Cross Reference Matthew 3:14 in Cubeo 14 Juan Bautistacapũravʉ ʉ̃́re jã́d̶ovaiyʉbedejamed̶a. Que baru arejamed̶a Jesúre: —Yʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, ji ãmeina teiye boje. Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru mʉre jaʉbevʉ ji jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a Jesúre Juan Bautista.
Matthew 20:22 in Cubeo 22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Mi jẽniaiyede coreóvabevʉ mʉ. Põecʉ dobaiyʉcʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? arejamed̶a náre Jesús. Aru jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimad̶a.
Matthew 22:23 in Cubeo 23 Dijãravʉmareca apevʉ saduceova darejaima Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na. Jesúre jẽniari jã́rejaima ina saduceova yópe arĩ:
Matthew 25:31 in Cubeo 31 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu ijãravʉi. Aru caivʉ ina ángeleva darãjarama yʉ́que. Edarĩburu yóboi, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearora.
Matthew 28:19 in Cubeo 19 Que baru jaroivʉ yʉ mʉjare. Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre ji yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne d̶arãjiyepe aivʉ ji ʉrõre. Ocoque jã́d̶ovajara ina jʉ aivʉre jipacʉ Jʉ̃menijicʉre; aru yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre; aru ñai Espíritu Santore máre.
Mark 7:4 in Cubeo 4 Aru ãiye bojed̶ainore jocarĩ copaivʉ bácavʉ cainʉmʉa cuyavarejaimad̶a ne bajure, ne ãrajiye jipocai. Aru ape ʉrarõ ñʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquede d̶arejaimad̶a na. Quédeca joavarejaimad̶a ne jororʉare, ne cõaiñʉare, ne tãucõaiñʉare, aru ne paraiboare máre.
Mark 7:8 in Cubeo 8 Mʉja dajocarĩ jarʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Ʉbenita jʉ arĩ d̶aivʉbu mʉja põeva ne d̶aicõjeiyede, arejamed̶a Jesús.
Mark 16:16 in Cubeo 16 Nácavʉ ne jʉ arĩ jã́d̶ovaru Jʉ̃menijicʉre ocoque mead̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita nácavʉ jʉ abevʉ baru bíjarãjarama na.
Luke 3:16 in Cubeo 16 Ʉbenita Juan Bautista arejamed̶a náre: —Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare.
Luke 11:38 in Cubeo 38 Aru ñai fariseo ãmeina jã́rejamed̶a ʉ̃́re, ʉ̃i cojabe boje ʉ̃i ãquiye jipocai.
Luke 12:50 in Cubeo 50 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉquiyebu yʉre. Ñájivʉ yʉ caride, aru ñájiquijivʉ ji ñájiye bʉojaiyeta.
Luke 14:14 in Cubeo 14 Aru torojʉcʉyʉmu mʉ. Nácapũravʉ bʉojabenama bojed̶aivʉ mʉre. Ʉbenita eacʉyʉmu mʉ mi bojeva ina boropatebevʉ ne nacajarajijãravʉ baquinóre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
John 3:25 in Cubeo 25 Juan Bautista ʉ̃i bueimaracavʉ copʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a cũinácʉ judíoque, ñʉje d̶arĩ cõmajiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare.
John 4:1 in Cubeo 1 Obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvarejamed̶a Juan Bautista. Ʉbenita pʉeno obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvarejame Jesús. Aru Jesúi Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovaimara mácavʉ ocoque obedivʉ barejáima Juan Bautista ʉ̃i Jʉ̃menijicʉre ocoque jã́d̶ovaimara mácavʉ pʉeno. Ʉbenita Jesúcapũravʉ põevare Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovamenejame ocoque. Quénora ñʉja, ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare jã́d̶ovaicõjenejame náre ocoque. Ina fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, põeva “Jesús obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvabi Juan Bautista pʉeno”, ne arĩ boroteiyede jápiarejaimad̶a.
John 5:29 in Cubeo 29 Aru nacajarajarama yainore jarʉvarĩ. Ina meara mácavʉ nacajari, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama na cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ina ãmeina teivʉ bácavʉ nacajari, ñájinajarama cainʉmʉa toabo cũiméboi, arejame Jesús.
