Hebrews 12:15 in Cubeo 15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ.
Other Translations King James Version (KJV) Looking diligently lest any man fail of the grace of God; lest any root of bitterness springing up trouble you, and thereby many be defiled;
American Standard Version (ASV) looking carefully lest `there be' any man that falleth short of the grace of God; lest any root of bitterness springing up trouble `you', and thereby the many be defiled;
Bible in Basic English (BBE) Looking with care to see that no man among you in his behaviour comes short of the grace of God; for fear that some bitter root may come up to be a trouble to you, and that some of you may be made unclean by it;
Darby English Bible (DBY) watching lest [there be] any one who lacks the grace of God; lest any root of bitterness springing up trouble [you], and many be defiled by it;
World English Bible (WEB) looking carefully lest there be any man who falls short of the grace of God; lest any root of bitterness springing up trouble you, and thereby the many be defiled;
Young's Literal Translation (YLT) looking diligently over lest any one be failing of the grace of God, lest any root of bitterness springing up may give trouble, and through this many may be defiled;
Cross Reference Matthew 7:16 in Cubeo 16 Náre coreóvarãjaramu mʉja ne d̶aiyeque, yópe maje coreóvaiyepe jocʉcʉre dicʉ jẽidʉaque. Miuñʉa jẽmevʉ ʉ́yaiboare. Nopedeca jẽmevʉ higo ãmicʉridʉa miuñʉare.
Luke 22:32 in Cubeo 32 Ʉbenita yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mi dajocabequiyepe ayʉ mi jʉ aiyede ʉ̃́re. Ñai abujuvai jabocʉ mʉre jʉjovarĩburu yóboi, mi me cʉquiyede Jʉ̃menijicʉque cojedeca, cad̶atejacʉ apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, mi yóvaimarare, arejamed̶a Jesús.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
1 Corinthians 5:6 in Cubeo 6 “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare. Yópe põeva ne arĩ cõmajiyepe, “Quĩ́jie pã́ure bʉcʉre d̶aiyeque caino jĩvaibo bʉcʉóvaino mávʉ”. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Nopedeca cũinácʉ ʉ̃i ãmeina d̶aru, apevʉ máre ʉ̃́que cójijivʉ ãmeina d̶arãjarama ʉ̃́pe.
1 Corinthians 9:24 in Cubeo 24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede ijãravʉi, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne caivʉ mʉjare coapa.
1 Corinthians 10:12 in Cubeo 12 Que baru ácʉ põecʉ “Ãmeina tebevʉ yʉ. Aru ãmeina tebecʉyʉmu máre”, arĩ dápiayʉ me d̶ajacʉrĩ, vainí tʉbecʉyʉ.
1 Corinthians 13:8 in Cubeo 8 Cainʉmʉa apevʉre ʉe jaʉquiyebu majare. Iye majié Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majide d̶aiye majare cũiquíyebu. Cũiquíyebu põeva ne coyʉcaiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉre. Cũiquíyebu põeva ne yávaiye apecamua yávaicamua ne majibecamuare. Cũiquíyebu põeva ne majicaiye apevʉre Jʉ̃menijicʉi majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede.
1 Corinthians 15:33 in Cubeo 33 Que baru mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ãrʉjara apecʉ ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede: “Ãmena põevaque yóvayʉ baru, mearo d̶arĩ cõmajiyede ãrʉmetecʉyʉme”, aquemavʉ.
2 Corinthians 6:1 in Cubeo 1 Aru ñʉja memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉjaque parʉrõreca jẽniavaivʉbu mʉjare, mʉje jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
2 Corinthians 13:5 in Cubeo 5 Jã́ri corevajarã mʉja coapa mʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ jʉ are nʉivʉre maje jabocʉ Jesucristore dajocabevʉva o ʉ̃́re jʉ aiyede dajocaivʉ bácavʉre. Me dápiarĩ corevajarã mʉje bajumia. Que teni coreóvarãjaramu cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃́re jʉ aivʉ baru. Ʉbenita ʉ̃́re jʉ abevʉ baru, coreóvarãjaramu cʉbevʉre ʉ̃́que cũinávʉpe.
Galatians 2:13 in Cubeo 13 Pedro majicʉvacari Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉre Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre, aru majicʉvacari coateiye jaʉbenore ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateame ʉ̃i bajuma. Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova máre, ʉ̃́pe d̶arĩ bʉima. Que teni na máre majidivʉvacari coateiye jaʉbenore Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateima ne bajumia. Aru Bernabé máre náque nʉame ʉ̃.
