Hebrews 2:3 in Cubeo 3 Que baru coreóvaivʉbu maja jãve ñájivʉ bácavʉre ina jápiarĩ ad̶abevʉ bácavʉ ángelevai yávaiyede. Pʉeno baju coreóvaivʉbu maja jãve ñájinajivʉre majare, jápiarĩ ad̶abevʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉiyede caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i mead̶aiyede majare me. Yópe epedejaquemavʉ majare ʉ̃i yávaiye mamaene. Maje jabocʉ Cristovacari mamarʉmʉcacʉ coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare me baju. Aru ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ coreóvare d̶arejaima majare Cristoi yávaiyede jãvene ne coyʉiyede diede majare.
Other Translations King James Version (KJV) How shall we escape, if we neglect so great salvation; which at the first began to be spoken by the Lord, and was confirmed unto us by them that heard him;
American Standard Version (ASV) how shall we escape, if we neglect so great a salvation? which having at the first been spoken through the Lord, was confirmed unto us by them that heard;
Bible in Basic English (BBE) What will come on us, if we do not give our minds to such a great salvation? a salvation of which our fathers first had knowledge through the words of the Lord, and which was made certain to us by those to whom his words came;
Darby English Bible (DBY) how shall *we* escape if we have been negligent of so great salvation, which, having had its commencement in being spoken [of] by the Lord, has been confirmed to us by those who have heard;
World English Bible (WEB) how will we escape if we neglect so great a salvation-- which at the first having been spoken through the Lord, was confirmed to us by those who heard;
Young's Literal Translation (YLT) how shall we escape, having neglected so great salvation? which a beginning receiving -- to be spoken through the Lord -- by those having heard was confirmed to us,
Cross Reference Matthew 4:17 in Cubeo 17 Dinʉmʉmiata bueni bʉ́rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre curejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús.
Matthew 23:33 in Cubeo 33 ’¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉje toabo cũiméboi ñájinajiyede jocarĩ, dupini nʉivʉ bʉojabenamu mʉja.
Mark 1:14 in Cubeo 14 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉorejamed̶a Juan Bautistare. Ʉ̃́re bʉorĩburu yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi, coyʉcʉyʉ iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re.
Mark 16:15 in Cubeo 15 Arejamed̶a náre: —Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre iye yávaiye méne.
Luke 1:2 in Cubeo 2 Yópe ina mamarʉmʉre jã́ivʉ bácavʉ caiye Jesúi d̶aiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede coyʉivʉ bácavʉ majare toivaquemavʉ. Návacari ʉ̃́que cʉrejaquemavʉ ʉ̃i mamabʉijãravʉi pʉ ʉ̃i jebeijãravʉita.
Luke 1:69 in Cubeo 69 Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põecʉ David bácʉi pãramecʉre.
Luke 24:19 in Cubeo 19 —¿Yéde? jẽniari jã́rejamed̶a náre Jesús. Aru arejaimad̶a: —¿Jesús Nazarecacʉ bácʉre vaiye báquede jápiabetecʉrʉ̃? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ baju bateáme ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre caiye ʉ̃i d̶aiye báque aru caiye ʉ̃i coyʉiye báque máre me mateávʉ̃. Coyʉrĩ parʉcʉ bateáme ʉ̃ mácʉ.
Luke 24:47 in Cubeo 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare.
John 3:16 in Cubeo 16 Coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Quécʉra, cũinácʉrabu yʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Pare baju ijãravʉcavʉre ʉcʉ, yʉre darorejame Jʉ̃menijicʉ yore. Jaʉrabeda toabo cũiméboi ne nʉmenajiyepe ayʉ, yʉre jʉ aivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉre d̶aibi Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearoi.
John 15:27 in Cubeo 27 Aru mʉja mamarʉmʉre ji bueni bʉinʉmʉre yʉ́que cʉ́teavʉ̃ mʉja. Pʉ caride máre cʉrivʉbu yʉ́que. Que baru mʉja máre coyʉrãjivʉbu ji borore mʉje jã́iye báque boje, arejame Jesús.
Acts 2:22 in Cubeo 22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ mʉjare ʉ̃i daroimʉ mácʉre, ʉ̃i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús d̶áme ʉ̃i d̶aiye báquede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, põeva ne jã́mene, aru ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene.
Acts 4:12 in Cubeo 12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
Acts 10:40 in Cubeo 40 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Aru jã́d̶ovame ʉ̃́re ñʉjare.
