Hebrews 5:7 in Cubeo 7 Cristo ʉ̃i cʉede cãreja ijãravʉi coyʉvarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque, aru jẽniarejamed̶a ʉ̃́que, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ. Orique cod̶oboborĩ jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre, ñai mead̶aiye majicʉre ʉ̃́re ʉ̃i yaijʉrorõre jocarĩ. Aru Cristoi pued̶arĩ jʉ aiye boje, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉre, “Mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ” arĩ, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ Cristoi jẽniaiyede jápiarĩ jʉ arejaquemavʉ, ʉ̃i cad̶ateiyede Cristoi d̶aquiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Other Translations King James Version (KJV) Who in the days of his flesh, when he had offered up prayers and supplications with strong crying and tears unto him that was able to save him from death, and was heard in that he feared;
American Standard Version (ASV) Who in the days of his flesh, having offered up prayers and supplications with strong crying and tears unto him that was able to save him from death, and having been heard for his godly fear,
Bible in Basic English (BBE) Who in the days of his flesh, having sent up prayers and requests with strong crying and weeping to him who was able to give him salvation from death, had his prayer answered because of his fear of God.
Darby English Bible (DBY) Who in the days of his flesh, having offered up both supplications and entreaties to him who was able to save him out of death, with strong crying and tears; (and having been heard because of his piety;)
World English Bible (WEB) He, in the days of his flesh, having offered up prayers and petitions with strong crying and tears to him who was able to save him from death, and having been heard for his godly fear,
Young's Literal Translation (YLT) who in the days of his flesh both prayers and supplications unto Him who was able to save him from death -- with strong crying and tears -- having offered up, and having been heard in respect to that which he feared,
Cross Reference Matthew 26:28 in Cubeo 28 Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
Matthew 26:52 in Cubeo 52 Nópe d̶ayʉre jã́ri, Jesús arejame ʉ̃́re: —Mi boaicarovede mead̶ajacʉ mʉ. Caivʉ boaicarovede ĩni, põevare boarã́jivʉ, yainájarama na boaicarovequedeca.
Matthew 27:46 in Cubeo 46 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejame Jesús: —Elí, Elí, ¿lama sabactani? Nópe aino: “Mʉ, ji mearore jímʉ, mʉ, Jʉ̃menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ, nʉñʉrʉ mʉ?” aiyʉrõ marejávʉ̃.
Matthew 27:50 in Cubeo 50 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, yaidéjame ʉ̃.
Mark 14:32 in Cubeo 32 Getsemaní ãmicʉrõi nʉrejaimad̶a Jesújã. Nore earĩ, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús: —Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejamed̶a Jesús.
Mark 15:34 in Cubeo 34 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede, pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: —Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? Nópe aino: “Mʉ, ji mearore jímʉ, mʉ, Jʉ̃menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ nʉñʉrʉ mʉ?” aiyʉrõ marejávʉ̃ya.
Mark 15:37 in Cubeo 37 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, “Quénoramu” arĩ, yaidéjamed̶a ʉ̃. Ʉ̃i yaiyeda, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya, pʉenocatʉrʉvai bʉ́rĩ pʉ cãchinocatʉrʉvaita.
Luke 22:41 in Cubeo 41 Que ayʉ bácʉ, náre jocarĩ nʉrejamed̶a, yópe põecʉ cʉ̃rabore dʉvarĩ jaroinope paino baji. Aru ñʉatutarĩ joborõi borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉque.
Luke 23:46 in Cubeo 46 Dinʉmʉre pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: —Mʉ, jipacʉ, ji ũmene mʉre jíyʉbu yʉ, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Que ayʉva, yaidéjamed̶a ʉ̃.
John 1:14 in Cubeo 14 Majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ʉ̃, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, d̶acaibi méne. Aru ʉ̃́vacari jã́d̶ovarejame majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ʉ̃.
John 11:35 in Cubeo 35 Dinʉmʉ orejame Jesús máre.
