Hebrews 12:1 in Cubeo 1 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́d̶ama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dod̶ama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́d̶ama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye d̶aicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje d̶aiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrad̶oare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye d̶aicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare.
Other Translations King James Version (KJV) Wherefore seeing we also are compassed about with so great a cloud of witnesses, let us lay aside every weight, and the sin which doth so easily beset us, and let us run with patience the race that is set before us,
American Standard Version (ASV) Therefore let us also, seeing we are compassed about with so great a cloud of witnesses, lay aside every weight, and the sin which doth so easily beset us, and let us run with patience the race that is set before us,
Bible in Basic English (BBE) For this reason, as we are circled by so great a cloud of witnesses, putting off every weight, and the sin into which we come so readily, let us keep on running in the way which is marked out for us,
Darby English Bible (DBY) Let *us* also therefore, having so great a cloud of witnesses surrounding us, laying aside every weight, and sin which so easily entangles us, run with endurance the race that lies before us,
World English Bible (WEB) Therefore let us also, seeing we are surrounded by so great a cloud of witnesses, lay aside every weight and the sin which so easily entangles us, and let us run with patience the race that is set before us,
Young's Literal Translation (YLT) Therefore, we also having so great a cloud of witnesses set around us, every weight having put off, and the closely besetting sin, through endurance may we run the contest that is set before us,
Cross Reference Matthew 10:22 in Cubeo 22 Caivʉ mʉjare, yʉre mʉje jʉ aiye boje, jorojĩni jã́rajarama cainoa joborõacavʉ. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ.
Matthew 10:37 in Cubeo 37 ’Ácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. Ácʉ põecʉ mamacʉre o mamacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Matthew 24:13 in Cubeo 13 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ.
Luke 8:14 in Cubeo 14 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru caiye iye ne torojʉve teiye ijãravʉque cojʉvʉ náre. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Luke 9:59 in Cubeo 59 Aru apecʉre arejamed̶a: —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a. Ʉbenita arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede, arejamed̶a.
Luke 12:15 in Cubeo 15 Aru arejamed̶a ina obedivʉ põevare: —¡Me jã́jara! Ãujimejara mʉja. Põecʉ ʉ̃i apʉé ãmevʉ ʉ̃i ʉrarõ cʉvaeque, arejamed̶a Jesús.
Luke 14:26 in Cubeo 26 —Ácʉ põecʉ ʉ̃i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ bacʉyʉ́, yʉre jecʉé jaʉvʉ ʉ̃́re caivʉ pʉeno baju. Que baru ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã, ĩmara, aru ʉ̃i baju máre pʉeno baju.
Luke 18:22 in Cubeo 22 Ʉ̃i jʉ aiyede jápiayʉ bácʉ Jesús, arejamed̶a ʉ̃́re: —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
Luke 21:34 in Cubeo 34 ’Cãrijovamejara mʉje torojʉve teiyeque, aru ãiyeque, aru ũcuiyeque mʉje pacoteiyede, aru caiye ijãravʉ d̶aiyeque máre. Me jã́jara mʉja, ãnijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinó, edabequiyepe mʉjare mʉje corebede, yópe doriñʉ jẽiyepe moacʉre.
John 3:32 in Cubeo 32 Ñai cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ʉ̃i jã́iye báquede coyʉrĩduibi. Ʉbenita ʉ̃i coyʉiyede jʉ abema obedivʉ yócavʉ.
John 4:39 in Cubeo 39 Õi aiye boje Jesúrã, “Ji teiye báque caiyede coyʉibi”, obedivʉ Samariacavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re.
John 4:44 in Cubeo 44 Javede ʉ̃́vacari arejame ñʉjare: “Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ʉ̃i joborõcavʉ ne pued̶aimʉ”, arejame ñʉjare Jesús.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 5:3 in Cubeo 3 Aru maja máre torojʉrivʉbu maje ũmei maje ñájiyede, maje coreóvaiye boje pʉeno ʉrarõ napinajivʉre maje ñájiye boje.