Romans 2:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉi aru apevʉre “Ñájinajaramu mʉja mʉje ãmeina teiye boje”, dápiabejacʉ mʉ, põecʉpe, mi nápe cũinátʉrʉ teiyede Jʉ̃menijicʉ abecʉyʉre mʉre máre, “Ñájicʉyʉmu mʉ mi ãmeina teiye boje”. Nópe jãve acʉyʉme mʉre. Aru, “¿Ñájimecʉva vaiquídica?” arĩ dápiabejacʉ mʉ, mi ãmeina teiye boje. Jʉ̃menijicʉ jãve ñájine d̶acʉyʉme mʉre máre.
1 Thessalonians 5:3 in Cubeo 3 Põeva, yópe arĩ, coyʉrĩdurãjarama ne bajumia: “Caino cãrijimene d̶aivʉ. Yéde jidʉbevʉ maja”, arĩdurãjarama. Aru ne nópe coyʉrĩduiyedeca, cũiná bíjarãjarama na. Ñájini bʉ́rãjarama maumejiena. Aru dupini majibenajarama na diede jocarĩ. Ñájinajarama na yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o maumejiena ãmei ijiéde ñájiyepe põed̶are d̶acod̶o mamajicʉre.
1 Timothy 1:15 in Cubeo 15 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ caivʉre iyede. Jesucristo darejaquemavʉ ijãravʉi, mead̶acʉyʉ ãmeina teivʉre. Aru yʉrecabu ãmeina teivʉcacʉ bácʉ ãmecʉ baju caivʉ pʉeno.
Titus 2:11 in Cubeo 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre.
Hebrews 1:2 in Cubeo 2 Ʉbenita caride, ijãravʉ bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Jesucristoi darĩburu yóbore, Jʉ̃menijicʉ yávarĩ jebeibi majare mamacʉque. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aicõjeimʉ mácʉ ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ pʉrʉcʉvaicõjeimʉ mácʉ caiyede, ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia.
Hebrews 4:1 in Cubeo 1 Aru Jʉ̃menijicʉ “Que d̶acacʉyʉmu yʉ jãve” arĩ, cãrijimene d̶aiyʉbi majare máre ʉ̃́que, yópe ʉ̃i cãrijimene d̶aiyʉrĩduiye báquepe majeñecuva mácavʉre. Que baru me jã́iye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i eaicõjemequiyepe aiye cũinácʉ mʉjacacʉre ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede yópe “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 4:11 in Cubeo 11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede.
Hebrews 5:9 in Cubeo 9 Cristoi d̶aiye báquede caiye iye ʉ̃́re jaʉéde yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põevare mead̶aipõecʉ tedejaquemavʉ. Que baru caivʉ maja ʉ̃́re jápiarĩ jʉ arĩ d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe mead̶ayʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, aru maje jabotenajiyepe ayʉ Cristoque cainʉmʉa.
Hebrews 7:25 in Cubeo 25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
Hebrews 10:28 in Cubeo 28 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶abecʉva jʉ abecʉ bácʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jãve ñájinejaquemavʉ. Pʉcarã o yóbecʉrã majidivʉ bácavʉ apecʉi jʉ abe báquede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ne boro coyʉrĩ ad̶aiyede ʉ̃́re, cõmaje ãroje jã́mevʉva boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ñai jʉ abecʉ bácʉre.
Hebrews 12:25 in Cubeo 25 Que baru me d̶ajarã mʉja. Me jápiarĩ ad̶ajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre.
1 Peter 4:17 in Cubeo 17 Joabejĩnoi Jʉ̃menijicʉ bʉ́cʉyʉme ʉ̃i ñájine d̶aquiyede põevare, ne ãmeina teiye boje. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃ jinare. Aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye boje ʉ̃ jinare, ina jʉ aivʉre ʉ̃i yávaiye méne, jãve pʉeno ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme ina jʉ abevʉre ʉ̃i yávaiye méne.
Revelation 6:16 in Cubeo 16 Cod̶oboborĩ órejaima cʉ̃racũa ʉracũare aru cʉ̃raboare máre, yópe arĩ: —Tʉjacũari ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, ʉ̃i jã́mequiyepe aino ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai ovejajĩcʉ jorojĩni jã́ñʉre.
Revelation 7:10 in Cubeo 10 Yópe arĩ, bʉjié cod̶oboboima: Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, mead̶ayʉbe majare. Aru ñai ovejajĩcʉ máre mead̶ayʉbe majare, aima na.