Hebrews 10:22 in Cubeo 22 Ʉ̃i yaiye báque boje majare boje, yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca maje ãmeũmene, maje dápiaino ãmenore, aru maje d̶aiye ãmene máre joaimara mácavʉpe paivʉbu maja, boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru Jʉ̃menijicʉque borotenajarevʉ pʉcaũmea cʉbevʉva aru maje jʉ aiyede ʉ̃́re dajocabevʉva.
Other Translations King James Version (KJV) Let us draw near with a true heart in full assurance of faith, having our hearts sprinkled from an evil conscience, and our bodies washed with pure water.
American Standard Version (ASV) let us draw near with a true heart in fulness of faith, having our hearts sprinkled from an evil conscience: and having our body washed with pure water,
Bible in Basic English (BBE) Let us go in with true hearts, in certain faith, having our hearts made free from the sense of sin and our bodies washed with clean water:
Darby English Bible (DBY) let us approach with a true heart, in full assurance of faith, sprinkled as to our hearts from a wicked conscience, and washed as to our body with pure water.
World English Bible (WEB) let's draw near with a true heart in fullness of faith, having our hearts sprinkled from an evil conscience, and having our body washed with pure water,
Young's Literal Translation (YLT) may we draw near with a true heart, in full assurance of faith, having the hearts sprinkled from an evil conscience, and having the body bathed with pure water;
Cross Reference Matthew 3:11 in Cubeo 11 ’Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ nʉvacayʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉraidoare.
Matthew 21:21 in Cubeo 21 Aru Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja me jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi” arĩ dápiabevʉ baru, mʉja máre d̶arĩ bʉojarãjaramu yópe ji d̶aiye báquepe dicʉ higueracʉre. Aru pʉeno baju d̶arĩ bʉojarãjaramu mʉja. Icũ cʉ̃racũre “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ” mʉje aru, nópe d̶aquiyebu dicũ.
Mark 11:23 in Cubeo 23 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ icũ cʉ̃racũre ʉ̃i aru yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ”, nópe d̶aquiyebu dicũ. Ácʉ põecʉ ʉ̃i me jʉ aru Jʉ̃menijicʉre aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi”, arĩ dápiabedu, caiye ʉ̃i cʉ̃racũre cõjeiyepe tequiyebu.
John 3:5 in Cubeo 5 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ʉ̃i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
John 8:9 in Cubeo 9 Nópe ʉ̃i aiyede jápiaivʉva, cũinácʉ, cũinácʉ etarĩ nʉrejaima na, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre. Ne pʉeno bʉcʉcʉ mamarʉmʉ aru ʉ̃i cãchinocavʉ ʉ̃i yóbo etarĩ nʉrejaima. Pʉ mautedejacarã ñʉja, Jesújã, ico nomióque.
John 13:8 in Cubeo 8 Pedro arejame Jesúre: —Yʉre ji cʉbobare ye joaicõjemevʉ mʉre, arejame. Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Dinʉmʉ yʉre joaicõjemecʉ baru, yʉ́cacʉ ãmecʉyʉmu mʉ, arejame.
Acts 8:21 in Cubeo 21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.
1 Corinthians 6:11 in Cubeo 11 Aru apevʉ mʉjacavʉ inape paivʉ batequémavʉ mʉje Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Ʉbenita yópe põeva ne jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Majare coavarĩ ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvarĩ, mearape d̶arĩ, epedejaquemavʉ majare ʉ̃i põevava. Aru boropatebevʉpe d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃i jã́inore. Caiye iyede d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ majare maje jabocʉ Jesucristo parʉcʉque aru ñai Espíritu Santoque máre.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
Ephesians 3:12 in Cubeo 12 Maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe aru maje jʉ aiye boje ʉ̃́re jidʉbevʉva jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque. Majidivʉbu jidʉé jaʉbede majare ʉ̃i jã́inore.
Ephesians 5:26 in Cubeo 26 Que d̶arejaquemavʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, mead̶acʉyʉ majare aru coavacʉyʉ majare ʉ̃ jinava. Majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre, mead̶arĩ joarejaquemavʉ majare maje jʉ aiye báquede aru maje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque.
Ephesians 6:5 in Cubeo 5 Mʉja, memecaivʉ, jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Mʉjamu náre memecaivʉ. Que baru pued̶ajarã náre me. Jʉjovabevʉva memecajarã náre yópe mʉje Cristore memecajʉroepe.
1 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Buede d̶arãjarama põeva borocʉrivʉre. Que teni jʉjovarãjarama põevare ne bueiye jãve ãmeque. Ina bueipõeva coreóvarãjarama ne bueiye jãve ãmene. Ʉbenita ye chĩomenajarama ne jʉjovaiyede, “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiabe boje.
Titus 3:5 in Cubeo 5 Que baru mead̶aibi majare. Ʉbenita mead̶abebi majare, maje mearo d̶arĩduiye boje. Quénora mead̶aibi majare ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. Maje ãmeina teiyede jarʉvaibi, mead̶acʉyʉ majare. Que teni ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare, maje apʉrãjiyepe ayʉ apʉé mamaeque.
Hebrews 4:16 in Cubeo 16 Que baru, yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, jẽniarajarevʉ jidʉbevʉva Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ bajure. Nópe d̶arãjarevʉ, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́quiyepe aivʉ majare, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i jíquiyepe aivʉ bojecʉbeda majare jaʉéde, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ majare.
Hebrews 7:19 in Cubeo 19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
Hebrews 9:10 in Cubeo 10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta.
