Cross Reference Matthew 16:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉmata Jesús jã́d̶ovari bʉ́rejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ñájicʉnʉcʉyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, buedejame ñʉjare: —Jaʉvʉ yʉre ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre ñájine d̶arãjarama. Yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arĩ coyʉrejame ñʉjare.
Matthew 20:18 in Cubeo 18 —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvaicõjejara ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!”
Matthew 20:28 in Cubeo 28 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 26:67 in Cubeo 67 Que arĩ, ʉ̃i jivarã jẽcututurejaimad̶a na. Ʉ̃́re jara popedejaimad̶a. Aru pẽvavarejaimad̶a máre ʉ̃́re.
Matthew 27:27 in Cubeo 27 Que teni ina churarava Jesúre ĩni, nʉvari, ecovarejaimad̶a ñai jabocʉ Pilatoi cʉ̃rami. Nore ecovarĩ, apevʉ churarava caivʉre cójijovarejaimad̶a Jesús jipocai.
Mark 9:12 in Cubeo 12 Aru arejamed̶a náre: —Jãve Elías dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai, mead̶acʉdayʉ caiyede. Toivarejaquemavʉ yópe yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe: “Pare ñájine d̶arãjarama põeva ʉ̃́re. Aru ʉbenama ʉ̃́re”, arĩ toivarejaquemavʉ.
Mark 9:24 in Cubeo 24 Maumejie ñai jʉed̶ocʉi pacʉ cod̶oboborejamed̶a: —Mʉre jʉ aivʉ yʉ. Cad̶atejacʉ yʉre ji jʉ aiye parʉé baquiyépe, arejamed̶a Jesúre.
Mark 14:36 in Cubeo 36 Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
Luke 17:5 in Cubeo 5 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara arejaimad̶a Jesúre yópe: —¡Cad̶atejacʉ ñʉjare, ñʉje jʉ arãjiyepe mʉre pʉeno baju! ʉ̃́re arejaimad̶a na.
Luke 23:11 in Cubeo 11 Dinʉmʉma Jesúre yʉrini, ãmeno baju ʉ̃́re d̶arejaimad̶a na, Herodes ʉ̃i churaravaque. Doicaje meacajede Jesúre doarĩ, ʉ̃́re yʉrini, Pilato yebai jacopaiyovarĩ jarorejamed̶a Herodes.
Luke 23:35 in Cubeo 35 Põeva nore cocoivʉ barejáimad̶a. Aru nácavʉ judíovai jabova, Jesúre yʉrivʉ, yópe arejaimad̶a na: —Apevʉre mead̶avacacʉ. Caride jãve Jʉ̃menijicʉi beoimʉ maru, Cristo baju baru, ʉ̃i bajure mead̶ajacʉrĩ ʉ̃, arejaimad̶a na.
Luke 24:26 in Cubeo 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús.
John 1:29 in Cubeo 29 Cõmiáijãravʉi yópe barejávʉ̃. Juan Bautista jã́rejame Jesúre dayʉre ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jã́ri, arejame ñʉjare: —Jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede, nopedeca ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru põeva ne ãmeina teiyede mead̶aipõecʉbe ʉ̃.
John 6:40 in Cubeo 40 Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yʉ́vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús.
John 8:56 in Cubeo 56 Aru dápiayʉ bácʉ ji edaquiyede ijãravʉi, torojʉrejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ. Que teyʉ, ji edaiyede jã́ñʉ mácʉ, yʉre torojʉrejame ʉ̃ mácʉ, arejame náre Jesús.
John 12:24 in Cubeo 24 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jaʉvʉ yʉre ji yaiquínore. Jẽvari coyʉrĩ coyʉquijivʉ. Yópe cũináyabe oteiyabede maje otebedu, quénora cũinárora mauteinomu no. Ʉbenita iyabe oteiyabede maje otedu, joborõ jívʉi cʉede cãreja, yainope teni, pĩarí cũpururi nʉiyavʉ. Nopedeca ji yaidú, obedivʉ põeva mamaũme cʉrivʉ bʉojarãjarama, ji yaiye boje.