Romans 8:24 in Cubeo 24 Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ majare. Majare napini corede d̶arĩ ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, mead̶arejaquemavʉ majare. Ʉbenita jã́ivʉ iye maje napini coreiyede, jãve napini coreiye ãmevʉ die. Põecʉ cʉbebi napini coreyʉ iyede ʉ̃i jave jã́iye báquede.
Romans 12:12 in Cubeo 12 Napini coreivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Que baru torojʉjarã mʉja cainʉmʉa. Napijara mʉja mʉje ñájiyede. Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
Romans 13:11 in Cubeo 11 Aru caiye iye ji coyʉiyepe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje majié boje ijãravʉi vaiyede. Cãivʉpe paivʉbu mʉja. Ʉbenita coedaiye jaʉvʉ mʉjare. Jesúi copaidaquijãravʉ, ʉ̃i nʉvaquijãravʉ baquinó majare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, joabevʉ caride, maje Jesúre mamarʉmʉ jʉ aijãravʉ bácarõ pʉeno.
1 Corinthians 9:24 in Cubeo 24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede ijãravʉi, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne caivʉ mʉjare coapa.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
Galatians 5:7 in Cubeo 7 Mamarʉmʉre me nʉre nʉrejavʉ̃ mʉja mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. ¿Ñame matedí dajocare d̶aivʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene?
Ephesians 4:22 in Cubeo 22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Philippians 2:16 in Cubeo 16 Nopedeca mʉja cad̶ateivʉbu ijãravʉcavʉre mʉje coyʉiyede náre iye yávaiye méne, ne coreóvarãjiyepe aivʉ aipe cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Mʉje que d̶aru, jã́d̶ovarajivʉbu ji mememeniduiye báquede mʉje yebai ji bueiye báquede mʉjare. Que baru torojʉcʉyʉmu yʉ ji ũmei mʉjaque Cristoi copaidaquijãravʉ baquinói, ji coreóvaiye boje ji cʉe báque aru ji memecaiye báque máre bojecʉbe ãmene.
Philippians 3:10 in Cubeo 10 Que baru cũinároratamu ji ʉrõ caride. Coreóvaiyʉvʉ yʉ Cristore me, coreóvacʉyʉ iye parʉéde nacovaiye báquede ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, ñájicʉyʉ ʉ̃i ñájiye báquepedeca, aru ãrojacʉyʉ ʉ̃́pe ʉ̃i yaiye báquede.
Colossians 3:5 in Cubeo 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
1 Timothy 6:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ ʉrivʉbu ne cʉveva. Que baru ñai abujuvai jabocʉ jʉjovayʉbe náre, ne ãmeina tenajiyepe ayʉ, cʉvarãjivʉ cʉvede. Que teni ʉ̃ jẽñʉme náre yópe ñʉoibo jẽiyepe ãimacʉre. Ãrʉmevʉpe vore cuivʉbu cʉvede. Que teni ãmeno d̶aivʉbu ne baju aru apevʉre máre. Bíjare d̶aivʉbu ne baju Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Aru ñájinajivʉbu na.
2 Timothy 2:4 in Cubeo 4 D̶ajacʉ yópe churarape. Ñai churara d̶aibi yópe ʉ̃i jabocʉ, ʉ̃́re órejayʉ bácʉ, ʉ̃i ʉrõpe. Que baru ʉ̃ memecayʉvacari ʉ̃i jabocʉre memecaiyʉrĩdubebi churara ãmecʉre. Quédeca mʉ Jesúre memecayʉvacari memecabejacʉ apecʉre mi jabocʉpe.
2 Timothy 4:7 in Cubeo 7 Iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉiyede coyʉivʉ yʉ oabecʉvacari. Que teni d̶aivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyaiyepe oabecʉvacari. Aru iye Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyede d̶aivʉ yʉ oabecʉvacari. Que baru bʉojaivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyarĩ bʉojaiyepe tʉrʉvaita. Aru iye maje jʉ aiyede Jesucristore dajocabevʉ yʉ. Quénora jʉ aivʉ yʉ ʉ̃́re cainʉmʉa.
