Hebrews 13:9 in Cubeo 9 Jʉjovaicõjemejara apevʉ põevare ne ape bueiyeque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãve ãmeque mʉjare. Iyepe paiye bueiyede jápiarĩ jʉ abejarã. Métamu parʉre d̶aru mʉje ũmei Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyeque mʉjare bojecʉbeda. Bojecʉbeda Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare ʉ̃i mearo d̶acaiyeque. Ʉbenita põeva jʉ aivʉ baru apevʉ ne d̶aicõjeiyede, “Apede ãjara. Ʉbenita apede ye ãmejara mʉja” arĩ, ye cad̶atebemaratamu na. Que baru maje jʉ aiyeque iyepe paiye d̶aicõjeiyede maje ũmei parʉre d̶arĩduiye jaʉbevʉ majare.
Other Translations King James Version (KJV) Be not carried about with divers and strange doctrines. For it is a good thing that the heart be established with grace; not with meats, which have not profited them that have been occupied therein.
American Standard Version (ASV) Be not carried away by divers and strange teachings: for it is good that the heart be established by grace; not by meats, wherein they that occupied themselves were not profited.
Bible in Basic English (BBE) Do not be turned away by different strange teachings, because it is good for your hearts to be made strong by grace, and not by meats, which were of no profit to those who took so much trouble over them.
Darby English Bible (DBY) Be not carried away with various and strange doctrines; for [it is] good that the heart be confirmed with grace, not meats; those who have walked in which have not been profited by [them].
World English Bible (WEB) Don't be carried away by various and strange teachings, for it is good that the heart be established by grace, not by food, through which those who were so occupied were not benefited.
Young's Literal Translation (YLT) with teachings manifold and strange be not carried about, for `it is' good that by grace the heart be confirmed, not with meats, in which they who were occupied were not profited;
Cross Reference Matthew 24:4 in Cubeo 4 Ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare.
Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Acts 10:14 in Cubeo 14 Ʉbenita Pedro arejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ! Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye iye Moisés bácʉi ãicõjemene ñʉjare, judíovare. Que baru ãiyʉbevʉ yʉ diede, arejamed̶a Pedrocapũravʉ.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
Acts 20:32 in Cubeo 32 ’Yʉ jẽniañʉmu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́ri corequiyepe ayʉ mʉjare. Aru yávaiye me ʉrarõ mearo d̶acaiye cad̶atequiyebu mʉjare. Que baru parʉre d̶aquiyebu mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i yávaiye parʉéque, mʉje jʉ arãjiyepe Jesúre cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme mʉjare mʉje cʉrãjino caivʉ apevʉque, ina ʉ̃i mead̶aimaraque, ne Jesúre jʉ aiye boje.
Romans 14:2 in Cubeo 2 Apevʉ Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉ aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ãd̶ama ád̶e ãiyede. Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉ cãreja iye ne jʉ aiyede Jesúre, ãmema ãimajiarʉare, ne dápiaiye boje Jʉ̃menijicʉ ʉbecʉre náre ãimajiarʉare ãivʉre.
Romans 14:6 in Cubeo 6 Majacavʉ me ãrʉrivʉ baru cũinájãravʉre apejãravʉa pʉeno d̶ad̶ama nópe, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru majacavʉ ãrʉrivʉ baru cũinátʉrʉ jãravʉa coapa d̶ad̶ama nópe, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru majacavʉ caijĩene ãivʉ nópe d̶ad̶ama, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre, aru torojʉede jíyama ʉ̃́re, ʉ̃i jíye boje náre ne ãiyeva. Aru majacavʉ ãimajiarʉare ãmevʉ máre nópe d̶ad̶ama, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre, aru torojʉede jíyama ʉ̃́re, ʉ̃i jíye boje náre ne ãiyeva.
Romans 14:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉbe. Ʉbenita majare jabotebebi maje ãri aru ũcuri teiye boje. Quénora cʉjarã me nurié d̶aivʉ, cãrijimena, aru torojʉrivʉ, yópe ñai Espíritu Santoi cõjeiyepe majare. Nópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ jaboteibi majare.
Romans 16:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
1 Corinthians 6:13 in Cubeo 13 Aru yópe máre ávaivʉbuya apevʉ: “Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ãiyede maje yapibʉ boje aru maje yapibʉre maje ãiye boje”, ávaivʉbuya. Jãvetamu. Aru Jʉ̃menijicʉ cũiné d̶acʉyʉme ãiyede aru yapibʉre máre. Ʉbenita cʉed̶abedejaquemavʉ maje bajure maje ãmeina tenajiyepe ayʉ apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque. Quénora maje bajure cʉed̶arejaquemavʉ, maje memecarãjiyepe ayʉ maje jabocʉ Cristore. Aru cʉre d̶arejaquemavʉ maje jabocʉ Cristore majaque cũinávʉpe, maje baju jívʉi.
1 Corinthians 8:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉ majare me jã́ñʉ ãmemi maje ãiye boje o maje ãme boje. Maje apede ãmenu, Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́memi majare. Aru maje apede ãru, Jʉ̃menijicʉ me jã́memi majare.
2 Corinthians 1:21 in Cubeo 21 Jʉ̃menijicʉrecabe parʉre d̶ayʉ ñʉjare aru mʉjare máre maje ũmei, maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. Ʉ̃́recabe beoyʉ bácʉ majare ʉ̃ jinava.
2 Corinthians 11:11 in Cubeo 11 Ji que coyʉiye boje, “Pablo ñʉjare ʉbebi” ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve ʉvʉ mʉjare. Jʉ̃menijicʉ me coreóvaibi yʉre pare ʉcʉre mʉjare.
