James 1:21 in Cubeo 21 Que baru dajocajarã caiye ãmeina teiyede mʉjare jarʉvarĩ. Aru d̶abejarã ãmenore. Meara põevape jʉ ajarã iye yávaiyede jãvene, iye coiye báquede mʉje ũmei yópe oteiye coiyepe joborõi. Iye yávaiye parʉé boje, mead̶aimara marajáramu mʉja.
Other Translations King James Version (KJV) Wherefore lay apart all filthiness and superfluity of naughtiness, and receive with meekness the engrafted word, which is able to save your souls.
American Standard Version (ASV) Wherefore putting away all filthiness and overflowing of wickedness, receive with meekness the implanted word, which is able to save your souls.
Bible in Basic English (BBE) For this reason, putting away all dirty behaviour and the overweight of evil, take into your souls without pride the word which, being planted there, is able to give you salvation.
Darby English Bible (DBY) Wherefore, laying aside all filthiness and abounding of wickedness, accept with meekness the implanted word, which is able to save your souls.
World English Bible (WEB) Therefore, putting away all filthiness and overflowing of wickedness, receive with humility the implanted word, which is able to save your souls{or, preserve your life.}.
Young's Literal Translation (YLT) wherefore having put aside all filthiness and superabundance of evil, in meekness be receiving the engrafted word, that is able to save your souls;
Cross Reference Matthew 5:5 in Cubeo 5 Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore. Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mearore jícaquimara.
John 6:63 in Cubeo 63 Jʉ̃menijicʉi Espíriturecabe põevare cʉre d̶ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Põeva ne baju apevʉ põevare cʉre d̶aiye majibema. Iye cari ji coyʉiyeque, yʉrecabu mʉjare cʉvare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi Espíriture, ñai põevare cʉre d̶ayʉre mamaũmeque ne jʉ aiyede yʉre.
John 6:68 in Cubeo 68 Yópe arĩ darorejame Jesúre ñʉjacacʉ Simón Pedro: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, mʉ́tamu ñʉjare jãve baju bueiyede coyʉyʉ. Mi coyʉiyeque ñʉjare cʉre d̶aivʉ mʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Acts 10:33 in Cubeo 33 Que baru cũiná jarovʉ yʉ inare, ne davarãjiyepe ayʉ mʉre ji yebai. Aru me daivʉ mʉ caride. Caivʉ ñʉja cójijivʉbu yui caride, Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jápiaiyʉrivʉbu ñʉja caiye iye mi coyʉiyede yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiyede mʉre ñʉjare, arejamed̶a Cornelio Pedrore.
Acts 13:26 in Cubeo 26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, majareca Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ.
Romans 1:16 in Cubeo 16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ mead̶aiyʉbi judíova ãmevʉre máre.
Romans 6:17 in Cubeo 17 Jipocamia mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jʉ aiyepe ne jabocʉre. Ʉbenita apejãravʉre mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ũmei iye yávaiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jápiarĩ eare d̶aiyede mʉjare apevʉ ne bueiyede. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre.
Romans 11:17 in Cubeo 17 Jocʉcʉ olivo ãmicʉricʉ cʉvʉ jioi. Aru ñʉja judíova dicʉpe paivʉbu. Ñʉjeñecu mácʉ, Abraham mácʉ, dicʉ nʉomupe páyʉbe. Aru apecʉ cʉvʉ macarõcacʉ olivo ãmicʉricʉ. Dicʉpe paivʉbu mʉja, judíova ãmevʉ. Olivocʉ jiocacʉre cavabʉare burarĩ jarʉvaquemavʉ. Que baru macarõcacʉ cavabʉare ĩni, doaquemavʉ olivocʉ jiocacʉre. Que baru ñʉja judíova cad̶ateivʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre, nopedeca jocʉcʉ nʉoi oco mʉri cad̶ateiyepe cavabʉare. Ñʉja mead̶acaivʉbu mʉjare ñʉje jíye boje mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉjare Abraham mácʉ yóbore.
Romans 13:12 in Cubeo 12 Maje cʉede ijãravʉi yópe ñamipe painomu. Ʉbenita joabevʉ miad̶áe tʉiyepe paino maquinó, Jesúi copaidaquiyede yore. Que baru dajocaiye jaʉvʉ majare caiye iye ãmeina teiyede, põeva ne d̶are nʉiyede ñami, apevʉ ne jã́ri bʉojabede náre. Quénora d̶aiye jaʉvʉ majare caiye iye me teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põeva ne d̶are nʉiyede jãravʉ, apevʉ ne jã́iyede náre. Que baru yópe churara boaicarovede ĩni, ʉ̃i meateiyepe boacʉ́yʉ ʉ̃i mauvare, nopedeca Jʉ̃menijicʉi majiéque meateiye jaʉvʉ majare, d̶abeburĩ ãmenore.
