Galatians 4:24 in Cubeo 24 Maje coreóvaiye Agar bácoi borore aru Sara bácoi borore máre jã́d̶ovaivʉ majare ape yávaiyede jãvene. Yópe vaiye báquepedeca ina pʉcarõmiva nomivare, vaivʉ põevare ne voiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre. Apevʉ d̶aiyʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ náre. Aru apevʉ jʉ aivʉbu “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, Jʉ̃menijicʉi aiye báquede, ʉ̃i me jã́quiyepe aivʉ náre. Ico yebacaco Agar ãmicʉrejaquemavʉ. Aru õ máco jã́d̶ovaimico majare ne d̶aiyede, ina voivʉre Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ ne d̶aiye boje. Nápe paivʉbu caivʉ d̶aiyʉrivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Que baru yebacavʉpe paivʉbu na, ʉ̃́pe Agar bácoi mácʉpe.
Other Translations King James Version (KJV) Which things are an allegory: for these are the two covenants; the one from the mount Sinai, which gendereth to bondage, which is Agar.
American Standard Version (ASV) Which things contain an allegory: for these `women' are two covenants; one from mount Sinai, bearing children unto bondage, which is Hagar.
Bible in Basic English (BBE) Which things have a secret sense; because these women are the two agreements; one from the mountain of Sinai, giving birth to servants, which is Hagar.
Darby English Bible (DBY) Which things have an allegorical sense; for these are two covenants: one from mount Sinai, gendering to bondage, which is Hagar.
World English Bible (WEB) These things contain an allegory, for these are two covenants. One is from Mount Sinai, bearing children to bondage, which is Hagar.
Young's Literal Translation (YLT) which things are allegorized, for these are the two covenants: one, indeed, from mount Sinai, to servitude bringing forth, which is Hagar;
Cross Reference Matthew 13:35 in Cubeo 35 Nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: Jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque coyʉcʉyʉmu yʉ põevare. Iye yávaiye jã́d̶ovame máquede Jʉ̃menijicʉi jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamata coyʉcʉyʉmu yʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Luke 22:19 in Cubeo 19 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejamed̶a Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jíni, arejamed̶a: —Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre, arejamed̶a náre Jesús.
Romans 8:15 in Cubeo 15 Javede jidʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, yebacavʉpe tede d̶abebi mʉjare yópe mʉje d̶aicõjemenajiyepe ayʉ bedióva cojedeca mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru jidʉre d̶abebi ʉ̃ mʉjare. Mʉja jidʉbevʉ coateiyede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje ãmeina teiye boje. Nópe vaibéquiyebu mʉjare. Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare, cʉrãjivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que d̶ayʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i majiéque “mʉ, jipacʉ”, arĩ coyʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre.
1 Corinthians 10:4 in Cubeo 4 Aru ina caivʉrecabu ũcuivʉ bácavʉ no ocore Jʉ̃menijicʉi daroino mácarõre na mácavʉre no cʉ̃rabo ʉrabore jocarĩ. Ʉbenita ãnibo cʉ̃rabo ina põeva mácavʉre ne apʉre d̶aibo bácarõ ãmenejaquemavʉ. Quénora Cristorecabe apʉre d̶ayʉ bácʉ na mácavʉre aru caino ne nʉinoi jã́ri coreyʉ bácʉ na mácavʉre.
1 Corinthians 10:11 in Cubeo 11 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, maja d̶aivʉ baru yópe ne d̶aiye báquepe. Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede, maje buenajiyepe ayʉ. Maja cʉrivʉbu ijãravʉi bʉojaijãravʉare. Iye “Que vaiquíyebu”, aiye báque vaivʉ caride.
Galatians 3:15 in Cubeo 15 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ mʉjare maja põeva maje d̶arĩ cõmajiyena mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ. Pʉcarã ʉ̃mʉva “Yópe d̶arĩ memenajare”, ne arĩ toivaru ne ãmiáre diena, ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede, ina ʉ̃mʉva ne jʉ abedu. Quédeca Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aiye báquede ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede máre.
Galatians 4:25 in Cubeo 25 Aru Agar báco jã́d̶ovaimico majare pʉcarõa cʉrõare, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre, Arabia ãmicʉrijoborõcacũre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore ijãravʉcarõre, judíovai ĩmaro ʉrarõre. Aru ina judíova d̶arĩduivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru Agar báco népacope pád̶obe aru õpedeca yebacavʉpe paivʉbu na.
Galatians 5:1 in Cubeo 1 Maja yebacavʉpe paivʉ bácavʉre majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque jave mead̶aibi majare Jesucristo. Ʉ̃́recabe bojed̶acayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru maja, Jʉ̃menijicʉi mára, jʉ ávaivʉbu Jesucristore. Que baru jápiarĩ ad̶abejarã ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Hebrews 7:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque.
Hebrews 8:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno.
Hebrews 9:15 in Cubeo 15 Cristoi yaicáiye báque boje põevare, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede Cristoque. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme caivʉ maja ʉ̃i cutuimara mácavʉre ʉ̃ jina márajivʉva. Ina yaivʉ bácavʉre Cristoi yaiquíye jipocai máre mearo d̶acacʉyʉme ʉ̃. Na mácavʉ ʉ̃i mearo d̶acaimara marajárama cainʉmʉa yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Põeva ne cʉe báquede Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báqueque, boropateivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Cristoi yaiye báquede, yópe bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe tedejaquemavʉ põevare maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
Hebrews 10:15 in Cubeo 15 Aru ñai Espíritu Santo máre, yópe arĩ, diede jʉ arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
Hebrews 11:19 in Cubeo 19 Yópe arĩ, “Jímacʉre ji boarĩ́ jarʉvaru, Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojaibi ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Isaac bácʉ jípacʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvajʉromʉ mácʉ barejaquémavʉ. Que baru yópe nacovaimʉpe páyʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caiye dieque coreóvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉ nacovañʉre yaijʉrorivʉre yainore jarʉvarĩ.
Hebrews 12:24 in Cubeo 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
Hebrews 13:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ.