Cross Reference Matthew 3:17 in Cubeo 17 Aru ina cʉrivʉ noi jápiarejaimad̶a apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Ñainecabe jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
Matthew 17:5 in Cubeo 5 Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo miad̶áripenibo ẽmeni, taorejavʉ̃ya náre. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore, ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re. Que baru jápiajarã ʉ̃i coyʉiyede”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Matthew 21:38 in Cubeo 38 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na.
Matthew 26:63 in Cubeo 63 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. Dinʉmʉ arejamed̶a Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ: —Yʉ coyʉicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cʉe boje. ¿Mʉ́rʉ ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ? Coyʉjacʉ ñʉjare, arejamed̶a ʉ̃.
Matthew 28:18 in Cubeo 18 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Caiye parʉéde cʉvavʉ yʉ. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi yʉre, ji cõjequiyepe ayʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre.
Mark 1:1 in Cubeo 1 Yópeda teni bʉ́rejaquemavʉ iye yávaiye me Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉrã coyʉiye.
Mark 12:6 in Cubeo 6 ’No yóboi, mautequemavʉ ñai jio upacʉre cũinácʉ ʉ̃i mácʉ cũinácʉva, pare ʉ̃i ʉmʉ. Quénora jarorĩduquemavʉ mamacʉre. “Ʉ̃́re jã́ivʉ, pued̶arãjichʉma” ayʉ, que dápiaquemavʉ ʉ̃.
John 1:3 in Cubeo 3 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́re põevare, ãimarare, aru caijĩe coapa cʉed̶are d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i cʉed̶abedu, ye cʉbejebu.
John 1:14 in Cubeo 14 Majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ʉ̃, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, d̶acaibi méne. Aru ʉ̃́vacari jã́d̶ovarejame majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ʉ̃.
John 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
John 3:16 in Cubeo 16 Coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Quécʉra, cũinácʉrabu yʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Pare baju ijãravʉcavʉre ʉcʉ, yʉre darorejame Jʉ̃menijicʉ yore. Jaʉrabeda toabo cũiméboi ne nʉmenajiyepe ayʉ, yʉre jʉ aivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉre d̶aibi Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearoi.
John 3:25 in Cubeo 25 Juan Bautista ʉ̃i bueimaracavʉ copʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a cũinácʉ judíoque, ñʉje d̶arĩ cõmajiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare.
John 13:3 in Cubeo 3 Jesús coreóvarejaquemavʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeñʉ mácʉre ʉ̃́re parʉéque. Aru coreóvarejaquemavʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ aru copaicʉyʉ ʉ̃i yebai.
John 15:15 in Cubeo 15 Caride “yʉre memecaivʉ” abecʉbu mʉjare. Quénora “ji yóvaimara” acʉyʉmu mʉjare. Põecʉre memecaivʉ ne jabocʉi dápiainore majibema na. Ʉbenita põecʉi yóvaimara ʉ̃i dápiainore majima. Aru yʉre jipacʉi jápiad̶ovaiye báquede mʉjare coyʉiye jebeivʉ yʉ.
John 16:15 in Cubeo 15 Caiye jipacʉi majiéde majivʉ yʉ. Que baru “Ñai Espíritu Santo ji majié matʉiyede mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme”, avʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús.
John 17:2 in Cubeo 2 Yʉre jaboteicõjeivʉ mʉ caivʉ põevare, ji cʉvare d̶aquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre caivʉ ina mi jʉ are d̶aimarare yʉre.
Acts 2:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide d̶acʉyʉmu yʉ. Aru mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bʉcʉvare majide d̶acʉyʉmu yʉ decoboainoque.
Acts 10:36 in Cubeo 36 Mʉjavacari majivʉ iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Israel bácʉi pãramena mácavʉre ʉ̃i daroquimʉ Cristorã. Jʉ̃menijicʉrecabe daroyʉ bácʉ Jesucristore, caivʉ põeva ne jabocʉva, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ náre ʉ̃i yávaiye méne, cãrijimene d̶acacʉyʉre náre Jʉ̃menijicʉque.
Romans 1:4 in Cubeo 4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi parʉrõreca caivʉ põevare maje jabocʉ Jesucristo mamacʉre. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ diede jãveneca ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉbe, ʉ̃i ũmepe me cʉe boje.
Romans 8:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare.
1 Corinthians 8:6 in Cubeo 6 Ʉbenita majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe majepacʉ. Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Aru majare cʉed̶arejaquemavʉ, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majidivʉbu maja maje jabocʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Aru ʉ̃́vacari cʉre d̶aibi majare.
1 Corinthians 15:25 in Cubeo 25 Jaboteiye jaʉvʉ Cristore pʉ Jʉ̃menijicʉi epeiyeta caivʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i cʉboba cãchinoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i vainí tʉre d̶aiyede Cristore náre jarʉvarĩ.
Galatians 4:4 in Cubeo 4 Ʉbenita majare nápe paivʉ bácavʉre ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ mamacʉre ijãravʉita. Ʉ̃ máre caivʉ apevʉ põevape, cʉvarejaquemavʉ jípacore. Aru põetedejaquemavʉ judíovacacʉ. Que baru jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉrejaquemavʉ ʉ̃, mamacʉ.