John 11:24 in Cubeo 24 —Jãvemu no. Nore majivʉ yʉ. Jãravʉ cũiyeta, nacajacʉyʉme jíyocʉ bácʉ yainore jarʉvarĩ, arejaco õ cojedeca.
Acts 2:38 in Cubeo 38 Pedro arejamed̶a náre: —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore.
Acts 2:41 in Cubeo 41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque.
Acts 4:2 in Cubeo 2 Jararejaimad̶a Pedrojãre ne bueiye boje. Pedrojã arĩ buedejaimad̶a: —Jesús nacajaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru maja máre nacajarajaramu yainore jarʉvarĩ, arejaimad̶a Pedrojã.
Acts 6:6 in Cubeo 6 Náre beorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaimad̶a náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimara yebai, ne jẽniacarãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque, tʉorĩ pʉrʉáque ne jipobʉrã náre coapa yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede.
Acts 8:12 in Cubeo 12 Ʉbenita ina põeva ne jʉ aiyede Felipei coyʉiyede, jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre máre, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ʉ̃mʉva aru nomiva máre.
Acts 8:36 in Cubeo 36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai jabocʉ arejamed̶a Felipede: —Jã́jacʉ. Yuibu oco cʉrijitabʉ. ¿Ji jã́d̶ovaiyʉede Jʉ̃menijicʉre ocoque, apecʉ jã́d̶ovaicõjemecʉ bʉojaidi yʉre? arejamed̶a.
Acts 10:47 in Cubeo 47 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a: —Ina põeva, ñʉjape paivʉ, copʉ etad̶ama ñai Espíritu Santore. Que baru põecʉ cʉbebi náre jã́d̶ovaicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, arejamed̶a Pedro.
Acts 13:3 in Cubeo 3 Que teni cojedeca jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ãmevʉva ãiyede. Bernabéde aru Saulore máre ne jipobʉrã tʉorĩburu yóboi ne pʉrʉáque, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede, jarorejaimad̶a náre.
Acts 16:15 in Cubeo 15 Que teni õ aru õi cʉ̃ramicavʉ máre jã́d̶ovarejaima Jʉ̃menijicʉre ocoque. Dinʉmʉ yópe arĩ, cuturejaco ñʉjare õi cʉ̃rami: —Mʉja dápiaivʉ baru yʉre jãve jʉ ad̶ore Jesúre, cãradajarã ji cʉ̃rami, arejaco õ. Aru pare jecʉrejaco ñʉjare. Que baru mautedejacarã ñʉja õi cʉ̃rami.
Acts 16:33 in Cubeo 33 Dioramia, ñamimareca, ñai coreipõecʉ joarejamed̶a ne churiáre. Aru cũiná jã́d̶ovarejaimad̶a ʉ̃́re aru caivʉ ʉ̃ jivʉre máre Jʉ̃menijicʉre ocoque.
Acts 17:18 in Cubeo 18 Apevʉ bueivʉ Epicúreo bácʉi yávaiye báquede, ne yajubo epicúreo ãmicʉriyajubo, aru apevʉ bueivʉ Zenón mácʉi yávaiye báquede, ne yajubo estoico ãmicʉriyajubo, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na Pabloque. Apevʉ nácavʉ arejaimad̶a ne bajumia: —¿Aipe ayʉ barĩduidi ñai bueipõecʉ majibecʉ? arejaimad̶a. Aru apevʉ arejaimad̶a: —Bueyʉ bajʉbí apevʉ ne jʉ̃menijinare, arejaimad̶a. Yópe arejaimad̶a Pablo ʉ̃i bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru põeva ne nacajaiyede yainore jarʉvarĩ.
Acts 17:31 in Cubeo 31 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ põeva ne d̶arãjiyede yópe, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóre náre. Ãnijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne ãmeina teiye boje, ʉ̃ ãrʉmetebecʉ baru cãreja ne ãmeina teiyede. Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ, d̶acacʉyʉme diede Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i epeimʉ mácʉre, caivʉ põevare, maje majinajiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo náre.
Acts 19:2 in Cubeo 2 Náre yópe arĩ jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Jesúre mamarʉmʉ mʉje jʉ aiyede, Espíritu Santore jacopʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Pablo. —Ñʉja ye jápiabevʉ ñai Espíritu Santo cʉcʉre, arejaimad̶a na.