John 12:27 in Cubeo 27 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Caride ʉrarõ chĩoivʉ yʉ ji ũmei. ¿Aipe ajeba yʉ jipacʉre? ¿Yʉre ñájino vaijárõri no, ajeba yʉ jipacʉre? Abevʉ yʉ nópe. Ñájinore vaicʉ́yʉ darejacacʉ yʉ ijãravʉi, arejame Jesús ñʉjare, ʉ̃i bueimarare.
John 12:32 in Cubeo 32 Ʉbenita yʉ ne jocʉcʉrã pẽvari jẽori jãmʉórajimʉ, yʉrecabu obedivʉ põevare jʉ are d̶acʉyʉ yʉre, arejame Jesús.
John 13:3 in Cubeo 3 Jesús coreóvarejaquemavʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeñʉ mácʉre ʉ̃́re parʉéque. Aru coreóvarejaquemavʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ aru copaicʉyʉ ʉ̃i yebai.
John 13:31 in Cubeo 31 Judas ʉ̃i etarĩburu yóboi, ñʉjare yópe arĩ, yávarejame Jesús: —Caride põeva jã́rajivʉbu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe meacʉ bajure. Caride yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, põevare jã́re d̶aquijivʉ Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajure.
John 17:1 in Cubeo 1 Que arĩburu yóboi cavarõi jã́ñʉ, yópe arejame Jʉ̃menijicʉre Jesús. —Mʉ, jipacʉ, ji memeinʉmʉ jave eaivʉ yʉre. Põevare yʉre mímacʉ meacʉ bajure jã́d̶ovajacʉ mʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ mʉre meacʉ bajure.
Acts 2:25 in Cubeo 25 Javede ñai jabocʉ David bácʉ, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Jesúrã: Cainʉmʉa jã́cacʉ yʉ ji jabocʉre ji jipocai. Ʉ̃ cʉbi ji yebai. Que baru apevʉ cãrijovari bʉojabenama yʉre.
Acts 2:36 in Cubeo 36 ’Caivʉ mʉja Israecavʉ jãve majijarã iyede: Ñai Jesúvacaribe mʉje jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeimʉ mácʉ, ji coyʉimʉ mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ epeibi ñai Jesúre maje jabocʉva. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a Pedro ina põevare.
Acts 5:31 in Cubeo 31 Aru nacovariburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Que baru Jesúrecabe maje jabocʉ aru majare mead̶aipõecʉ máre, Israecavʉ chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede.
Acts 5:41 in Cubeo 41 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracapũravʉ torojʉrivʉ baju etarejaimad̶a cójijinore jocarĩ. Torojʉrejaimad̶a ne cʉyoje teni ñájiye boje, ne jʉ aiye boje Jesúre.
1 Corinthians 1:7 in Cubeo 7 Que baru caride mʉje napini coreiyede maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede, ye jaʉbevʉ mʉjare cũinájino Jʉ̃menijicʉi majiécarõ iye ʉ̃i majide d̶aiye ʉ̃i põevare Espíritu Santoque, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
Ephesians 2:16 in Cubeo 16 Ñʉja judíovare aru mʉja judíova ãmevʉre máre, Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare cũinátʉrʉra boropatebevʉpe. Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, bʉojarejaquemavʉ ina pʉcayajuboa põeyajuboacavʉ ne maucʉvae báquede ne baju. Que teniburu yóboi, cójijovaibi majare cũináyajubo põeyajubocavʉpe, cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena.