Ephesians 1:10 in Cubeo 10 Iye ʉ̃i d̶aiyʉede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Cójijovacʉyʉme caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimarare, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre, Cristoi jabotequiyepe ayʉ caivʉre.
Ephesians 3:9 in Cubeo 9 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dápiainore jã́d̶ovameno mácarõre coreóvare d̶aicõjeimi yʉre põevare cũinátʉrʉra beobecʉva. Ñai cʉed̶ayʉ bácʉ caiye ijãravʉquede yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe d̶aibi ʉ̃ ʉ̃i cʉed̶arĩburu yóbore pʉ carita.
Philippians 2:9 in Cubeo 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re caivʉ ne jabocʉva. Aru ãmidorejaquemavʉ ʉ̃́re yo ãmiá mearo bajure caivʉ ne pued̶aiãmia pʉeno.
Colossians 1:16 in Cubeo 16 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́recabe cʉed̶ayʉ bácʉ caijĩene cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõquede, aru joborõquede máre, aru caijĩene maje jã́iyede aru maje jã́mene máre. Que baru cʉed̶arejaquemavʉ caivʉ ina jabovare, aru pʉrʉcʉvarivʉre, cõjeivʉre, aru parʉrivʉre máre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõcavʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re cʉed̶are d̶arejaquemavʉ caiyede. Aru cʉed̶are d̶acarejaquemavʉ caiyede ʉ̃́re boje, ñai mamacʉ caivʉ ne mearore jímʉ maquiyépe ayʉ.
Hebrews 1:5 in Cubeo 5 Ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́re, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiainoi yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre. Quédeca ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́ra, yópe arĩ, bedióva apeno Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: Yʉ bacʉyʉ́mu ʉ̃i pacʉ. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jímacʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i daroquiyede mamacʉre.
Hebrews 1:8 in Cubeo 8 Ʉbenita mamacʉcapũravʉre yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: Mʉ, Jʉ̃menijicʉ baju, cainʉmʉa põevare jabotecʉyʉmu mʉ. Mʉ́tamu meacʉ baju. Que baru cainʉmʉa põevare jabotecʉyʉmu mʉ ména. Aru náre mearore d̶are d̶acʉyʉmu yópe mi ʉrõpe.
Hebrews 2:3 in Cubeo 3 Que baru coreóvaivʉbu maja jãve ñájivʉ bácavʉre ina jápiarĩ ad̶abevʉ bácavʉ ángelevai yávaiyede. Pʉeno baju coreóvaivʉbu maja jãve ñájinajivʉre majare, jápiarĩ ad̶abevʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉiyede caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i mead̶aiyede majare me. Yópe epedejaquemavʉ majare ʉ̃i yávaiye mamaene. Maje jabocʉ Cristovacari mamarʉmʉcacʉ coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare me baju. Aru ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ coreóvare d̶arejaima majare Cristoi yávaiyede jãvene ne coyʉiyede diede majare.
Hebrews 2:8 in Cubeo 8 Que teni jabotede d̶aivʉ mʉ ina põevare caiye mi cʉed̶aiye báquede, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ põevare jaboteicõjenejaquemavʉ caiyede. Ye jaboteino cʉbeno aiyʉrõtamu no. Ʉbenita caride jã́mevʉ maja põevare caiyede jaboteivʉre.
Hebrews 5:8 in Cubeo 8 Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jípacʉre jʉ aiye majicʉvacari, ñájiñʉ majini jebedejaquemavʉ aipe ãrojaene Jʉ̃menijicʉre jápiarĩ jʉ aiyede aru ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyede.
Hebrews 7:3 in Cubeo 3 Põecʉ cʉbebi yéde coreóvayʉ Melquisedei pacʉ bácʉi borore, aru ʉ̃i paco bácoi borore, aru ʉ̃i ñecuva mácavʉ ne borore máre. Ñame majibema ʉ̃i põeteino mácarõra aru ʉ̃i yaino mácarõra máre. Que baru Jʉ̃menijicʉi mácʉpe páyʉ sacerdotebe cainʉmʉa, ñai Melquisedec.
Hebrews 9:26 in Cubeo 26 Que teyʉ bácʉ baru, Cristo yaijébu obedinʉmʉa Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶aiye báquemiata. Quénora caride, ijãravʉre bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Cristo darejaquemavʉ ijãravʉi cũinára, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, Cristo ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare.
Hebrews 11:3 in Cubeo 3 Maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, coreóvaivʉbu cʉed̶ayʉ bácʉre ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru caiye iye maje jã́ri bʉojaiyede cʉed̶arejaquemavʉ ʉ̃ maje jã́ri bʉojabeque.
1 Peter 1:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre majidejaquemavʉ darocʉyʉ mamacʉre, ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede. Que teni Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesucristore mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́re javede. Aru jã́d̶ovarejame ʉ̃́re ijãravʉi bʉojaquijãravʉai.
2 Peter 3:3 in Cubeo 3 Mamarʉmʉre coreóvajarã mʉja iyede: Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ. Yʉrinajarama Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore jʉ aipõevare máre.
Jude 1:18 in Cubeo 18 Coyʉivʉ barejaquémavʉ mʉjare, yópe arĩ: “Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na.