Galatians 5:4 in Cubeo 4 Mʉjacavʉ vorĩ eaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ mʉjare boropatebevʉpe, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, jave coated̶avʉ̃ mʉja Cristore jarʉvarĩ. Mʉjacapũravʉ jave ʉbeni jarʉvad̶avʉ̃ mʉjare jarʉvarĩ Jʉ̃menijicʉi jíyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
Ephesians 5:3 in Cubeo 3 Majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, ʉ̃́re memecaivʉ. Que baru ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare. Aru ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque ye dápiabejarã mʉja. Aru mʉja ʉ̃mʉva nomivaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉja nomiva máre ʉ̃mʉvaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉje cʉvae pʉeno baju cʉvaiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Caiye diepe paiye mʉje dápiaru, meamenotamu.
Colossians 3:5 in Cubeo 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
2 Timothy 2:16 in Cubeo 16 Ʉbenita buebejacʉ iye ijãravʉque coyʉiyede pued̶abede Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmene máre. Ina nópe bueivʉ pʉeno ãmenape baju nʉivʉbu na.
Hebrews 2:1 in Cubeo 1 Caride coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ parʉcʉre caivʉ ina ángeleva pʉeno. Que baru pʉeno baju me jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye ʉ̃i yávaiyede jãvene maje jápiaiye báquede, maje ñájimenajiyepe aiye maje jápiarĩ ad̶abe boje. Diede jʉ arĩ, d̶aiye jaʉvʉ majare yópe maje jápiaiye báquepedeca. Que d̶aivʉ baru, jʉ are nʉri, ãrʉmetebenajivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje bíjabenajiyepe aivʉ maje ũmene. Ʉbenita maje jʉ aiyede dajocarĩ bʉivʉ baru, bíjare nʉrajivʉbu maja maje ũmene.
Hebrews 3:12 in Cubeo 12 Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, me d̶ajarã, mʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃i ãmeina dápiabequiyepe aivʉ ʉ̃i ũmei, dajocaiyʉcʉ ʉ̃i jʉ aiyede ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
Hebrews 4:1 in Cubeo 1 Aru Jʉ̃menijicʉ “Que d̶acacʉyʉmu yʉ jãve” arĩ, cãrijimene d̶aiyʉbi majare máre ʉ̃́que, yópe ʉ̃i cãrijimene d̶aiyʉrĩduiye báquepe majeñecuva mácavʉre. Que baru me jã́iye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i eaicõjemequiyepe aiye cũinácʉ mʉjacacʉre ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede yópe “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 4:11 in Cubeo 11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede.
Hebrews 6:11 in Cubeo 11 Ʉrarõreca ʉvʉ yʉ mʉjare coapa mʉje memecare nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉrivʉ, mʉje cad̶ateiyeque apevʉre cainʉmʉa mʉje cʉede ijãravʉi. Que d̶aivʉ baru, caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉje napini coreiyede, earãjaramu mʉja.
Hebrews 10:23 in Cubeo 23 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jãve d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa. Que baru parʉéque Jesúre jʉ are nʉrajarevʉ yópe maje jʉ aiye báquepedeca mamarʉmʉre. Aru ye “Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepe” abevʉva, napini corenajarevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede caiye iye mearore yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
2 Peter 1:10 in Cubeo 10 Mʉja, jívʉ, que baru mʉje memecaiye méque, mʉje d̶aiye mearoque máre, coreóvare d̶ajarã jãve Jʉ̃menijicʉi beoiye báquede mʉjare, ʉ̃i cutuiye báquede máre. Que d̶aivʉ baru, mʉja ye vainí tʉrĩ bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
2 Peter 3:11 in Cubeo 11 Que teni caiye bíjarĩ cũiquíyebu. Que baru me cʉjarã mʉja meara teni Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃́re memecaivʉ.
2 Peter 3:14 in Cubeo 14 Mʉja, ji ʉmara, mʉje napini coreiyedeca diede d̶ajarã caiyede mʉje oainope, maje jabocʉi eaquiyepe aivʉ mʉjare ãmeno cʉbevʉre. Quénora eajacʉrĩ mʉjare pʉeno baju mearare aru me cʉrivʉre cãrijimevʉva.
2 John 1:8 in Cubeo 8 Me jã́jara mʉja, mʉje bíjabenajiyepe aivʉ yo bojed̶aino jaʉrõre mʉjare, mʉje memecaiye boje. Quénora me d̶ajarã mʉja, cʉvarãjivʉ caino no bojed̶aino jaʉrõre mʉjare.
Jude 1:20 in Cubeo 20 Ʉbenita mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre d̶ajarã mʉje ũmei mʉje Jesucristore jʉ aiyeque me, Jʉ̃menijicʉi majide d̶aiye báquede majare ʉ̃i yávaiye méne, maje meara marajiyépe ayʉ jaʉbevʉva ʉ̃i jã́inoi. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉre ñai Espíritu Santoi cad̶ateinoque.