Hebrews 4:12 in Cubeo 12 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyeque coyʉyʉbe põevare ʉ̃i dápiainore. Que baru ʉ̃i yávaiyebu apʉépe. Aru ʉ̃ majide d̶ayʉbe põevare ʉ̃i ʉrõre ʉ̃i yávaiyeque. Que baru ʉ̃i yávaiyebu parʉé. Yópe carove ʉpʉjidive caipʉcapũravʉa burarĩ coavaiyepe me, nopedeca aru pʉeno baju me coavaiyebu Jʉ̃menijicʉi yávaiye. Yópe carove cotʉvaiyepe põecʉi bajure, nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye cotʉvaiyebu põecʉ jívʉi pʉ ʉ̃i ũmeita aru pʉ ʉ̃i decocʉita máre. Que baru maje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coreóvarĩ eaivʉbu méne o ãmene maje ʉrõre aru maje dápiainore máre.
Other Translations King James Version (KJV) For the word of God is quick, and powerful, and sharper than any twoedged sword, piercing even to the dividing asunder of soul and spirit, and of the joints and marrow, and is a discerner of the thoughts and intents of the heart.
American Standard Version (ASV) For the word of God is living, and active, and sharper than any two-edged sword, and piercing even to the dividing of soul and spirit, of both joints and marrow, and quick to discern the thoughts and intents of the heart.
Bible in Basic English (BBE) For the word of God is living and full of power, and is sharper than any two-edged sword, cutting through and making a division even of the soul and the spirit, the bones and the muscles, and quick to see the thoughts and purposes of the heart.
Darby English Bible (DBY) For the word of God [is] living and operative, and sharper than any two-edged sword, and penetrating to [the] division of soul and spirit, both of joints and marrow, and a discerner of the thoughts and intents of [the] heart.
World English Bible (WEB) For the word of God is living, and active, and sharper than any two-edged sword, and piercing even to the dividing of soul and spirit, of both joints and marrow, and is able to discern the thoughts and intentions of the heart.
Young's Literal Translation (YLT) for the reckoning of God is living, and working, and sharp above every two-edged sword, and piercing unto the dividing asunder both of soul and spirit, of joints also and marrow, and a discerner of thoughts and intents of the heart;
Cross Reference Luke 8:11 in Cubeo 11 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu.
John 6:51 in Cubeo 51 Yʉ́tamu iye cavarõ mearore ẽmeni daiye báque ãiye. Ácʉ põecʉ iye ãiyede ãñʉ maru, cʉcʉyʉme cainʉmʉa. Iye ãiye ji jíquiye ji bajubu. Ji bajure jícʉyʉmu caivʉ põevare boje, ne cʉrãjiyepe ayʉ mamaũmeque, arejame Jesús.
Acts 2:37 in Cubeo 37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ʉ̃i coyʉiyede náre, cãrijinejaimad̶a. Que baru arejaimad̶a Pedrojãre: —Mʉja, ñʉjevʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a na.
Acts 4:31 in Cubeo 31 Jẽniari bʉojaiyede, ne cʉrõ cújidejavʉ̃ya pare Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejaquemavʉ náre. Que teni jidʉbevʉva coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Acts 5:33 in Cubeo 33 Ne coyʉiyede jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Ne náre pare jaraiye boje, “Boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ náre”, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ ne bajumia.
Romans 1:16 in Cubeo 16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ mead̶aiyʉbi judíova ãmevʉre máre.
1 Corinthians 1:24 in Cubeo 24 Ʉbenita majacapũravʉ coreóvaivʉbu Cristo Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvacʉre aru Jʉ̃menijicʉi majiéde máre cʉvacʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ põevare. Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cuturĩ epeimara ʉ̃ jinava, judíova aru judíova ãmevʉ máre, Cristoi mead̶aimara.
1 Corinthians 14:24 in Cubeo 24 Ʉbenita caivʉ mʉjacavʉ yávaipõeva ne coyʉcaru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, coreóvajebu ãmeina teyʉre. Caivʉ mʉja yávaipõeva mʉje coyʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Ji d̶aiyede oatʉvaiye jaʉvʉ yʉre”, arĩ dápiajebu ʉ̃.
2 Corinthians 2:17 in Cubeo 17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2 Corinthians 4:2 in Cubeo 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
2 Corinthians 10:4 in Cubeo 4 Yópe churarava ne maucʉvaepe ne mauvare boaicaroveaque, nopedeca ñʉja maucʉvarivʉbu ñʉje arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Ʉbenita arĩ dápiarĩ coyʉrĩ majibevʉ ñʉja põeva ne arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ ñʉjare majide d̶aibi ʉ̃i parʉéque, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene, ne majinajiyepe ayʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Ñʉja, Jʉ̃menijicʉi parʉre d̶aimara ʉ̃i majiéque, jã́d̶ovaivʉbu borocʉede ñʉje mauva ne ãmecoroiyede ñʉjare.
Ephesians 5:13 in Cubeo 13 Ʉbenita ne d̶aiyede mʉje coreóvare d̶arĩburu yóboi, majinajarama Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre ne que d̶aiyede.
