Galatians 6:12 in Cubeo 12 Ina põeva buraicõjene d̶aiyʉrĩduivʉ mʉjare mʉje cajede nópe d̶aivʉbu, judíova ne me jã́rajiyepe aivʉ náre. Ʉbenita nópe d̶aivʉbu, ina judíova ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ náre yópe ne ñájine d̶aiyepe ina coreivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena.
Other Translations King James Version (KJV) As many as desire to make a fair shew in the flesh, they constrain you to be circumcised; only lest they should suffer persecution for the cross of Christ.
American Standard Version (ASV) As many as desire to make a fair show in the flesh, they compel you to be circumcised; only that they may not be persecuted for the cross of Christ.
Bible in Basic English (BBE) Those who have the desire to seem important in the flesh, put force on you to undergo circumcision; only that they may not be attacked because of the cross of Christ.
Darby English Bible (DBY) As many as desire to have a fair appearance in [the] flesh, these compel you to be circumcised, only that they may not be persecuted because of the cross of Christ.
World English Bible (WEB) As many as desire to look good in the flesh, they compel you to be circumcised; only that they may not be persecuted for the cross of Christ.
Young's Literal Translation (YLT) as many as are willing to make a good appearance in the flesh, these constrain you to be circumcised -- only that for the cross of the Christ they may not be persecuted,
Cross Reference Matthew 6:2 in Cubeo 2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 6:5 in Cubeo 5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 6:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 23:5 in Cubeo 5 Caiye ne d̶aiyede d̶ad̶ama apevʉre jã́icõjenajivʉ, “¿Meara márica na?” ne arĩ dápiarãjiyepe aivʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede ne toivaino mácarõ yocarã, ne ad̶aino mácarõ quĩ́jitõcua jívʉi bʉod̶ama na. Ditõcuare ne bʉoiyede ne tʉ̃tʉva coapa aru ne ãmuve cãcopũravʉcaãmuve coapa, ʉramea bʉoimeaque bʉod̶ama na, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Aru ne cuitótecajea coapa nareicõjed̶ama tʉrʉvacajea ʉracajeare, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Que teni apevʉre dápiare d̶aiyʉrĩduyama mearore jívaivʉre Jʉ̃menijicʉre aru jʉ ávaivʉre máre. Ʉbenita nópe dápiajebu põeva náre ʉbenina.
Matthew 23:28 in Cubeo 28 Quédeca põeva ne jã́ru mʉjare, mearape aru mearore d̶aivʉpe ãrojarivʉbu mʉja ne jã́iyede. Ʉbenita mʉje ũmei dápiad̶avʉ̃ jʉjovaivʉpe paivʉ aru ãmenore d̶aivʉpe paivʉ máre.
Luke 16:15 in Cubeo 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Põeva ne jã́iyede mearape paivʉbu mʉja. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majibi mʉje dápiainore. Põeva ne mearo jã́iyede Jʉ̃menijicʉ ʉbebi, arejamed̶a Jesús.
Luke 20:47 in Cubeo 47 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavad̶ama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniad̶ama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye diede ne d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús.
John 7:18 in Cubeo 18 Ácʉ põecʉ ʉ̃i baju majiéque yávayʉ vorĩduibi põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ácʉ põecʉ voyʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re daroyʉ bácʉre, ʉ̃́recabe coyʉyʉ jãve, ye borocʉbecʉva.
Acts 15:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
Acts 15:5 in Cubeo 5 Dinʉmʉre apevʉ Jesúre jʉ aivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, nacajari arejaimad̶a Pablojãre: —Ina judíova ãmevʉ ʉ̃mʉvare ne cajeáre buraicõjeiye jaʉvʉ aru d̶aiye jaʉvʉ náre caiye yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arejaimad̶a ina fariseova.
