James 1:25 in Cubeo 25 Ʉbenita ñai me dápiarĩ buede nʉñʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede aru ãrʉmetebecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõre diede, quénora d̶ayʉ yópe ʉ̃i bueiye báquepe, ʉ̃́recabe torojʉcʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i ũmei ʉ̃i jʉ aiyeque diede. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye métamu aru jaʉbebu. Que baru ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiyʉe boje diede cõjeimʉpe ãmemi.
Other Translations King James Version (KJV) But whoso looketh into the perfect law of liberty, and continueth therein, he being not a forgetful hearer, but a doer of the work, this man shall be blessed in his deed.
American Standard Version (ASV) But he that looketh into the perfect law, the `law' of liberty, and `so' continueth, being not a hearer that forgetteth but a doer that worketh, this man shall be blessed in his doing.
Bible in Basic English (BBE) But he who goes on looking into the true law which makes him free, being not a hearer without memory but a doer putting it into effect, this man will have a blessing on his acts.
Darby English Bible (DBY) But *he* that fixes his view on [the] perfect law, that of liberty, and abides in [it], being not a forgetful hearer but a doer of [the] work, *he* shall be blessed in his doing.
World English Bible (WEB) But he who looks into the perfect law, the law of freedom, and continues, not being a hearer who forgets but a doer of the work, this man will be blessed in what he does.
Young's Literal Translation (YLT) and he who did look into the perfect law -- that of liberty, and did continue there, this one -- not a forgetful hearer becoming, but a doer of work -- this one shall be happy in his doing.
Cross Reference Luke 6:47 in Cubeo 47 Coyʉquijivʉ mʉjare ñamepe ãrojacʉre ñai yʉre darĩ jápiayʉre aru d̶ayʉre yópe ji coyʉiyepe.
Luke 11:28 in Cubeo 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús.
John 8:31 in Cubeo 31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ʉ̃́re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja.
John 8:36 in Cubeo 36 Que baru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, mʉjare cõjeimarape ãmevʉre ji d̶aru, jãve bajureca cõjeimarape ãmevʉ barãjáramu mʉja. D̶arãjaramu mʉje d̶aiyede mʉje ʉe boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. D̶abenajaramu mʉje d̶aiyede apecʉ ʉ̃i cõjeiye boje mʉjare.
John 13:17 in Cubeo 17 Iye cari coyʉiyede coreóvaivʉbu mʉja caride. Que baru nopedeca d̶aivʉ baru, torojʉrãjaramu mʉja.
John 15:9 in Cubeo 9 Yʉre jipacʉi ʉepedeca ʉvʉ yʉ mʉjare. Que baru ji ʉmarape mautejarã mʉja.
Acts 2:42 in Cubeo 42 Yópe d̶are cuivʉ barejáimad̶a jãravʉa coapa. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bueivʉ barejáimad̶a náre. Cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Ne cʉvaede jívʉ barejáimad̶a ne bajumia. Caivʉ ãivʉ barejáimad̶a cũináromia. Aru caivʉ jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque máre cũinátʉrʉ.
Acts 13:43 in Cubeo 43 Obedivʉ põeva, judíova aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ne etaiyede cójijiñamine jocarĩ cujurejaimad̶a Pablore aru Bernabéde máre ne nʉiyede. Que teni ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara coyʉivʉ barejáimad̶a ina põevare parʉrõreca, ne dajocabenajiyepe aivʉ ne coreinore Jʉ̃menijicʉi mearo bojecʉbeno ʉ̃i d̶acaquiyede náre.
Acts 26:22 in Cubeo 22 Ʉbenita javede aru caride máre Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que ayʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ne aiye báquepedeca.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 7:12 in Cubeo 12 Que baru ãmecʉbu yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ãmeno cʉbetamu die. Que baru yo Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino cũináro máre ãmeno cʉbenotamu. Pʉeno baju mearotamu, yópe Jʉ̃menijicʉvacari pʉeno baju meacʉpe. Aru põeva nore mearore d̶aivʉ torojʉrivʉbu.
Romans 7:22 in Cubeo 22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede.
Romans 8:15 in Cubeo 15 Javede jidʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, yebacavʉpe tede d̶abebi mʉjare yópe mʉje d̶aicõjemenajiyepe ayʉ bedióva cojedeca mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru jidʉre d̶abebi ʉ̃ mʉjare. Mʉja jidʉbevʉ coateiyede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje ãmeina teiye boje. Nópe vaibéquiyebu mʉjare. Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare, cʉrãjivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que d̶ayʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i majiéque “mʉ, jipacʉ”, arĩ coyʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre.
Romans 11:22 in Cubeo 22 Jã́rijide apa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉojaibi põevare. Aru ñájine d̶ayʉ máre bʉojaibi põevare. Ñájine d̶aibi ina ãmeina teivʉre, jʉ abeni vainí tʉivʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mearo d̶acaibi maja jʉ aivʉre ʉ̃́re, d̶aiyʉrivʉre ʉ̃i ʉrõpe. Cainʉmʉa mʉje jʉ aru ʉ̃́re aru d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ ĩcʉyʉme mʉjare máre ʉ̃́re jocarĩ.