Acts 23:6 in Cubeo 6 Aru Pablo coreóvarejamed̶a apevʉ ina cójijinocavʉre saduceovacavʉre aru apevʉ fariseovacavʉre. Que baru arĩ cod̶oboborejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, fariseovacacʉbu yʉ. Aru fariseovai mácʉbu yʉ. Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyede caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo.
Acts 24:15 in Cubeo 15 Yʉ coreivʉ Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, mearare aru ãmenare máre, yópe judíova ne coyʉiyepedeca.
Acts 24:21 in Cubeo 21 Quénora arãjichʉma na: “Pablo cʉcʉ ñʉje cójijinoi, yópe arĩ cod̶oboboame, ‘Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ’ ”, arãjichʉma na ji borore, arejamed̶a Pablo Félide.
Acts 24:25 in Cubeo 25 Que teni Pablo náre coyʉrejamed̶a põevare ne mearo d̶aiye jaʉéde apevʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, aru põevare ne cʉrĩ majié jaʉéde ne baju coapa, aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede põevare ne ãmeina teiye boje máre. Aru iye coyʉiyede jápiayʉ, Félix cuecumari arejamed̶a Pablore: —Quénoramu caride. Nʉjacʉ mʉ. Apejãravʉ órejaquijivʉ mʉre cojedeca, arejamed̶a Pablore.
Acts 26:8 in Cubeo 8 ¿Aipe teni “Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojabebi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a Pablo.
Romans 2:5 in Cubeo 5 Ʉbenita mi ãmeũme boje, ãmepedabu mʉ. D̶aiyʉbevʉ mʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́re jápiaiyʉbevʉ aru mi d̶aiyede máre oatʉvaiyʉbevʉ mʉ. Que teni pʉeno ãmeno baju d̶ayʉbu mʉ mi pʉeno ʉrarõ baju ñájiquiyede Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉ jã́cʉyʉme cũinátʉrʉ. Aru jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme náre, ne ãmeina teiye boje.
Romans 2:16 in Cubeo 16 Que teni iye Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiye põevare ne d̶aiye báque boje vaiquíyebu yópe ji yávaiye méne coyʉiyepe Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ Jesucristore ñájine d̶aicõjecʉyʉme põevare, ne yaveni ãmeina dápiaiye boje aru ne yaveni ãmeina d̶aiye báque boje máre. Nopedeca coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Romans 6:3 in Cubeo 3 Jãve majidivʉbu mʉja aipe teni jã́d̶ovaimara mácavʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque. Maje jã́d̶ovaiye báque Jʉ̃menijicʉre ocoque apevʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ maja cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Iye maje ñájijʉroede maje ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re majare boje. Ʉ̃́re yaidé d̶ayʉ, Jʉ̃menijicʉ dajocarejaquemavʉ ʉ̃́re cũinácʉva.
1 Corinthians 1:12 in Cubeo 12 Mʉja dápiabevʉya cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Quénora apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pabloi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Apoloi bueimara”, ad̶ama. Apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pedroi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Cristoi bueimara”, ad̶ama.
1 Corinthians 10:2 in Cubeo 2 Ina caivʉrecabu jã́d̶ovaivʉ bácavʉ Moisés bácʉque ne vaiváiye boje ʉ̃ mácʉque no ocopenibo yóbore aru no jia cʉrõ mácarõre.
1 Corinthians 12:13 in Cubeo 13 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva, judíova aru judíova ãmevʉ, yebacavʉ aru yebacavʉ ãmevʉ máre, Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaimara mácavʉbu ocoque. Nópe d̶arĩ, ñai Espíritu Santo cũinácʉrabe maja Jesúre jʉ aipõeva caivʉre cũináyajubo põeyajubo tede d̶ayʉ. Aru caivʉ coapa cʉvarivʉbu ñai Espíritu Santore majaque.
