James 3:17 in Cubeo 17 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majide d̶ayʉbe põevare majié jãveque. Mamarʉmʉre ina põeva majidivʉ me Jʉ̃menijicʉ jiede caino mearo d̶aivʉbu. Aru cãrijimene d̶aivʉbu. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Jijecʉbevʉva cʉrivʉbu apevʉque. Cõmaje ãroje jã́ivʉbu apevʉre. Pued̶aivʉbu apevʉre. Jã́ivʉbu caivʉre cũinátʉrʉra, jã́mevʉva apevʉre me apevʉ pʉeno. Pʉcaũmea cʉbevʉbu. Aru mearore d̶aivʉbu. Québu ina põeva majidivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque.
Other Translations King James Version (KJV) But the wisdom that is from above is first pure, then peaceable, gentle, and easy to be intreated, full of mercy and good fruits, without partiality, and without hypocrisy.
American Standard Version (ASV) But the wisdom that is from above is first pure, then peaceable, gentle, easy to be entreated, full of mercy and good fruits, without variance, without hypocrisy.
Bible in Basic English (BBE) But the wisdom which is from heaven is first holy, then gentle, readily giving way in argument, full of peace and mercy and good works, not doubting, not seeming other than it is.
Darby English Bible (DBY) But the wisdom from above first is pure, then peaceful, gentle, yielding, full of mercy and good fruits, unquestioning, unfeigned.
World English Bible (WEB) But the wisdom that is from above is first pure, then peaceful, gentle, reasonable, full of mercy and good fruits, without partiality, and without hypocrisy.
Young's Literal Translation (YLT) and the wisdom from above, first, indeed, is pure, then peaceable, gentle, easily entreated, full of kindness and good fruits, uncontentious, and unhypocritical: --
Cross Reference Matthew 5:8 in Cubeo 8 Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉre jã́rajivʉ.
Matthew 23:28 in Cubeo 28 Quédeca põeva ne jã́ru mʉjare, mearape aru mearore d̶aivʉpe ãrojarivʉbu mʉja ne jã́iyede. Ʉbenita mʉje ũmei dápiad̶avʉ̃ jʉjovaivʉpe paivʉ aru ãmenore d̶aivʉpe paivʉ máre.
Luke 6:36 in Cubeo 36 Cõmaje ãroje jã́jara mʉja apevʉre, ñai majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyepedeca, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
Luke 12:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉma obedivʉ põeva cójijivʉ ne baju cʉraraiyede, Jesús, yópe arĩ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Me d̶ajarã. Me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe yópe ina fariseova ne dápiaiyepe. Nácapũravʉ dápiavaivʉbu aipe d̶arĩ jʉjovarãjivʉ apevʉre.
Luke 21:15 in Cubeo 15 Que teni yʉ́vacari majide d̶acʉyʉmu mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ méne. Que baru caivʉ ina mʉje mauva mʉjare copʉ yávarĩ aru mʉjare majibevʉpe jã́d̶ovari bʉojabenajarama.
John 1:14 in Cubeo 14 Majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ʉ̃, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, d̶acaibi méne. Aru ʉ̃́vacari jã́d̶ovarejame majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ʉ̃.
John 1:47 in Cubeo 47 Náre edaivʉre jã́ri Jesús, yópe arejame Natanaena: —Majecʉ, israevacacʉ baju, edaibi ʉ̃. Borocʉbecʉ bajube ʉ̃, arejame Jesús, Natanaene jã́ñʉ.
Acts 9:36 in Cubeo 36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre.
Acts 11:24 in Cubeo 24 Ñai Bernabé parʉrõreca jʉ ayʉ barejámed̶a Jesucristore. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Que baru mearo d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Aru obedivʉ nócavʉ, ʉ̃i bueiyede jápiaivʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre.
Romans 12:9 in Cubeo 9 Ʉjarã apevʉre aru me d̶ajarã náre jãve. Pʉcaũmea cʉbevʉva cad̶atejarã náre. Ʉbejarã ãmenore. Cainʉmʉa d̶ajarã mearore.
Romans 12:18 in Cubeo 18 Mʉjacapũravʉ caiye mʉje d̶aiyeque cãrijimena cʉre d̶ajarã mʉje bajumia.
Romans 15:14 in Cubeo 14 Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari jãve majivʉ mʉjare meara baju cad̶ateivʉre aru me majidivʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje majicarãjiyepe ayʉ mʉjevʉre.
