Hebrews 6:4 in Cubeo 4 Ʉbenita nópe bueni bʉojabevʉ apevʉ põeva. Põecʉ ʉbenina bueyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede aru jʉ arĩduyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i jʉ abeni dajocaru ʉ̃i jʉ arĩduiye báquede Cristore, põecʉ cʉbebi majicʉ chĩore d̶ayʉ, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiyede aru ʉ̃i oatʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede. Põeva ʉ̃́pe paivʉrecabu cũinára coreóvaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede náre ʉ̃i mead̶aiye báquede náre aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyede náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi majiécarõre, aru majidivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyeque, aru jã́ivʉ bácavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, yópe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre ʉ̃i jaroquiyede apevʉ põevare ʉ̃i cʉrõi aru apevʉ põevare toabo cũiméboi. Caiye diede majidivʉ bácavʉvacari, nárecabu dajocaivʉ bácavʉ ne jʉ aiye báquede Cristore. Que d̶arĩ yópe pẽvaiyepe Jʉ̃menijicʉi mácʉre cojedeca jocʉcʉjaravena, ne ʉbe boje ʉ̃́re, põeva ne yʉrinajiyepe aivʉ, d̶ad̶ama na.
Other Translations King James Version (KJV) For it is impossible for those who were once enlightened, and have tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Ghost,
American Standard Version (ASV) For as touching those who were once enlightened and tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Spirit,
Bible in Basic English (BBE) As for those who at one time saw the light, tasting the good things from heaven, and having their part in the Holy Spirit,
Darby English Bible (DBY) For it is impossible to renew again to repentance those once enlightened, and who have tasted of the heavenly gift, and have been made partakers of [the] Holy Spirit,
World English Bible (WEB) For concerning those who were once enlightened and tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Spirit,
Young's Literal Translation (YLT) for `it is' impossible for those once enlightened, having tasted also of the heavenly gift, and partakers having became of the Holy Spirit,
Cross Reference Matthew 5:13 in Cubeo 13 Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru, ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena.
Matthew 7:21 in Cubeo 21 Bedióva buede nʉrejamed̶a Jesús: —Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, ecobenama ʉ̃i jaboteinore. Quévʉra ina ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉ ecorãjarama nore.
Matthew 12:31 in Cubeo 31 ’Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye ʉ̃́re ãmeina yávaiyede máre. Ʉbenita ácʉ põecʉ ʉ̃i yávaru ãmeina ñai Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ʉ̃i ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa.
Matthew 12:45 in Cubeo 45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús.
Luke 10:19 in Cubeo 19 Mʉjare parʉre d̶aivʉ yʉ, mʉje jã́ru ãd̶avare aru murivare máre, mʉje cʉrarãjiyepe ayʉ náre. Aru mʉja parʉrivʉtamu ñai mʉje maucʉ, abujucʉ pʉeno. Que baru ãmeno d̶abenama mʉjare ãd̶ava aru muriva máre.
Luke 11:24 in Cubeo 24 Bedióva cojedeca Jesús buedejamed̶a náre: —Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi. Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata.
John 3:27 in Cubeo 27 Yópe arĩ, náre coyʉrejamed̶a Juan Bautista: —Põecʉ cʉbebi ʉ̃i d̶aiyepe d̶arĩ bʉojayʉ, Jʉ̃menijicʉi ʉ̃́re parʉre d̶abedu.
John 4:10 in Cubeo 10 Ṍre arejamed̶a Jesús: —Jʉ̃menijicʉ mʉre jíjʉroede majibevʉ mʉ. Yʉ mʉre ocore jẽniañʉre, majibevʉ mʉ. Yʉre majico baru, “Ocore jíjacʉ”, yʉre ajebu mʉ. Aru nópe jẽniad̶ore apʉre d̶aiocore mʉre jíjebu yʉ, arejamed̶a ṍre Jesús.
John 6:32 in Cubeo 32 Aru Jesús jʉ ayʉ arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora jipacʉrecabe ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiye bajure cavarõ mearoquede.
John 15:6 in Cubeo 6 Yʉ́que mautebecʉ, oteipõecʉ ʉ̃i burarĩ jarʉvaicavabʉpe paicavabʉbe ʉ̃. Dicavabʉ yaicavabʉ jarʉvaquicavabʉre apecʉ jevaiyame mead̶ayʉ. Dicavabʉre jevarĩ, pecatoro d̶arĩ, nʉvaiyame ʉ̃ nore jocarĩ, juarĩ jarʉvacʉñʉ.
Acts 8:20 in Cubeo 20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyepe mʉre mi tãutʉraque toabo cũiméboi, mi dápiaiye boje bojed̶ainore ʉ̃́re iye majiéde Espíritu Santo jíyede põevare.
Acts 10:45 in Cubeo 45 Que baru ina judíova, Jesucristore jʉ aivʉ, Pedroi yóvaimara mácavʉ, cuecumarejaimad̶a ne jã́iyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre ñai Espíritu Santore ina judíova ãmevʉre.
Acts 11:17 in Cubeo 17 Jãvemu. Ñʉja judíova ñʉje jʉ aiyede Jesúre, Jʉ̃menijicʉ daroáme ñʉjare ñai Espíritu Santore. Nopedeca d̶aibi ina judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore náre máre. Que baru, ¿aipe d̶aiye jaʉri yʉre? Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõre d̶aicõjemecʉ bʉojabevʉ yʉ, arejamed̶a Pedro ina judíovare.
Acts 15:8 in Cubeo 8 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majicʉ caivʉ ne dápiaiyede, jã́d̶ovaquemavʉ náre ʉ̃i copʉ etaimara mácavʉre ʉ̃i daroiyede náre ñai Espíritu Santore nopedeca majare ʉ̃i daroiye báquepe ʉ̃́re.