1 Corinthians 15:2 in Cubeo 2 Mʉja jãve jʉ are nʉivʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mead̶aimara marajáramu mʉja. Ʉbenita mʉja jãve jʉ abevʉ baru, mead̶aimara ãmenajaramu mʉja.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
Ephesians 1:13 in Cubeo 13 Aru mʉjare máre epedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ jinare Cristoque cũinávʉpe. Mʉje jápiaiye báquede iye yávaiyede jãvene, Jesucristoi yávaiye méne, jʉ arejaquemavʉ mʉja diede. Que baru dinʉmʉre ñai Espíritu Santore darorejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́re darorĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jinare.
Ephesians 4:22 in Cubeo 22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Ephesians 5:4 in Cubeo 4 Aru apejĩene máre d̶aiye jaʉbevʉ mʉjare. Que baru coyʉbejarã ãmene cʉyoje tede d̶aiyede. Aru yávabejarã ãrʉmevʉpe máre. Yʉrivʉpeda yávabejarã ãmeina baju yávaiye máre. Meamevʉ diepe paiye yávaiye. Quénora pʉeno baju torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre.
Colossians 3:5 in Cubeo 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
1 Thessalonians 1:5 in Cubeo 5 Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcarã mʉjare. Ʉbenita buebetecarã mʉjare diede quénora yávaiyeque. Quénora jã́d̶ovacarã ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Jã́d̶ovacarã ñʉje majiéde máre yavebeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne jãvene. Ãrʉjara d̶aivʉre me ñʉje cʉede mʉje jẽneboi, aru ñʉje cad̶ateiyede mʉjare.
1 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne.
2 Timothy 3:15 in Cubeo 15 Aru mʉ coreóvaivʉ jʉed̶ocʉ cãreja, caride máre, majicʉre iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, mi majiquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉre, mi jʉ aiye boje Jesucristore.
Titus 2:11 in Cubeo 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre.
Hebrews 2:3 in Cubeo 3 Que baru coreóvaivʉbu maja jãve ñájivʉ bácavʉre ina jápiarĩ ad̶abevʉ bácavʉ ángelevai yávaiyede. Pʉeno baju coreóvaivʉbu maja jãve ñájinajivʉre majare, jápiarĩ ad̶abevʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉiyede caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i mead̶aiyede majare me. Yópe epedejaquemavʉ majare ʉ̃i yávaiye mamaene. Maje jabocʉ Cristovacari mamarʉmʉcacʉ coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare me baju. Aru ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ coreóvare d̶arejaima majare Cristoi yávaiyede jãvene ne coyʉiyede diede majare.
Hebrews 4:2 in Cubeo 2 Yópe majeñecuva mácavʉ ne jápiaiye báquepe iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, nopedeca maja máre jápiaivʉ bácavʉbu iye yávaiye méne. Ʉbenita na mácavʉ diede jápiarĩduivʉvacari, jʉ abedejaquemavʉ diede. Que baru na mácavʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cad̶atebemara.
Hebrews 12:1 in Cubeo 1 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́d̶ama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dod̶ama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́d̶ama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye d̶aicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje d̶aiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrad̶oare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye d̶aicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare.
James 4:8 in Cubeo 8 Pʉeno baju coreóvaiyʉjarã Jʉ̃menijicʉre. Aru que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re. Mʉja, ãmeina teivʉ, dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Mʉja, pʉcaũmea cʉrivʉ, oatʉvajarã mʉje dápiaiyede, mʉje ʉede cũinárora Jʉ̃menijicʉre aru ijãravʉquede máre.
1 Peter 1:9 in Cubeo 9 Torojʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye boje mʉjare. Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
1 Peter 2:1 in Cubeo 1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre.
1 Peter 2:11 in Cubeo 11 Mʉja, ji ʉmara, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Mʉja ijãravʉcavʉpe paivʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ barãjáramu mʉja. Mʉja cʉrivʉbu ijãravʉi obebejĩena. Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje ũmeque. Que baru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe. D̶aicõjemejara mʉja mʉje dápiaino ãmenore mʉje bajure.