Ephesians 6:17 in Cubeo 17 Yópe ñai churara ʉ̃i cʉvaepe moibo jãjaribore taocʉyʉ ʉ̃i jipobʉre, nopedeca cʉvajarã mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede ʉ̃i jíye báquede mʉjare bojecʉbeda, mʉje meatenajiyepe aivʉ mʉje dápiaiyede. Aru yópe ñai churara ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃i mauvare jarʉvarĩ ʉ̃i boaicaroveque, nopedeca vainí tʉjarã mʉja ina mʉje ũmene copʉ maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque, ñai Espíritu Santoi jíyeque mʉjare.
1 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne.
1 Thessalonians 5:23 in Cubeo 23 Jʉ̃menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare, cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare caivʉ meara baju. Aru corejacʉrĩ mʉjare coapa caivʉ, mʉje decocʉre, mʉje ũmene, aru mʉje bajure máre, mʉje boropatebenajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinói.
Hebrews 13:7 in Cubeo 7 Ãrʉjara mʉja ina mʉje jabova bácavʉre, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne yávacaimara mácavʉre mʉjare. Dápiajarã aipe ne d̶aiye báquede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne yaiyeta. Na mácavʉ Jesúre jʉ aivʉ bácavʉpe paivʉ bájarã mʉja. Aru ne d̶aiye báquepedeca d̶ajarã mʉja.
James 1:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare apʉé mamaeva yópe ʉ̃i ʉrõpe ʉ̃i yávaiye jãveque. Que teni yópe jẽidʉa mama jũaidʉa pʉeno mearʉape, nopedeca maja máre Jʉ̃menijicʉi põeva mama cʉrivʉbu aru mearamu máre caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno.
1 Peter 1:23 in Cubeo 23 Mʉja cʉrivʉbu caride yópe mamarʉmʉ põeteivʉpe cojedeca jʉed̶ovape népacʉ yaibécʉ quénora apʉcʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉi yávaiye apʉépe paiyebu aru oatʉvabebu máre. Aru dieque Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi mʉjare mamaũmene.
1 Peter 2:4 in Cubeo 4 Pʉeno baju majinadajarã Jesucristore. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ ʉ̃i põevare. Ñai Espíritu Santoi d̶acaiye boje, náre cójijovaibi, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Jesucristorecabe yópe cʉ̃rava apʉriva Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape ʉ̃i d̶ainore yópe cʉ̃ramipe. Apevʉcapũravʉ jarʉvarejaquemavʉ diva cʉ̃ravare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari beorejaquemavʉ diva cʉ̃rava meava bajure, epecʉyʉ ʉ̃i d̶aiñamine.
Revelation 1:16 in Cubeo 16 Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi siete paivʉ abiácovare. Ʉ̃i jijecamure jocarĩ etavʉ̃ cũináve boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivepe. Aru ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviá pẽoiyepe jãravʉ coricare.
Revelation 2:16 in Cubeo 16 ’Que barureca chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede. Ʉbenita mi que d̶aiyʉbedu, maumena dacʉyʉmu yʉ mi yebai, ãd̶amatecʉyʉ náre, ina Balaam mácʉi d̶aiyepe d̶aivʉre aru ina nicolaítava ne d̶aiyepe d̶aivʉre máre, ive boaicarove etaiveque ji jijecamure jocarĩ.
Revelation 2:23 in Cubeo 23 Aru boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu caivʉ ina õi jʉjovaimara mácavʉre, mamara majʉrórivʉpe paivʉre. ’Que d̶arĩburu caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ coreóvarãjarama. Yʉrecabu coreóvayʉ caivʉ põevare caiye ne dápiaiyede aru caiye ne ʉede máre. Que baru bojed̶acʉyʉmu mʉjare coapa yópe mʉje d̶aiye báquepedeca.
Revelation 19:15 in Cubeo 15 Ñai ne jabocʉre etavʉ̃ ʉ̃i jijecamure jocarĩ cũináve boaicarove ʉpʉjidivepe. Diveque boarĩ́ vainí tʉcʉyʉme caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre. Ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ náre parʉéque. Aru ʉ̃́vareca ñájine d̶acʉyʉme náre yópe põeva ne vino ʉ́yaiboare piporĩ córore yuaiyepe Jʉ̃menijicʉi jorojĩni jã́iye boje náre, ne ãmeina teiye boje.
Revelation 19:21 in Cubeo 21 Aru caivʉ apevʉ náque nʉivʉrecabu ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉ ive boaicaroveque cʉvacʉ ʉ̃i jijecamui. Aru caivʉ ina cavavape paivʉ javateni yapima na mácavʉ ne jiarʉa báquede.
Revelation 20:4 in Cubeo 4 Aru jã́cacʉ jabovai dobarõa mearoare. Ina dobarivʉ iye dobarõara maje jabocʉi ñájine d̶aicõjeimara mateima põevare, ne ãmeina teiye boje. Aru ina yaivʉ bácavʉ ne coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre dajocabevʉva ne ũmene jã́cacʉ yʉ. Na mácavʉrecabu mearore jíbevʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Aru ʉ̃i toivaino mácarõre máre cʉvabeteima na mácavʉ ne tʉ̃tʉvarã aru ne pʉrʉárã máre. Nacajari yainore jarʉvarĩ, apʉrivʉ teni jaboteima na Cristoque mil paiʉjʉa bajureca.