Romans 1:11 in Cubeo 11 Pare jã́iyʉvʉ mʉjare, cad̶atecʉyʉ mʉjare yópe ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyepe yʉre, mʉje pʉeno parʉriũme cʉvarãjiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre.
1 Corinthians 13:1 in Cubeo 1 Maja yávaivʉ majijʉvʉ caiye ijãravʉque yávaiyede buebevʉva diede. Aru yávaivʉ majijʉvʉ ángeleva ne yávaiyede máre. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje yávarĩ majijʉroede. Apevʉre ʉbedu, caiye iye maje yávaiye jápuraivʉ yópe bʉjiépe tãuque d̶aiyede, pare ãmeina jápuraede aru cãrijovaiyede máre.
Galatians 3:2 in Cubeo 2 Que baru mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, ji coyʉiye báquede mʉjare, dajocaivʉbuya mʉja. Quénora ʉbenina dápiarĩ bʉ́yavʉ̃ boropateni bʉojaivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jãve darobedejaquemavʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve darorejaquemavʉ ʉ̃́re maje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Galatians 3:5 in Cubeo 5 Jʉ̃menijicʉ jãve darobebi mʉjare ʉ̃i Espíritu Santore aru d̶abebi põeva ne d̶arĩ majibede mʉje jẽneboi, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve daroibi ʉ̃́re aru d̶aibi diede mʉje jẽneboi, mʉje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Ephesians 2:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu ʉ̃i mead̶aiye majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Maja mead̶arĩ oabevʉ maje bajumia. Jʉ̃menijicʉrecabe mead̶ayʉ majare.
Ephesians 3:7 in Cubeo 7 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beorĩ epeimʉ ʉ̃́re memecacʉyʉva. Ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda yʉre, bueyʉbu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majide d̶aibi yʉre ji ũmei ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ majiéque.
Ephesians 4:7 in Cubeo 7 Majare coapa d̶are d̶aibi Cristo ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda. Yópe ʉ̃i ʉrõpe mearore d̶are d̶aibi majare coapa.
1 Timothy 4:14 in Cubeo 14 Ãrʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ʉ̃i jíye báquede bojecʉbeda mʉre javede, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva ne coyʉcaiye báquede mʉra aipe vaiquíyede mʉre, aru ne tʉoiye báquede mi jipobʉrã ne pʉrʉáque. Ãrʉri dajocabejacʉ d̶ayʉ yópe mi majiéque Jʉ̃menijicʉi jíye báquede mʉre.
2 Timothy 2:25 in Cubeo 25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene.
2 Timothy 4:14 in Cubeo 14 Ñai Alejandro, tãure memeipõecʉ, d̶arejame ʉrarõ ãmeno yʉre. Maje jabocʉ Jesucristo ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje.
Hebrews 2:4 in Cubeo 4 Aru Jʉ̃menijicʉ máre coreóvare d̶aibi majare Cristoi yávaiyede jãvene ʉ̃i d̶are d̶aiyeque diede coyʉipõevare caijĩe põeva ne d̶arĩ majibede, ne jã́mene, aru ʉ̃i d̶aiye parʉéde máre, aru ʉ̃i jíni coavaiyeque ʉ̃i Espíritu Santoi majiécarõre ʉ̃i põevare yópe ʉ̃i ʉrõpe, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
Hebrews 10:26 in Cubeo 26 Parʉre d̶abevʉ baru majacavʉ ne ũmene, bedióva cojedeca ãmeina tévarãnʉvajebu maja. Ãmeina tede nʉivʉ baru, coreóvaivʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ye Jʉ̃menijicʉre jícaiyede cʉvabejebu maja, maje ãmeina teiye boje.
Hebrews 10:32 in Cubeo 32 Ãrʉmetebejarã mʉja aipe mʉje cʉe báquede javede mʉje coreóvarĩburu yójĩboi Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, ʉ̃i mead̶aiyede majare. Dinʉmʉ mácarõre ʉrarõ ñájinore napini nʉavʉya mʉja. Ʉbenita dajocabevʉva ye vainí tʉrĩ nʉmeteavʉ̃ya mʉja.
Hebrews 12:15 in Cubeo 15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ.
James 1:17 in Cubeo 17 Quénora me matʉiyede d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ. Caiye méne aru jaʉbede máre maje cʉvaede jacopʉivʉbu maja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ, majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jíyede majare. Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ina cavarõcavʉ miad̶áre d̶aivʉre. Aru nácapũravʉ oatʉvaivʉ bʉojad̶ama aru bótainore d̶ad̶ama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃. Cainʉmʉa cũinátʉrʉ cʉbi. Aru ʉ̃i yávaiyede máre oatʉvabebi cainʉmʉa.
2 Peter 2:20 in Cubeo 20 Ina põeva jarʉvaivʉ bácavʉ ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyede, ne coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre, oatʉvaivʉ baru ne ũmene, ãmeina tenajivʉ cojedeca, bʉojarãjarama na ãmena ne mamarʉmʉre ãmeno d̶aino mácarõ pʉeno.
1 John 5:16 in Cubeo 16 Cũinácʉ põecʉ jã́ñʉ maru ʉ̃ jicʉre ãmeina teyʉre aru majicʉ baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteni bʉojayʉre no ãmeina d̶ainore, jẽniacaiye jaʉvʉ ñai põecʉre ʉ̃ jicʉre boje, ʉ̃i cʉvaquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteni majicʉ baru, cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que. Ʉbenita cũinácʉ põecʉ ãmeina d̶ayʉ baru Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteni bʉojabede, ñai põecʉ ñájicʉyʉme, coateyʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Yʉ coyʉbevʉ mʉjare mʉje jẽniacaiyede Jʉ̃menijicʉque ñaine.