvai jabocʉ dápiaicõjeni mʉre yópe mi d̶ainore, mi jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore mi yaveni epeiyede apede yo bojed̶ainoquede?
Acts 6:13 in Cubeo 13 Dinʉmʉ davarejaimad̶a apevʉ borocʉrivʉre. Aru borocʉrĩ arejaimad̶a na: —Ñai ʉ̃mʉ cainʉmʉa ãmeina ávaibi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre máre.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
Romans 3:13 in Cubeo 13 Ne jijecamu yópe põetõcu voitõcupebu. Que baru ne yávaiyeque jorojĩne d̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉre. Borocʉrivʉ yávad̶ama apevʉre, jʉjovarãjivʉ. Ne yávaiye yópe ãd̶ai jĩmape paiyebu. Que baru ne yávaiyeque ãmetede d̶ad̶ama apevʉre.
Romans 16:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
Ephesians 5:3 in Cubeo 3 Majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, ʉ̃́re memecaivʉ. Que baru ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare. Aru ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque ye dápiabejarã mʉja. Aru mʉja ʉ̃mʉva nomivaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉja nomiva máre ʉ̃mʉvaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉje cʉvae pʉeno baju cʉvaiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Caiye diepe paiye mʉje dápiaru, meamenotamu.
Colossians 3:8 in Cubeo 8 Ʉbenita caride mʉjacapũravʉ dajocajarã caiye ãmene. Que baru jarabejarã apevʉre. Aru jorojĩmejara náre máre. Ãmeina dápiabejarã apevʉre. Aru coyʉbejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Ãmeina yávabejarã apevʉre ne jápiaiyede máre.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
Titus 1:11 in Cubeo 11 Bueivʉbu na yópe bueiye jaʉbepe náre, ãmei dápiaiyeque vorĩ earãjivʉ põeva ne tãutʉrare. Que d̶arĩ cãrijovaivʉbu aped̶ãmia cʉ̃ramiacavʉre, ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru bi aicõjejacʉ mʉ náre.
James 2:7 in Cubeo 7 Mʉjavacari “Jesucristo jinamu maja”, aivʉbu, mʉje jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita nárecabu ãmeina yávaivʉ Jesucristore, mʉje pued̶aimʉre.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2 Peter 3:3 in Cubeo 3 Mamarʉmʉre coreóvajarã mʉja iyede: Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ. Yʉrinajarama Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore jʉ aipõevare máre.
3 John 1:10 in Cubeo 10 Que baru ji daiyede mi yebai coreóvare d̶aquijivʉ yʉ caivʉre aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Borocʉcʉ ãmeina yávaibiya ñʉjare. Aru pʉeno ãmeno d̶aibiya. Ʉ̃́vacari copʉ etabebiya majevʉre curãnʉivʉre. Pʉeno ãmeno d̶ayʉ, náre copʉ etaicõjememiya ina curãnʉivʉre Jesúre jʉ aipõevacavʉ copʉ etaiyʉrivʉre náre. Pʉeno ãmeno d̶ayʉ, ina curãnʉivʉre copʉ etaiyʉrivʉreca ecoicõjememiya Jesúre jʉ aipõeva ne cójijiñami jívʉi. Que d̶aibiya ñai Diótrefes.
Jude 1:8 in Cubeo 8 Aru napedeca ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, maje jẽneboi jʉjovad̶ama ne baju. “Jãvemu no” aru “Mearomu yo”, arĩ dápiarĩduyama na. Ʉbenita ãmeina d̶ad̶ama ne bajumia. Jʉ abenama jabovare. Aru ãmeina yávad̶ama ina pʉeno parʉrivʉre máre.
Jude 1:15 in Cubeo 15 Bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne d̶aiye báque boje ijãravʉi. Ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ina ãmeno d̶aivʉre ne ãmeina teiye báque boje ne jʉ abe báquede ʉ̃́re, aru ne ãmeina yávaiye báque boje copʉ ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Enoc.
Revelation 2:14 in Cubeo 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
Revelation 12:9 in Cubeo 9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ javecacʉ ʉ̃i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ʉ̃i ángelevaque, nárecabu ʉ̃i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ pʉ joborõita.
Revelation 13:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre jã́cacʉ cũinácʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri dayʉre jia ʉrad̶are jocarĩ. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cʉ́teavʉ̃ ʉ̃i javaroa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ aru ʉ̃i jipobʉa coapa ãmiá ãmeãmiare toivaino mácarõ. No ãmiá cojʉbeteavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre.
Revelation 13:14 in Cubeo 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.
Revelation 18:23 in Cubeo 23 Ye pẽoibʉ cojibequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru ñemiquiyebu nore. Ye pʉrʉbʉobenama cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru jápurabequiyebu cojedeca nore ne torojʉve teiye báque põeva ne pʉrʉbʉoiyede. Nópe vaiquíyebu diĩmaro mácarõcavʉre ne bojed̶aipõeva parʉrivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva pʉeno. Nópe vaiquíyebu diĩmarocavʉre jʉjovaivʉ bácavʉre caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre ne yavié d̶aiye báqueque, áme ñai ángele.
Revelation 19:20 in Cubeo 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.