John 11:42 in Cubeo 42 Yʉ me coreóvaivʉ jápiayʉre yʉre cainʉmʉa. Ʉbenita yore yʉ́que cʉrivʉ ne majinajiyepe ayʉ, mʉre que aivʉ yʉ. Ne “Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbe Jesús”, ne arãjiyepe ayʉ, nópe mʉre yávaivʉ yʉ, arejame Jesús.
John 12:27 in Cubeo 27 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Caride ʉrarõ chĩoivʉ yʉ ji ũmei. ¿Aipe ajeba yʉ jipacʉre? ¿Yʉre ñájino vaijárõri no, ajeba yʉ jipacʉre? Abevʉ yʉ nópe. Ñájinore vaicʉ́yʉ darejacacʉ yʉ ijãravʉi, arejame Jesús ñʉjare, ʉ̃i bueimarare.
John 17:1 in Cubeo 1 Que arĩburu yóboi cavarõi jã́ñʉ, yópe arejame Jʉ̃menijicʉre Jesús. —Mʉ, jipacʉ, ji memeinʉmʉ jave eaivʉ yʉre. Põevare yʉre mímacʉ meacʉ bajure jã́d̶ovajacʉ mʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ mʉre meacʉ bajure.
John 17:4 in Cubeo 4 Iye mi d̶aicõjeiye báquede yʉre d̶arĩ bʉojaivʉ yʉ. Que baru mʉre meacʉ bajure jã́d̶ovaivʉ yʉ yore ijãravʉi.
Romans 8:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉvacari d̶acarejaquemavʉ majare iye ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre d̶arĩ bʉojabede. Põeva ne ãmeina d̶aiyʉede ʉe boje, náva d̶aicõjeiyepe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ ne majiéque. Que baru iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉ bʉojabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ darorejaquemavʉ mamacʉre, ʉ̃ jicʉre, jarʉvacacʉyʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉede, maje cʉrãjiyepe ayʉ ãmeina d̶aiyʉbevʉva. Ñai mamacʉ darejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe, cʉvacʉ ʉ̃i baju yópe apevʉ põeva, ãmeina teivʉ ne bajupe. Ʉbenita Jesucristocapũravʉ ye ãmeina d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ mamacʉi bajure, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
Galatians 4:4 in Cubeo 4 Ʉbenita majare nápe paivʉ bácavʉre ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ mamacʉre ijãravʉita. Ʉ̃ máre caivʉ apevʉ põevape, cʉvarejaquemavʉ jípacore. Aru põetedejaquemavʉ judíovacacʉ. Que baru jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉrejaquemavʉ ʉ̃, mamacʉ.
1 Timothy 3:16 in Cubeo 16 Jãve pʉeno métamu iye bueiye jãve, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõ jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride, maje majinajiyepe aiye aipe d̶arĩ cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Yópe arĩ, coyʉivʉbu maja: Cristo járorejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe. Aru ñai Espíritu Santo jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃́re pʉeno meacʉ bajure. Ina ángeleva jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Põeva coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i borore caivʉ joborõcavʉre. Ijãravʉcavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ mʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arĩ coyʉivʉbu maja.
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
Hebrews 12:28 in Cubeo 28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare d̶abenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pued̶aivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre d̶arãjivʉ ʉ̃́re.
Hebrews 13:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ.
1 John 4:3 in Cubeo 3 Ʉbenita ñai jãve dápiabecʉ yópe Jʉ̃menijicʉi Espíritu ʉ̃i dápiaicõjeiyepe, dápiaibi yópe Cristoi maucʉ ʉ̃i dápiaiyepe. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja ñai Cristoi maucʉ dacʉyʉre. Aru caride cʉrivʉbu ijãravʉi ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ, ʉbenita borocʉrĩ. Yópe Cristoi maucʉ ʉ̃i dápiaiyepe dápiaivʉbu. Que baru borocʉeque coyʉivʉbu na.
2 John 1:7 in Cubeo 7 Obedivʉ jʉjovaivʉ cuivʉbu yore ijãravʉi. Nárecabu jʉ abevʉ Jesucristore jãve dayʉ bácʉre põecʉpe ijãravʉi. Ácʉ põecʉ que ayʉ baru, ʉ̃́recabe jʉjovayʉ põevare aru maucʉvacʉ Cristore máre.