Cross Reference Matthew 3:2 in Cubeo 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre.
Matthew 4:17 in Cubeo 17 Dinʉmʉmiata bueni bʉ́rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre curejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús.
Matthew 5:48 in Cubeo 48 Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús.
Matthew 7:25 in Cubeo 25 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi núe boje.
Matthew 21:29 in Cubeo 29 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ “Nʉiyʉbevʉ”, aquemavʉ jípacʉre. Ʉbenita nópe arĩburu yóboi, chĩori dápiaquemavʉ ʉ̃i jʉ abe báquede jípacʉre. Aru jioi nʉquemavʉ ʉ̃, mamacʉ.
Matthew 21:32 in Cubeo 32 Quédeca Juan Bautista bácʉ buecʉdame mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉre põevare boropatebevʉpe. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ʉ̃ mácʉre jʉ abetequemavʉ. Quénora ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ʉ̃ mácʉre jʉ aquemavʉ, arejame náre Jesús.
Mark 1:1 in Cubeo 1 Yópeda teni bʉ́rejaquemavʉ iye yávaiye me Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉrã coyʉiye.
Mark 6:12 in Cubeo 12 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ʉ̃i bueimara, yópe arĩ coyʉrãjivʉ põevare: “Chĩori dápiarĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ diede”.
Luke 6:48 in Cubeo 48 D̶aibi yópe ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe ʉ̃i cʉ̃rami jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Ʉbenita cújibeteavʉ̃ya diñami, jãjaro núe boje.
John 1:1 in Cubeo 1 Mamarʉmʉre cãreja jãravʉre cʉed̶aquiye jipocai, cʉrejaquemavʉ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ. Jʉ̃menijicʉque cʉrejaquemavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ baju barejaquémavʉ ʉ̃.
John 5:24 in Cubeo 24 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉ baru aru yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ayʉ baru, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃. Coatejʉrocʉ bácʉvacari Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ñájiñʉ macʉyʉ́ ãmemi. Javeta jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃.
John 12:44 in Cubeo 44 Yópe arĩ, bʉjino yávarĩ darorejame Jesús: —Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, yʉre daroyʉ bácʉre máre jʉ aibi ʉ̃.
John 14:1 in Cubeo 1 Que ayʉ bácʉ, ñʉjare yópe coyʉrejame Jesús: —Chĩomejara mʉja. Jʉ̃menijicʉre jʉ ajarã mʉja. Ʉ̃́re jʉ arĩ, yʉre máre jʉ ajarã mʉja.
Acts 2:38 in Cubeo 38 Pedro arejamed̶a náre: —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore.
Acts 3:19 in Cubeo 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ.
Acts 11:18 in Cubeo 18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ʉ̃i coyʉiyede, ne jararĩ yávaiyede ʉ̃́re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. —Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na.
Acts 17:30 in Cubeo 30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede.
Acts 20:21 in Cubeo 21 Parʉrõreca coyʉyʉ batecácʉ judíovare aru judíova ãmevʉre máre: “Chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ coyʉyʉ batecácʉ yʉ.
Acts 26:20 in Cubeo 20 Que baru coyʉcacʉ mamarʉmʉre Damascocavʉre, aru no yóboi Jerusalẽ́cavʉre, no yóboi caino Judeacavʉre, aru no yóboi judíova ãmevʉre máre. Coyʉcacʉ náre: “Chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru jarʉvajarã diede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, apevʉ põeva ne majinajiyepe ayʉ jãve mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre”, arĩ coyʉcacʉ náre.
1 Corinthians 3:10 in Cubeo 10 Yópe põecʉ cʉvaiyʉcʉ mead̶ami cʉ̃rami cʉ̃ravaque d̶aiñamine ʉ̃i d̶arĩ bʉicõjeiyepe diñamine cũinácʉ cʉ̃raque memeipõecʉ me majicʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶arĩburu yóboi ʉ̃i majiéque, coyʉrĩ bʉicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Yópe apevʉ memeipõeva ne memene nʉiyepe diñamine, nopedeca apevʉ ji yóbocavʉ buede nʉñama mʉjare. Aru yópe ina memeipõeva ne me jã́iyepe aipe ne memeiyede, nopedeca me jã́jarari ina mʉjare bueipõeva coapa aipe ne bueiyede, jãve maquiyépe aivʉ.