Hebrews 9:13 in Cubeo 13 Majeñecuva mácavʉ ne jẽni jã́iye báquede yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre aru apede ne d̶aiye báquede máre Jʉ̃menijicʉi ʉbede, na mácavʉ ecoicõjememara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi. Ne que d̶arĩburu yóboi, sacerdoteva bácavʉ jajiédejaquemavʉ na mácavʉre cabrava bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru apenʉmʉa oteivecʉco ne boarĩ́ juaimo mácoi ũapena máquede ocoque. Que teni ina sacerdoteva bácavʉ majeñecuva mácavʉre bʉojare d̶arejaquemavʉ jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre bedióva cojedeca. Ne baju pʉenomia boropatebevʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ne ũmei boropateivʉ barejaquémavʉ cãreja.
Hebrews 9:19 in Cubeo 19 Mamarʉmʉre Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre caiye iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi toivaquino mácarõ diveá cʉ̃ravea báqueda. No yóbore oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede ĩni, aru cabrava bácavʉ ne jive báquede máre ĩni ocoque jõmeni jĩvari bʉojarĩ jajiédejaquemavʉ ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca iye d̶aicõjeiyeque toivacaiyoca bácarõra aru põevara máre. Hisopo ãmicʉricʉ jocʉjĩcʉ cavabʉa báquede pʉyorĩ bʉojarĩ, cuitótemea jũarimea lana ãmicʉrimea máqueque bʉorĩ, ãnié jive báque ocoque jõmeni jĩvaiye báquede jajiédejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
Hebrews 10:19 in Cubeo 19 Jesucristo jãve memecaibi Jʉ̃menijicʉre cavarõ mearoi majare boje. Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ caride jidʉbevʉva bʉojaivʉbu boroteivʉ maja Jʉ̃menijicʉ bajuque, yópe maje ecoiyepe no cʉrõ pʉeno mearo, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nópe bʉojaivʉbu Jesúi jarʉvaiye báque boje caiye maje ãmeina teiyede ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre.
Hebrews 11:28 in Cubeo 28 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ina Israel bácʉi pãramena mácavʉre jajiéicõjenejaquemavʉ ovejava mamajina ne boaimara mácavʉi jivede ne jedevacobea pʉenora aru caipʉcapũravʉai, ángele boarĩ́ jarʉvabequiyepe ayʉ diñamia cʉ̃ramiacavʉre. Ñai ángele Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ barejaquémavʉ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉ caivʉ ʉ̃mʉva ina mamarʉmʉ põeteivʉ cʉrivʉre Egiptoi, jivede cʉvabevʉva ne jedevacobea yebai. Ʉbenita ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye ãmed̶abemara marejaquémavʉ. Aru Moisés bácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Pascua ãmicʉrõ torojʉve teinore bʉ́rĩ, oveja jiarʉare bʉcʉre d̶aiye cʉbe pã́uque ãri torojʉve teicõjenejaquemavʉ ina Israel bácʉi pãramenare ʉjʉá coapa cainʉmʉa.
Hebrews 12:24 in Cubeo 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
James 1:6 in Cubeo 6 Ʉbenita ñai jẽniañʉre, “Jãve yʉre cad̶atecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. D̶acacʉyʉme ji jẽniainore ʉ̃́que”, arĩ dápiaiye jaʉvʉ, ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, “Jʉ̃menijicʉ cad̶atequijichʉbi yʉre”, abecʉva. Yópe pãcaiboa nʉ́raiyepe ũmevʉque, nopedeca ñai põecʉbe arĩ dápiayʉ apenʉmʉa “Majivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉre yʉre”, aru apenʉmʉa “Majibevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atedu yʉre”, arĩ dápiayʉ. Ʉ̃ nópe dápiayʉ cũináro ʉ̃i dápiaino, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re majide d̶acʉyʉre, ye dápiabebi ʉ̃. Que baru pãcaiboapebu ʉ̃i dápiaiye.
James 4:8 in Cubeo 8 Pʉeno baju coreóvaiyʉjarã Jʉ̃menijicʉre. Aru que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re. Mʉja, ãmeina teivʉ, dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Mʉja, pʉcaũmea cʉrivʉ, oatʉvajarã mʉje dápiaiyede, mʉje ʉede cũinárora Jʉ̃menijicʉre aru ijãravʉquede máre.
1 Peter 1:2 in Cubeo 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare, ʉ̃i majié boje aipe vaiquíyede. Aru ñai Espíritu Santo epede d̶arejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi põevare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore aru mʉje mead̶aimara marajiyépe ayʉ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju.
1 Peter 3:21 in Cubeo 21 Quédecabu iye mʉje jã́d̶ovaiye Jʉ̃menijicʉre ocoi. Yópe Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báquepe Noéja mácavʉre ocoque, nopedeca caride Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉjare máre ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede ʉ̃́re Jesucristoi nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ. Aru maja jã́d̶ovamevʉ Jʉ̃menijicʉre ocoi, joarãjivʉ maje docʉre. Quénora jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉre ocoi, jẽniarajivʉ ʉ̃́re, “Boropatebevʉ yʉ” ʉ̃i arĩ dápiare d̶aquiyepe aivʉ majare. Aru boropatebevʉ maja, ʉ̃i ãrʉmeteiye báque boje maje ãmeina teiyede.
1 John 3:19 in Cubeo 19 Maja ʉrivʉ baru majevʉre jãve, coreóvaivʉbu maja d̶aivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvepe. Que teni cãrijimevʉva maje ũmei jidʉbevʉ maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Revelation 1:5 in Cubeo 5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ʉ̃́re, aru mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare. Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita ʉ̃i ʉe boje majare, ʉ̃́recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ʉ̃i jiveque, maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.