Ephesians 5:2 in Cubeo 2 Caiye maje d̶aiyede d̶arãjarevʉ maje ʉe boje Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. Cristovacari ʉcʉ majare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure majare boje. Ʉ̃i nópe d̶aiye báque cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe cojʉépe ʉ̃́re põeva ne cʉvaequede jíye aru ne ãimarare boarĩ́ juarĩ jíye máre. Yópe iye jíye me corajʉvʉ ʉ̃́re mumijʉepe, nopedeca Cristoi yaiye báque majare boje me cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Yópe Cristoi d̶aiye báquepe ʉrarõ baju ʉ̃i ʉe boje majare, nopedeca ʉrarõ ʉre nʉiye jaʉvʉ majare máre.
Philippians 1:6 in Cubeo 6 Dijãravʉ, mʉje mamarʉmʉ jʉ aijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉ́rejaquemavʉ mʉjare. Aru coreóvaivʉ yʉ mearo d̶acare nʉcʉyʉre mʉjare pʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóita. Dijãravʉ baquinóre mʉja meara márajivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Philippians 2:8 in Cubeo 8 Dápiabedejaquemavʉ ʉ̃i baju meacʉpe apevʉ pʉeno. Quénora parʉrejaquemavʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino. Que teni jʉ arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre pʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiyeta ʉ̃i mauvare ʉ̃i baju. Aru cʉyoje d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re, ne pẽvaimʉ mácʉre jocʉcʉjaravena.
Philippians 3:20 in Cubeo 20 Ʉbenita majacapũravʉ ijãravʉcavʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉtamu maja. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu, ʉrarõ jã́iyʉrivʉ majare mead̶aipõecʉre, maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i daquiyede ijãravʉi cojedeca, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ.
2 Timothy 4:8 in Cubeo 8 Que baru yópe ñai cúyayʉ ʉ̃i jacopʉiyepedeca ʉ̃i cúyaiye bojede eayʉ apevʉ jipocai, yʉre máre jícʉyʉme maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ji mearo d̶aiye báque boje. Aru yʉ cũinácʉra ãmevʉ, quénora jícʉyʉme caivʉ ina ʉ̃́re ʉrivʉ napini coreivʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre.
Titus 2:13 in Cubeo 13 Que d̶aiye jaʉvʉ majare maje napini coreiyede torojʉrivʉ iye jãve vaiquíyede: Jesucristo, majare mead̶ayʉ, maje jʉ aimʉ pʉeno meacʉ baju, copaidacʉyʉme ijãravʉi.
Hebrews 1:3 in Cubeo 3 Ʉ̃́recabe jã́d̶ovañʉ Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajure. Coreóvaivʉbu aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre mamacʉi d̶aiyeque aru ʉ̃i coyʉiyeque máre. Ʉ̃́recabe cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃́recabe caiyede cʉre d̶ayʉ, ʉ̃i cõjeiyeque, ʉ̃i yávaiye parʉéque, caiye nʉquiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́recabe jarʉvayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe docʉcʉbevʉpe maje ũmei. Que teniburu yóboi, ʉ̃́recabe dobacʉ bácʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno ʉ̃i meapũravʉi cavarõ mearoi, ʉ̃i cʉvae boje caiye jípacʉi parʉéde ʉ̃́pe, jabotecʉyʉ caiyede. Aru nore cʉbi caride.
Hebrews 1:13 in Cubeo 13 Aru ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́re, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre.
Hebrews 2:7 in Cubeo 7 Obebenʉmʉa epeivʉ mʉ põevare quĩ́jino parʉcʉ ángeleva cãchijinomia. Ʉbenita que d̶ayʉvacari, epeivʉ mʉ ina põevare meara baju caivʉ ne jã́inoi. Aru caivʉ pued̶ad̶ama náre.
Hebrews 5:9 in Cubeo 9 Cristoi d̶aiye báquede caiye iye ʉ̃́re jaʉéde yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põevare mead̶aipõecʉ tedejaquemavʉ. Que baru caivʉ maja ʉ̃́re jápiarĩ jʉ arĩ d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe mead̶ayʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, aru maje jabotenajiyepe ayʉ Cristoque cainʉmʉa.