1 Corinthians 2:6 in Cubeo 6 Yʉ máre coyʉivʉ majiéque. Ʉbenita ijãravʉcavʉ ne majiépe ãmevʉ. Aru ijãravʉcavʉ ne jabova ne majiépe ãmevʉ. Iye ne majié ijãravʉque cũiné nʉivʉ. Quénora iye majié ji coyʉiyeque coyʉivʉ yʉ ina Jesúre jʉ aipõeva parʉre nʉivʉre ne jʉ aiyeque ye jaʉbevʉva ne coreóvaiyede Jesúre.
1 Corinthians 12:8 in Cubeo 8 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉre d̶aicõjeimi ʉ̃i majiéque. Aru apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majicare d̶aicõjeimi apevʉre iye majiéde ʉ̃i majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ diede.
1 Corinthians 13:4 in Cubeo 4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ dápiabevaivʉbu náre máre.
2 Corinthians 9:10 in Cubeo 10 Bedióva cojedeca jẽvari coyʉiyeque coyʉquijivʉ yʉ. Yópe oteiye pĩarí bʉojarĩ aru bʉcʉrĩ bʉojarĩ, oteipõecʉi ĩ́yepe ʉ̃i ãquiyeva aru ʉ̃i otequiyeva máre, nopedeca mʉja mearore d̶aivʉ baru mʉje cʉvaeque, cʉvarãjaramu mʉjare jaʉéde aru mʉje jínajiyede máre pʉeno baju, mearore d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ apevʉ põevare. Jʉ̃menijicʉrecabe jíyʉ oteiyabeare ñai oteipõecʉre aru ãiyede põeva ne ãrajiyeva. Ʉ̃́recabe mearore d̶are d̶ayʉ mʉjare máre.
2 Corinthians 10:1 in Cubeo 1 Caride yʉ́vacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉyʉbu mʉjare, ãmecoroivʉre yʉre. Yópe Cristoi coyʉiyepe põevare, náre cad̶ateni aru pued̶arĩ meacʉ põecʉpe, nopedeca coyʉiyʉvʉ mʉjare. Que baru mʉjare pued̶arĩ meacʉ põecʉpe aru mʉjare cad̶ateiyʉrĩ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ mʉje ãmecoroiyede yʉre. “Pablo jidʉcʉ jararĩ bʉojabebi ʉ̃i cʉede majaque. Ʉbenita ʉ̃i cʉede joai majare jocarĩ, jidʉbecʉva jararĩ bʉojaibi ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre paperayocare majare”, ʉbenina arĩduivʉbuya mʉja.
Galatians 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
Ephesians 5:9 in Cubeo 9 Que teni meara marajáramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caino mearore d̶arãjaramu mʉja apevʉ põeva ne jã́iyede. Aru yávaiyede jãvene coyʉrãjaramu mʉja máre.
Philippians 4:8 in Cubeo 8 Mʉja, jívʉ, caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Yópe dápiajarã mʉja: Ãrʉjara caiye iye yávaiyede jãvene, aru caiye iye põeva ne pued̶aiyede máre. Ãrʉjara caiye iye méne, aru caiye iye me Jʉ̃menijicʉi jã́inore máre. Ãrʉjara caiye iye põevare ʉre d̶aiyede. Aru ãrʉjara caiye iye põeva ne me yávaiyede máre. Dápiajarã caiye iye pʉeno baju méne aru caiye iye põeva ne mearore jíyede máre.
Colossians 1:10 in Cubeo 10 Jẽniaivʉbu diede, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque cainʉmʉa. Pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque mʉje mearo d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe aru mʉje coreóvarãnʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju caijãravʉa.
1 Thessalonians 2:7 in Cubeo 7 Ñʉjamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Que baru ñʉja d̶aicõjeni bʉojaivʉbu apevʉre. Ʉbenita d̶aicõjemetecarã mʉjare. Quénora meara põevape cʉ́tecarã mʉje jẽneboi. Yópe népacoi mead̶aiyepe mamarare mead̶acarã mʉjare.
1 Timothy 5:21 in Cubeo 21 Iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉre Jʉ̃menijicʉ, aru Jesucristo, aru ina ángeleva meara baju máre majima. Que baru ne jã́inoi jʉ aicõjeivʉ mʉre ji d̶aicõjeiyede. Que baru arĩ dápiabejacʉ mi baju apecʉ ãmeina d̶ayʉre ʉ̃i coyʉquiye jipocai. Aru jã́mejacʉ ʉbenina apecʉ meacʉre apevʉ pʉeno.