1 Corinthians 15:58 in Cubeo 58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ʉ̃́re bojecʉede, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju ʉ̃́re memecajarã.
2 Corinthians 3:17 in Cubeo 17 Maje jabocʉ Cristo cũinátʉrʉbe ñai Espíritu Santo. Aru ácʉ põecʉ cʉvacʉ ñai Espíritu Santore, abujuvai jabocʉi cõjeimʉ ãmemi.
2 Corinthians 13:5 in Cubeo 5 Jã́ri corevajarã mʉja coapa mʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ jʉ are nʉivʉre maje jabocʉ Jesucristore dajocabevʉva o ʉ̃́re jʉ aiyede dajocaivʉ bácavʉre. Me dápiarĩ corevajarã mʉje bajumia. Que teni coreóvarãjaramu cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃́re jʉ aivʉ baru. Ʉbenita ʉ̃́re jʉ abevʉ baru, coreóvarãjaramu cʉbevʉre ʉ̃́que cũinávʉpe.
Galatians 5:1 in Cubeo 1 Maja yebacavʉpe paivʉ bácavʉre majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque jave mead̶aibi majare Jesucristo. Ʉ̃́recabe bojed̶acayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru maja, Jʉ̃menijicʉi mára, jʉ ávaivʉbu Jesucristore. Que baru jápiarĩ ad̶abejarã ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Colossians 1:23 in Cubeo 23 Nópe vaiquíyebu mʉje d̶aiye boje yópe d̶aiye jaʉépe. Jaʉvʉ mʉjare mʉje jʉ are nʉiye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva. Aru jaʉvʉ mʉjare mʉje napini corede nʉiye maje cʉrãjiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa yópe mʉje napini coreni bʉiye báquepe mʉje mamarʉmʉ jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne obedivʉ põeva cainoa joborõacavʉ jápiad̶ama. Aru yʉ́vacari, Pablo, Jʉ̃menijicʉre memecayʉ, coyʉyʉbu diede.
1 Timothy 2:15 in Cubeo 15 Ʉbenita nomiva mead̶aimara márajivʉbu, me ne bʉcʉóvaiye boje némarare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, na cainʉmʉa jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, aru ʉrivʉ baru apevʉre máre, aru memecaivʉ baru Jʉ̃menijicʉre me.
1 Timothy 4:16 in Cubeo 16 Me jã́jacʉ mi d̶aiyede. Aru buejacʉ yávaiyede jãvene máre. Nópe d̶ajacʉ cainʉmʉa. Que teyʉ mi baju mead̶acʉyʉmu mʉ. Aru mead̶acʉyʉmu mʉ ina jápiaivʉre mi bueiyede máre.
Hebrews 12:15 in Cubeo 15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ.
James 1:23 in Cubeo 23 Ñai jápiayʉ diede quéda, d̶abecʉva yópe ʉ̃i bueiye báquepe, ʉ̃́recabe ñai põecʉ jã́ñʉpe páyʉ ʉ̃i jivare jivarʉque.
James 2:12 in Cubeo 12 Mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ jã́ri coyʉcʉyʉre méne o ãmene mʉje d̶aiyede. Jã́cʉyʉme aipe ãrojaene diede, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye me, aru ye jaʉbe, aru bʉoimarare d̶abepe máre. Que baru me yávajarã aru me d̶ajarã máre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
1 Peter 2:16 in Cubeo 16 Caride jaʉbevʉ mʉjare mʉje d̶aiye yópe caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe põevare Cristoi daquiye jipocai. Que baru mʉja yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu. Ʉbenita dápiabejarã mʉja ãmeina teni bʉojaivʉre, mʉje cʉe boje yebacavʉ ãmevʉpe. Quénora jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe.
1 John 2:24 in Cubeo 24 Que baru ãrʉjara iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉje jápiaiye báquede mʉje jʉ aiye báquede Jesúre mamarʉmʉre. Me dápiajarã iye yávaiyede jãvene mʉje ũmei. Mʉja me dápiaivʉ baru iye mʉje jápiaiye báquede, mʉjacapũravʉ yóvarãjaramu Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristore, aru Jʉ̃menijicʉre máre cũinávʉpe, cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
Revelation 14:13 in Cubeo 13 Dinʉmʉre jápiacacʉ cũináro yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: —Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Caride aru cainʉmʉa torojʉrãjarama caivʉ yainájivʉ cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe”, toivaicõjeame yʉre. Aru ñai Espíritu Santo jʉ arĩ coyʉáme: —Jãvemu. Cũivʉ́ ne ñájiye. Quénora jabʉóvarãjarama. Dajocarãjarama ne pare memecaiyede. Aru cʉvarãjarama ne memecaino mácarõ boje méne, arĩ coyʉáme ñai Espíritu Santo.
Revelation 22:14 in Cubeo 14 ’Torojʉrãjarama caivʉ ji mead̶aimara ne ãmene jarʉvaiye báque boje yópe ne jarʉvaiyepe docʉre ne joaiyede ne cuitótecajeare. Nárecabu ãicõjeimara márajivʉ dicʉ jocʉcʉ apʉre d̶aicʉ jẽidʉare. Aru nárecabu ecoicõjeimara márajivʉ no ĩmaro jedevacobeai.