Hebrews 7:19 in Cubeo 19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
Hebrews 8:1 in Cubeo 1 Caiye iye ji toivacaiye mʉjare yópe aiyʉrõtamu: Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ cʉbi, nópe ji coyʉiye báquepedeca javede. Ʉ̃́recabe dobacʉ bácʉ, jabotecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi. Que baru maje sacerdotevare jaboteipõecʉ Jesús máre jaboteibi Jʉ̃menijicʉque.
Hebrews 9:28 in Cubeo 28 Aru quédeca jãve ñai Cristo máre yaidéjaquemavʉ cũinára. Ʉ̃i bajure boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ cũinára, jarʉvacʉyʉ obedivʉ põeva, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. Aru jãve dacʉyʉme ʉ̃ ijãravʉi bedióva cojedeca. Ʉbenita maje ãmeina teiyede jarʉvacʉdabecʉyʉme, diede ʉ̃i jarʉvacʉdaiye báque boje javede. Quénora mead̶acʉdacʉyʉme caivʉ majare, ʉ̃́re napini coreivʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiyede majare caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare.
Hebrews 10:5 in Cubeo 5 Que baru Cristore ʉ̃i daiye báque ijãravʉi jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i jícaquiyepe aiye ʉ̃i bajure põeva ne ãmeina teiye boje. Aru mamarʉmʉ ʉ̃i daquiye jipocare ijãravʉi, yópe arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: Põeva ãimara ne boaimara mácavʉre ne jícaiyede mʉre aru ape ne jícaiyede mʉre ʉbevʉ mʉ. Ʉbenita yʉre põecʉi bajuque põetede d̶aquijivʉ mʉ, ji jícaquiyepe ayʉ ji bajure mʉre.
Hebrews 10:14 in Cubeo 14 Que baru cũinára ʉ̃i bajure jícaino mácarõque cainʉmʉa ye jaʉbede d̶arejaquemavʉ caivʉ maja ʉ̃i boropatebede d̶aimarare Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i jipocateimarare Jʉ̃menijicʉ yebai.
Hebrews 10:33 in Cubeo 33 Apenʉmʉa mʉjacavʉque núri yóvavʉ̃ya mʉja náre, põeva Jesúre jʉ abevʉ ne ãmeina yávaiyede náre caivʉ ne jápiaiyede aru ne ãmeno d̶aiyede náre caivʉ ne jã́iyede máre. Aru apenʉmʉa mʉjare máre ãmeina yávavʉ̃ya caivʉ ne jápiaiyede aru ãmeno d̶ávʉ̃ya caivʉ ne jã́iyede máre.
Hebrews 11:36 in Cubeo 36 Apevʉ nácavʉ bácavʉre yʉrini, jara popedejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉ pʉeno baju ñájivʉre tãumeaque bʉorĩ nʉvarejaquemavʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
Hebrews 12:3 in Cubeo 3 Que baru me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ñájiñʉ mácʉre. Põeva ãmeina teivʉ ʉ̃́re ʉbeni maucʉvarivʉ “ ‘Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ’, borocʉrĩ aibi Jesús”, ne aiye báquede, ne ʉre ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re jãve napinejaquemavʉ ʉ̃. Ʉ̃́re ãrʉri chĩori parʉbetebejarã mʉja mʉje ũmei. Dajocarĩ jarʉvabejarã mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 13:13 in Cubeo 13 Que baru yópe Jesúi yaiye báquepe põeva ne cʉyojeda d̶aimʉ mácʉ ʉ̃i yaiye báque boje ĩmaro jedevai, nopedeca maja máre dajocarãjarevʉ maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, judíovai mearore jíyepe. Aru põevare cʉyoje teicõjenajarevʉ majare máre yópe ne d̶aiyepe Jesúre. Maje dajocaiye judíovai bueiyede, yópebu Jesúi etaiye báque judíovai ĩmaro ʉrarõre jocarĩ, yaicʉ́yʉ.