2 Timothy 2:24 in Cubeo 24 Ʉbenita ñai memecayʉ Jʉ̃menijicʉre jaraiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apevʉque. Quénora caivʉque põecʉ meacʉpe bajacʉ́rĩ. Aru buejacʉrĩ me. Napijacʉrĩ jarabecʉva põevaque máre.
Titus 1:15 in Cubeo 15 Põeva “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, caino ne d̶aino máre mearotamu. Ʉbenita põeva “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, aru ne jʉ abedu Jesúre máre, caino ne d̶aino máre ãmenotamu. Quénora dápiad̶ama na ãmeno matʉiye. Que baru “Boropateivʉ yʉ”, aiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Que teni ne ãmeina d̶aiyede chĩomenama na.
Titus 3:2 in Cubeo 2 Ãmeina yávabejarãri apevʉi borore. Jarabevʉva cãrijimene d̶ajarãri põevare. Aru dʉibareca meara põevape pued̶ajarãri caivʉ põevare cainʉmʉa.
Hebrews 12:11 in Cubeo 11 Jãve põecʉ cʉbebi ñájiyʉcʉ. Que baru maje ñájinʉmʉre ye torojʉbevʉbu maja. Quénora chĩoivʉbu maja ñájivʉ. Ʉbenita ñájivʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉi majide d̶aimaramu, maje ñájiye báque boje. Que baru maje ñájiniburu yóbore, cãrijimenoque cʉrivʉbu mearore d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe majare jaʉépe.
Hebrews 12:14 in Cubeo 14 Caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ cãrijimevʉva. Aru caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. Nópe d̶abecʉ baru, põecʉ cʉbebi cʉcʉyʉ maje jabocʉ Jesucristoque.
James 1:5 in Cubeo 5 Apecʉ majacacʉ majibecʉ baru aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re, jẽniajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme ʉ̃́re aipe d̶aiye jaʉrõre. Que baru cad̶ateiyʉbi põevare jecʉbecʉva aru jarabecʉva náre, ne jẽniaiye boje ʉ̃́re.
James 1:17 in Cubeo 17 Quénora me matʉiyede d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ. Caiye méne aru jaʉbede máre maje cʉvaede jacopʉivʉbu maja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ, majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jíyede majare. Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ina cavarõcavʉ miad̶áre d̶aivʉre. Aru nácapũravʉ oatʉvaivʉ bʉojad̶ama aru bótainore d̶ad̶ama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃. Cainʉmʉa cũinátʉrʉ cʉbi. Aru ʉ̃i yávaiyede máre oatʉvabebi cainʉmʉa.
James 2:4 in Cubeo 4 Que d̶aivʉ baru, mʉjavacari pʉcaũmea cʉvʉ. Apevʉre jã́ivʉ baru me baju apevʉ pʉeno, beoivʉbu apevʉ bojecʉrivʉre mʉje jã́ru aru jarʉvaivʉbu apevʉ bojecʉbevʉre mʉje jã́ru. Que dápiaru, ãmenotamu.
James 3:15 in Cubeo 15 Ʉ̃i majié jãve ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉi jíye ãmevʉ. Quénora iye majié ijãravʉquebu. Aru põeva ne ʉrõpe yópe ãimara dápiabevʉpebu. Aru abujuvai dápiaiyequebu máre.
James 4:8 in Cubeo 8 Pʉeno baju coreóvaiyʉjarã Jʉ̃menijicʉre. Aru que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re. Mʉja, ãmeina teivʉ, dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Mʉja, pʉcaũmea cʉrivʉ, oatʉvajarã mʉje dápiaiyede, mʉje ʉede cũinárora Jʉ̃menijicʉre aru ijãravʉquede máre.
1 Peter 1:22 in Cubeo 22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque.
1 Peter 2:1 in Cubeo 1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre.
1 John 3:3 in Cubeo 3 Aru caivʉ maja napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyede majare maje Cristope barãjiyéde, d̶are nʉmemuri ãmeina teiyede. Quénora mearore d̶aiyʉrivʉbu yópe Cristovacari mearore d̶aiyepe cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
1 John 3:18 in Cubeo 18 Mʉja, jímajinape paivʉ, quéda “Ʉvʉ yʉ jícʉre” abenajarevʉ. Quénora jã́d̶ovarajarevʉ ʉrivʉ majevʉre maje d̶aiyeque. Que baru cad̶atenajarevʉ náre.