1 Corinthians 13:10 in Cubeo 10 Ʉbenita Cristo ʉ̃i majide d̶aquiyede caivʉ majare caiyede, maje cʉrãjiyede ʉ̃́que cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiye báque quĩ́jie majare cũiquíyebu. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ majare ye majié jaʉbequiyebu.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
2 Corinthians 7:10 in Cubeo 10 Ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede chĩori oatʉvayʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru chĩomecʉbe cainʉmʉa. Ʉbenita ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jã́iyepe diede chĩoñʉme, ʉ̃i cʉyoje teiye boje põeva ne jã́iyede, ʉbenita oatʉvaiyʉbecʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru ñaine Jʉ̃menijicʉ coavayʉbe ʉ̃́re jarʉvarĩ cainʉmʉa.
Galatians 5:19 in Cubeo 19 Caivʉ majima aipe ãrojae ne d̶aiyede ina ne baju ãmeina d̶aiyʉeque d̶aivʉ. Ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, cʉrivʉbu ãmeũmeque, aru caino ãmenore d̶aivʉbu.
Ephesians 2:1 in Cubeo 1 Javede majarecabu yaivʉ bácavʉpe maje ũmei coateimara mácavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje vainí tʉiye báque boje aru maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje máre.
Ephesians 2:5 in Cubeo 5 Que baru ʉ̃ jã́ñʉ mácʉvacari majare yaivʉ bácavʉpe paivʉre maje ãmeina teiye boje, apʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque yópe ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ. Nopedeca jã́imi majare Cristoque cũinávʉpe. Que baru cʉrivʉbu maja apʉé mamaeque. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu mead̶aiye majare.
Ephesians 4:12 in Cubeo 12 Que d̶aibi mead̶acʉyʉ caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, maje memecaivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que teni pʉeno baju d̶are d̶aibi caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aipõevare Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe põecʉi baju bʉcʉiyepe. Majamu Cristoi bajupe paivʉ.
Philippians 3:12 in Cubeo 12 Yópe arĩ, abevʉ yʉ: “Jave bʉojaivʉ yʉ caiye iye yʉre d̶aiye jaʉéde, meacʉ bacʉyʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, abevʉ yʉ. Jaʉvʉ yʉre cãreja ji meacʉ baquiyépe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Javede Jesucristo beorĩ ĩnejaquemavʉ yʉre ʉ̃ jicʉva, ji cʉquiyepe ayʉ ʉ̃́que cavarõ mearoi meacʉ baju yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru cainʉmʉa memecaivʉ yʉ Jesucristore caiye ji majiéque aru caiye ji parʉéque máre, eacʉyʉ ji cʉquinore ʉ̃́que cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Colossians 1:28 in Cubeo 28 Que baru ñʉja coyʉivʉbu Cristoi borore caivʉre. Coyʉivʉbu caivʉre parʉrõreca aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru caivʉre majicaivʉbu ʉ̃i majiéque. Nópe d̶acaivʉbu ñʉja caivʉ cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ne cʉrãjiyepe aivʉ meara baju jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ñʉje eare darãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉ yebai.
Colossians 4:12 in Cubeo 12 Aru ñai Épafras máre, mʉje ĩmarocacʉ, aru Cristore memecayʉ, meaicõjeimi mʉjare. Ʉ̃́recabe cainʉmʉa pʉeno baju jẽniañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniañʉme mʉje meara marajiyépe ayʉ mʉje ũmei ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe caino Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva.
1 Timothy 3:16 in Cubeo 16 Jãve pʉeno métamu iye bueiye jãve, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõ jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride, maje majinajiyepe aiye aipe d̶arĩ cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Yópe arĩ, coyʉivʉbu maja: Cristo járorejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe. Aru ñai Espíritu Santo jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃́re pʉeno meacʉ bajure. Ina ángeleva jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Põeva coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i borore caivʉ joborõcavʉre. Ijãravʉcavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ mʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arĩ coyʉivʉbu maja.
1 Timothy 6:19 in Cubeo 19 Nópe ne cad̶ateiye boje apevʉre, cʉvarãjarama na coapa ne bojed̶arãjiyede daquijãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Jãve torojʉrivʉ ne ũmei cʉvarãjarama na jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
2 Timothy 2:19 in Cubeo 19 Ʉbenita ñame bʉojabema oatʉvaivʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru ñame bʉojabema bíjare d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi ʉ̃i põevare ne ũmei. Aru jã́d̶ovaimi diede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Maje jabocʉ Jesús majibi ʉ̃ jinare. Que baru caivʉ ina aivʉ, ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, dajocajarãri na ne ãmeina teiyede”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