1 Peter 1:11 in Cubeo 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre.
1 Peter 2:23 in Cubeo 23 Põeva ne ãmeina yávaiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ ãmeina yávabedejame náre copʉ. Aru põeva ne ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ “Ñájine d̶aquijivʉ mʉjare”, abedejame náre. Quénora yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Mʉ, jipacʉ, cad̶atejacʉ yʉre. Napini coreivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jesús. Que teni napini coredejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai meacʉ bajure, bojed̶acʉyʉre caivʉ põevare yópe ne d̶aiye báque jaʉépe náre.
1 Peter 3:18 in Cubeo 18 Cristocapũravʉ ñájini yaidéjame cũinára, põevare maje ãmeina teiye boje, maje boropatebenajiyepe ayʉ diede. Ñai meacʉ ñájinejame ãmeina teivʉre boje, meara d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru cũiné d̶acʉyʉ maje coateiye báquede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje Jʉ̃menijicʉ jina tenajiyepe ayʉ. Cristobe põeva ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ ʉ̃i bajure, ʉbenita Jʉ̃menijicʉi ũmedavaimʉ mácʉ ʉ̃i ũmene.
1 Peter 3:22 in Cubeo 22 Javede ñai Jesucristo nʉrejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Caride cʉbi Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi, ʉ̃i parʉéde cʉvae boje. Jaboteyʉbe caivʉ ina ángelevare, aru cavarõcavʉ jabovare aru parʉrivʉre máre.
1 Peter 4:14 in Cubeo 14 Põeva ne ãmeina yávaru mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Cristore, torojʉjarã mʉja mʉje ũmei. Caivʉ mʉja ne ãmeina yávaimara Cristore boje, mʉjarecabu cʉvarivʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore, ñai Espíritu pʉeno baju meacʉre. Aru ʉ̃ cʉbi mʉjaque.
1 John 1:1 in Cubeo 1 Toivacaivʉ mʉjare Jesucristorã. Ñai cʉcʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia, aru caride máre ʉ̃ cʉbi. Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe põevare apʉé mamaeque. Majide d̶ayʉbe apʉé jãvene. Que baru ʉ̃ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉdayʉbe. Ʉ̃i cʉede ijãravʉi, ñʉjavacari jápiarejacarã ʉ̃i coyʉiyede aru jã́rejacarã ʉ̃́re. Aru ʉ̃́re jãve jã́ri coreóvarĩ jẽnejacarã ñʉja.
Jude 1:21 in Cubeo 21 Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i ʉe boje mʉjare, mʉje napini coreiyedeca Jesucristoi cʉvare d̶aquiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje.
Revelation 1:8 in Cubeo 8 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉyʉbe, “Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa”, arĩ coyʉyʉbe Jʉ̃menijicʉ, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno. Que baru ʉ̃ cʉbi caride, aru cʉrejaquemavʉ javede, aru dacʉyʉme apejãravʉ baquinóre máre.
Revelation 1:11 in Cubeo 11 Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: —Toivajacʉ caiye mi jã́iyede caride paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocaque. Aru toivarĩburu yóboi jarojacʉ diyocare diyajuboa siete paiyajuboa Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Diyajuboa põeva cʉrivʉbu Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia, aru Laodicea ãmicʉriĩmaroai. Nópe arĩ, toivaicõjeame yʉre.
Revelation 1:17 in Cubeo 17 Ji jã́iyede ʉ̃́re, tʉcacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai yópe yaiyʉ́ bácʉpe. Quénora tʉoáme yʉre ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque. Aru áme yʉre: —Jidʉbejacʉ mʉ. Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.
Revelation 2:8 in Cubeo 8 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Esmirna ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre, ñai yaiyʉ́ bácʉ nacajañʉ mácʉ apʉcʉ cojedeca. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.