2 Corinthians 10:12 in Cubeo 12 Jãve ñʉja cũinátʉrʉpe teiyʉbevʉ ina mʉje jẽneboi cʉrivʉ “¿Meara márica maja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaivʉpe. Aru nápe paivʉ máre jẽvari coyʉiyʉbevʉ ñʉja. Nácapũravʉ majibevʉtamu. Corevaicõjeivʉbuya ne d̶aiyede yópe ne ʉrõpe. Aru jẽvari coyʉivʉbu ne baju.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
Galatians 2:3 in Cubeo 3 Aru apevʉ põeva buraicõjeiyʉrĩduquemavʉ ji yóvaimʉ Titore ʉ̃i cajede judíovape, ʉ̃i bʉcʉva judíova ãmevʉreca. Ʉbenita ina jabova ye buraicõjemeteima ʉ̃́re. Ina buraicõjeiyʉrĩduivʉ Jesúre jʉ aivʉpe teivʉ yavenina darĩ cójijima ñʉjaque, majinajivʉ aipe ñʉje d̶aiyede. Boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduima ñʉjare, ñʉje d̶abe boje caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Caiye diede d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare caride, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃i boropatebede d̶aiye boje majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nácapũravʉ yebacavʉpe tede d̶aiyʉrĩduima ñʉjare, “D̶ajarã caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ne ainoque.
Galatians 2:14 in Cubeo 14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi: “Mʉ́vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe. Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrʉ̃ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre, d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore.
Galatians 5:11 in Cubeo 11 Mʉja, jívʉ, yʉ́capũravʉ “Ʉ̃mʉvare ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ mʉjare”, ji arĩ coyʉre nʉru, ina judíova cãrijovamejebu yʉre. Aru ji buraicõjenu ʉ̃mʉvare ne cajede, ina judíovacapũravʉ cãrijimejebu ji coyʉiye boje Jesucristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ʉbenita na cãrijivʉtamu, ji põevare jʉ aicõjeiye boje Jesucristore, ne cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru cãrijovad̶ama yʉre ãmeno ji vaiquíyepe aivʉ.
Galatians 6:13 in Cubeo 13 Ina buraicõjeivʉvacari ne cajede d̶abenama yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Ʉbenita buraicõjene d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, yópe torojʉrĩ “Ina põeva jʉ arĩ, buraicõjed̶ama ne cajede yópe ñʉje d̶aicõjeiyepe náre”, arĩ coyʉrãjivʉ.
Philippians 1:15 in Cubeo 15 Apevʉcapũravʉ jorojĩñama yʉre, põeva ne pued̶aiye boje yʉre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru coyʉyama Jesús ʉ̃i yávaiye méne pʉeno baju parʉrõreca, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ me náre, yʉre ne pued̶aiye pʉeno. Que teni ne jorojĩni maucʉvaiyʉe boje yʉre, coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita apevʉcapũravʉ coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne mearo d̶aiyʉe boje aru ne cad̶ateiyʉe boje yʉre.
Philippians 2:4 in Cubeo 4 Aru vobejarã quénora mʉje baju pʉeno meara nʉiyede. Quénora d̶ajarã apevʉre máre, ne meara nʉrajiyepe aivʉ pʉeno baju.
Philippians 3:18 in Cubeo 18 Obedijãravʉa javede yʉ coyʉcacʉ mʉjare iye coyʉiye, chĩore d̶aiyede yʉre. Aru coyʉquijivʉ caride bedióva cojedeca ji orique, ji ʉrarõ chĩoiye boje. Obedivʉ põeva cʉma maucʉvarivʉ iye yávaiye méne Cristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ne cʉede ijãravʉi jã́d̶ovaivʉbu, “Ye baju ãmevʉ Cristoi yaino mácarõ jocʉcʉjaravena”, ne arĩ dápiaiyede.
Colossians 2:23 in Cubeo 23 Põeva iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe ãrojariduivʉbu. Aru jã́d̶ovariduivʉbu ne baju apevʉ ne cãchinocavʉre. Ñájine d̶arĩ ne bajure, Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe teniduivʉbu na. Iye ne d̶aiyede yópe ne d̶aicõjeiyepe majidivʉpe teniduivʉbu. Ʉbenita iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉvacari, ye dajocabema ne baju ãmeina d̶aiyʉede. Que baru iye d̶aicõjeiye ne cʉvae bojecʉbevʉ náre.