2 Timothy 2:25 in Cubeo 25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene.
Hebrews 5:12 in Cubeo 12 Javede majivʉ mʉja iye yávaiye méne Cristorã. Aru ʉ̃́re jʉ aivʉbu obediʉjʉare. Que baru parʉrivʉ baru mʉje ũmei, mʉjavacari buejebu apevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe aivʉ diede. Ʉbenita quénora pʉ caride máre mʉjavacari me jápiarĩ eabevʉ. Jaʉvʉ mʉjare apevʉ ne bueiye bedióva cojedeca no bueino maiyójabenore, yópe mamarʉmʉ mʉje bueino mácarõpe Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede. Mʉjavacari jʉed̶ojĩnape paivʉ ted̶avʉ̃. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima. Ʉbenita bʉcʉva ãiyede ãiye majima. Quédeca põeva jʉed̶ojĩnape paivʉ ne ũmei quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede jápiarĩ ead̶ama na. Ʉbenita põeva bʉcʉvape paivʉ ne ũmei Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede máre jápiarĩ ead̶ama na.
Hebrews 7:11 in Cubeo 11 Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, Israecavʉ bácavʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre na mácavʉre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre, Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re põeva ne jícaiyede ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjã, ñamene ye boropatebevʉ teni jebeni oabedejaquemavʉ. Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyʉede põevare ye d̶abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjãque. Ne boropatebevʉ teni jebedu põevare, apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉbejebu. Ʉbenita apecʉ sacerdote, Aarón mácʉpe páyʉ ãmecʉ quénora Melquisedepe páyʉ, ʉ̃i daiye jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i boropatebevʉ teni jebequiyepe aiye põevare.
Hebrews 9:14 in Cubeo 14 Ʉbenita Cristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre majare boje, pʉeno baju cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Me jã́ñʉme majare Jʉ̃menijicʉ Jesúi jiveque ʉ̃i jã́iye báque pʉeno majare ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque. Ñai Espíritu Santo cainʉmʉa cʉcʉ parʉre d̶arejaquemavʉ Cristore, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjequiyepe ayʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i bajure. Que baru Jʉ̃menijicʉre jícaiyepe tedejaquemavʉ ʉ̃. Ye ãmeno cʉbecʉva aru jaʉbecʉva ʉ̃i baju jícarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre majare boje. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe d̶aibi maje ãmeũmene aru maje dápiaino ãmenore maje ãmeina teiye boje, “Boropatebevʉ yʉ” maje arĩ dápiarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ. Iye maje ãmeina teiye boje maja coavajʉromaramu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nópe d̶acarejaquemavʉ Cristo majare boje, maje mearore jíni memecarãjiyepe ayʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
Hebrews 11:6 in Cubeo 6 Põecʉ jʉ abecʉ baru Jʉ̃menijicʉre, ye bʉojabebi torojʉre d̶ayʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ yópe nʉri eaiyʉepe Jʉ̃menijicʉ yebai, cʉiyʉcʉ me ʉ̃́que, borotecʉyʉ ʉ̃́re, ñai põecʉre jʉ aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉ cʉcʉre aru me bojed̶ayʉre caivʉ ina ʉ̃́re voivʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aiye náre ne jẽniaiyede ʉ̃́que.
Hebrews 12:13 in Cubeo 13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cad̶ateni parʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
James 1:4 in Cubeo 4 Me napijara mʉje ñájiyede, cʉrãjivʉ meara matʉiye yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru ye jaʉbequiyepe aivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1 Peter 1:21 in Cubeo 21 Mʉje coreóvaiye boje Jesucristore caride, jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre nacovañʉ mácʉre Jesúre yainore jarʉvarĩ aru epeyʉ bácʉre ʉ̃́re meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru napini coreivʉbu iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
1 Peter 5:10 in Cubeo 10 Obebejãravʉa ñájinajaramu mʉja. Mʉje ñájiniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉvacari ye jaʉbede darĩ, nurié dápiare d̶arĩ, parʉre d̶arĩ, bíjabede d̶acʉyʉme mʉjare. Ñai Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju, ʉ̃́recabe cutuyʉ bácʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mearo cũiménore, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
1 John 4:12 in Cubeo 12 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre jã́ñʉ mácʉ cʉbebi ʉ̃. Ʉbenita maje ʉru majevʉre, Jʉ̃menijicʉ yóvaibi majare cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei. Que teni coreóvaivʉbu me aipe d̶arĩ bʉojarĩ ʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre jãve.
1 John 5:10 in Cubeo 10 Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, majibi ʉ̃i ũmei Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede jãvene. Ʉbenita ñai jʉ abecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, yópe borocʉcʉpe dápiaibi Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede mamacʉrã.