Galatians 1:6 in Cubeo 6 Cuecumari jã́ivʉ yʉ mʉje d̶aiyede. Maumejiena dajocaivʉbuya mʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai cutuyʉ bácʉre mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva Cristoi mearo d̶acaiye báquede mʉjare ʉ̃i yaiyede majare boje. Ʉ̃́re dajocarĩ, jʉ aivʉbuya mʉja ape yávaiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jarʉvarĩ.
Galatians 6:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, cũinácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i vainí tʉru ãmeina d̶ayʉ, mʉja ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeimara cad̶atejarã ʉ̃́re, ʉ̃i dajocaquiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeina teiyede. Ména mead̶arĩ, cad̶atejarã ʉ̃́re. Aru me jã́jara, mʉja máre vainí tʉbenajivʉ ʉ̃́pe.
Ephesians 4:14 in Cubeo 14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape.
Ephesians 5:6 in Cubeo 6 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme põevare diepe paiyede d̶aivʉre, ʉ̃́re jʉ abevʉre, ne ãmeno d̶aiye boje. Que baru ñamene jʉjovaicõjemejara mʉja ʉbeni cʉeque, “Ye baju ãmevʉ ñʉje d̶aru ãmenore”, ne aiye.
Colossians 2:4 in Cubeo 4 Caiye diede toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare, apevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ mʉjare borocʉeque.
Colossians 2:7 in Cubeo 7 Que teni jʉ are nʉjara Jesucristore, aru d̶are nʉjara yópe ñʉje bueiyepe mʉjare ʉ̃i yávaiye méne mamarʉmʉre. Caijãravʉa pʉeno baju d̶are nʉjara yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru, “Jesucristoi yávaiye me jãvetamu”, are nʉjara. Nopedeca buedejaquemavʉ mʉjare mamarʉmʉre. Aru pare torojʉede jíde nʉjara majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa.
Colossians 2:16 in Cubeo 16 Que baru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje ãiye boje aru mʉje ũcuiye boje máre, aru mʉje torojʉve tebe boje ʉ̃́pe ʉ̃i torojʉve teijãravʉare caiʉjʉa coapa, caivʉ aviáva coapa, aru sábadore máre caisumana coapa.
2 Thessalonians 2:17 in Cubeo 17 D̶ajacʉrĩ mʉjare parʉrivʉ mʉje ũmei aru jidʉbevʉ mʉje coyʉiyeque aru mʉje d̶aiyeque máre, me maquiyépe cainʉmʉa.
1 Timothy 4:1 in Cubeo 1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque.
1 Timothy 6:3 in Cubeo 3 Maje jabocʉ Jesucristo bueibi majare jãve, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉbenita apevʉ cʉrivʉbu, jʉ abevʉ Jesús ʉ̃i bueiyede. Quénora bueivʉbu na ape bueiyede jãve ãmene.
1 Timothy 6:20 in Cubeo 20 Mʉ, Timoteo, Jʉ̃menijicʉ epeibi mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jápiabejacʉ iye coyʉiyede pued̶abenore Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmenore máre. Jápiabejacʉ iye bueiyede jãve ãmene. Ina põeva borocʉrivʉ bueniduyama majidivʉpe. “Me majivʉ ñʉja. Ñʉje bueiye jãvemu”, arĩduyama. Ʉbenita majibema na.
2 Timothy 2:1 in Cubeo 1 Mʉ, jímacʉreca páyʉ, parʉre d̶ajacʉ mi baju mi ũmei Jesucristoi mearo d̶acaiye boje mʉre bojecʉbeda.
Hebrews 9:9 in Cubeo 9 Caiye dieque, yópe jã́d̶ovainope, coreóvaivʉbu maja aipe vaiyede caride. Sacerdoteva bácavʉ caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne juaiye báquede aru apejĩe ne jícaiye báquede máre, ye jãve baju cad̶atebedejaquemavʉ põevare. Caiye dieque ye “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojabedejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
Jude 1:3 in Cubeo 3 Mʉja, ji ʉmara, yʉ toivacarĩduivʉ mʉjare iye ména maje cʉvaede caride, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báque boje majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita jaʉvʉ yʉre ji jẽniaiye parʉéque mʉjare, mʉje corenajiyepe ayʉ iye yávaiye méne maje jʉ aiyede, Jʉ̃menijicʉ cũinára ʉ̃i jíye báquede ʉ̃i põevare. Que baru apevʉ ne ãmeina yávaru diede aru apevʉ ne oatʉvaiyʉru diede, parʉrõreca coyʉjarã mʉja iye yávaiyede jãvene.
Jude 1:12 in Cubeo 12 Yópe cuitótecajede mʉje docʉ jacorĩ ãmed̶aiyepe, nopedeca ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmetede d̶ad̶ama mʉjacavʉre, ne cʉyoje tede d̶aiye boje pued̶abevʉva apevʉre mʉje ãranʉiyede torojʉve teinoai. Yópe ovejavare coreipõeva ne baju me ãiyepe ʉbenita jíbevʉva ãiyede ovejavare, nopedeca ina jʉjovaivʉ ãri ũcuñama apevʉ pʉeno. Aru yópe ocopeniboa ũmevʉque japuino ʉbenita ocabeni cad̶atebenope põevare ne ocainore coreniduiyede, nopedeca ina borocʉede bueivʉ, cad̶atebenama põevai ũmene ne bueiyeque. Aru yópe jocʉcʉ jẽidʉa cʉbecʉ jẽijãravʉre meamecʉpe, nopedeca ina jʉjovaiyede bueivʉ yaivʉ bácavʉpe paivʉbu na, ne meame boje. Aru yópe pʉeno baju meamecʉpe dicʉre ĩniburu yóbore caino nʉoque jobore jarʉvarĩ, nopedeca pʉeno baju meamema na.