Hebrews 6:15 in Cubeo 15 Abraham mácʉcapũravʉ napini corede nʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ vaidé d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 10:35 in Cubeo 35 Que baru yópe mʉje jʉ aiye báquepedeca Jesúre jʉ are nʉjara mʉja jidʉbevʉva. Aru ʉrarõ mearo bojed̶ainore earãjaramu mʉja.
Hebrews 11:2 in Cubeo 2 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Aru cad̶atedejaquemavʉ na mácavʉre ʉ̃i d̶aiye báquede põeva ne d̶arĩ majibede.
James 1:3 in Cubeo 3 Que baru coreóvaivʉbu mʉja ñájivʉ baru dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede Jesucristore, pʉeno baju napinajivʉre mʉje ñájiyede. Que teni jã́ri corevaivʉbu mʉja mʉje jʉ aiyede.
James 5:7 in Cubeo 7 Mʉja, jívʉ, caride napini corejarã mʉja maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Dápiajarã ñai oteyʉre. Napini coreibi ĩcʉyʉ iye jẽiye bojecʉede. Napini coreibi mama ocainore aru ocaino yóbocarõre máre. Aru no yóboi, jẽiyede ĩñʉ bʉojaibi.
1 Peter 2:1 in Cubeo 1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1 Peter 5:12 in Cubeo 12 Toivacaivʉ mʉjare iyoca paperayoca quĩ́jiyocare Silvanoi cad̶ateiyeque. Ʉ̃́recabe Jesúre jʉ ayʉ dajocabecʉva ji jã́inoi. Parʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare mʉje ũmei. Aru majide d̶aiyʉvʉ mʉjare jãve iye ji toivacaiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjare ʉ̃i pʉeno me boje. Que baru dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re.
2 Peter 1:6 in Cubeo 6 Mearore aru ãmenore máre coreóvarĩ, d̶aicõjejara me mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyede máre. D̶aicõjeni mʉje baju me, napijara mʉja. Napini, me cʉjarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃́re memecaivʉ.
1 John 2:15 in Cubeo 15 Ʉbejarã mʉja iyede, ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ʉede. Aru ʉbejarã yo ijãravʉcarõ cũiquínore máre. Ñai ʉcʉ baru ijãravʉre aru ijãravʉquede máre, ñai bʉojabebi ʉcʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
Revelation 1:9 in Cubeo 9 Yʉ, Juan, mʉjecʉbu, maje jʉ aiye boje Jesucristore. Cʉrivʉbu maja ʉ̃́que cũinávʉpe. Yʉ máre ñájivʉ mʉjapedeca. Aru Jesucristo parʉre d̶aibi yʉre máre yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe mʉjare, maje napinajiyepe ayʉ maje ñájiyede. Aru jabotede d̶acʉyʉme majare ʉ̃́que. Cʉ́tecacʉ yʉ jabova ne bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi, ji coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jesucristorã.
Revelation 3:10 in Cubeo 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque.
Revelation 13:10 in Cubeo 10 Ina bʉoimara márajivʉ, jãve bʉoimara marajárama na. Aru ina boarĩ́ jarʉvaimara márajivʉ, jãve boarĩ́ jarʉvaimara marajárama na. Que baru caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare jãve ne napiye jaʉquiyebu caiye ne ñájiyede. Aru jãve ne jʉ aiye jaʉquiyebu náre dajocabevʉva Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede ʉ̃i mearo d̶acaquiyede náre.
Revelation 22:16 in Cubeo 16 Aru yópe arĩ, coyʉáme Jesús cojedeca: —Yʉ, Jesús, darocacʉ ñai ángelede, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ caiye iyede mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, mʉje cójijinoai. Yʉrecabu ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ. Aru yʉrecabu ñai abiácorʉ pẽoñʉ miad̶áre dayʉ, áme Jesús.