1 Corinthians 15:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ.
Philippians 3:21 in Cubeo 21 Ʉ̃i daquiyede, oatʉvacʉyʉme maje bajuá parʉbebajua yainájibajuare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ maje bajuá cũimébajua majare coapa ʉ̃i baju cũimébajupe. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i majié parʉéque. Iye ʉ̃i majiéque pʉrʉcʉvabi caiye ijãravʉquede aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Que teni caiye vaiquíyebu yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Colossians 2:12 in Cubeo 12 Mʉje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque yaivʉ bácavʉpe tedejaquemavʉ mʉja Cristoque, aru ne põe jarʉvainoi epeiye báquepe mʉjare ʉ̃́que, aru Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquepe mʉjare ʉ̃́que máre yainore jarʉvarĩ. Que d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare ʉ̃i majié parʉéque mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re, “Jãve Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ”, mʉje aiyede.
1 Thessalonians 4:14 in Cubeo 14 Coreóvaivʉbu maja yaiyʉ́ bácʉre Jesús, aru nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Que baru coreóvaiye jaʉvʉ majare nacovacʉyʉre Jʉ̃menijicʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre Jesús ʉ̃i copaidaquiyede ijãravʉi.
2 Timothy 2:18 in Cubeo 18 Ina dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede iye yávaiyede jãvene. Borocʉrĩ, yópe arĩ, “Javeta Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ põevare yainore jarʉvarĩ”, ʉbenina arĩ coyʉivʉbu na. Que teni cãrijovaivʉbu apevʉre, ne arãjiyepe aivʉ, “Majibevʉ ñʉja aipe jaʉrõre ñʉje jʉ aiyede”.
Hebrews 9:10 in Cubeo 10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta.
Hebrews 11:35 in Cubeo 35 Aru nácavʉ nomiva mácavʉ máre jacopʉrejaquemavʉ apʉrivʉre cojedeca névʉ yaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaimarare. Apevʉ nácavʉ bácavʉ jabova ne bʉoimara mácavʉ barejaquémavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Ina jabova bácavʉ churarava bácavʉre pare jara popeicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni, “Mʉje jʉ abedu Jʉ̃menijicʉre, jaetovarãjaramu mʉjare”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉre ina jabova bácavʉ. Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ ye jʉ abevʉva tedejaquemavʉ cainʉmʉa. Quénora ina jabova bácavʉre boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ apʉrivʉ cojedeca aru cʉrãjivʉ pʉeno baju me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
1 Peter 3:20 in Cubeo 20 Na mácavʉ apʉrivʉ cãreja jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ãnijãravʉa báquei, Noé mácʉ ʉ̃i d̶aiye báquede jiad̶ocũ ʉracũre. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ napini coreyʉ barejaquémavʉ, na mácavʉ ne jʉ arãjiyepe arĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita obebejĩna baju, ocho paivʉ quévʉra, na mácavʉ mead̶aimara marejaquémavʉ dicũque muiváibore jocarĩ. Ocoi jorĩ, ocoque mead̶aimara marejaquémavʉ.
2 Peter 3:7 in Cubeo 7 Aru caride máre mead̶ayʉbe ijãravʉre, cavarõre aru joborõre máre, ʉ̃i yávaiyeque. Mead̶ayʉbe ijãravʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede caivʉ ãmenare, ne coatenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. Dinʉmʉ maquinóre cũiné d̶acʉyʉme ijãravʉre toaque.
Jude 1:14 in Cubeo 14 Ina jʉjovaivʉre, borocʉede bueivʉre, Enoc Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ javede nápe paivʉ ne borore. Ñai Enoc yaibécʉ, Jʉ̃menijicʉi nʉvaimʉ mácʉ apʉcʉra ijãravʉre jocarĩ, Adán mácʉi pãramecʉ bácʉi pãramecʉ bácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ ʉ̃, Enoc. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ ʉ̃: “Me jã́jara. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ dacʉyʉme. Aru obedivʉ baju ʉ̃i ángeleva meara baju darãjarama ʉ̃́que.
Revelation 20:10 in Cubeo 10 Aru ñai abujuvai jabocʉ, náre jʉjovayʉ bácʉ, jarʉvaimʉ macʉyʉ́ toabo azufreque cũiméboi máre. Que teni vainí tʉquiyebu ʉ̃́re yópe ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ʉ̃i vainí tʉiye báquepedeca aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉre, máre. Noi ñájinajarama na jãravʉre aru ñamine máre cainʉmʉa.