Galatians 3:19 in Cubeo 19 Jãve Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, “Yópe ji d̶aicõjeiyepe d̶ajarã mʉja”, arĩduyʉ judíovare. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ diede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ vainí tʉivʉre ne ãmeina teiye boje. Abraham mácʉi pãramenacacʉ Jesucristoi daiyede, iye d̶aicõjeiyepe d̶aiye cũinéjaquemavʉ. Que baru Jesucristoi daiyede, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejaquemavʉ põevare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru na yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, põeva ne majinajiyepe ayʉ. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiyeque apevʉre, ina ángelevare aru Moisés bácʉre máre.
Other Translations King James Version (KJV) Wherefore then serveth the law? It was added because of transgressions, till the seed should come to whom the promise was made; and it was ordained by angels in the hand of a mediator.
American Standard Version (ASV) What then is the law? It was added because of transgressions, till the seed should come to whom the promise hath been made; `and it was' ordained through angels by the hand of a mediator.
Bible in Basic English (BBE) What then is the law? It was an addition made because of sin, till the coming of the seed to whom the undertaking had been given; and it was ordered through angels by the hand of a go-between.
Darby English Bible (DBY) Why then the law? It was added for the sake of transgressions, until the seed came to whom the promise was made, ordained through angels in [the] hand of a mediator.
World English Bible (WEB) What then is the law? It was added because of transgressions, until the seed should come to whom the promise has been made. It was ordained through angels by the hand of a mediator.
Young's Literal Translation (YLT) Why, then, the law? on account of the transgressions it was added, till the seed might come to which the promise hath been made, having been set in order through messengers in the hand of a mediator --
Cross Reference Luke 16:31 in Cubeo 31 Aru Abraham aquemavʉ ʉ̃́re: “Ina põeva jápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre, jápiabenama cũinácʉ nacajañʉreca yainore jarʉvarĩ”, aquemavʉ Abraham, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
John 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
John 5:45 in Cubeo 45 Ʉbenita dápiabejarã mʉja ʉbenina. Yʉ́vacari ãmevʉ boro coyʉrĩ ad̶acʉyʉ mʉjare jipacʉi jã́inore. Moisés bácʉ, ñai mʉje coreimʉ cad̶atecʉyʉre, ʉ̃́recabe boro coyʉrĩ ad̶ayʉ mʉjare, mʉje jápiabeni jʉ abe boje iye borore, ʉ̃i toivaino mácarõre.
John 15:22 in Cubeo 22 ’Náre ji coyʉcʉdabedu, boropatebejebu ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ji coyʉcʉdaiye báque boje ijãravʉcavʉre, ye bojed̶abemarava cʉma na ne ãmeina teiyede.
Acts 7:38 in Cubeo 38 Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi. Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ʉ̃́re yávayʉ bácʉque Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Acts 7:53 in Cubeo 53 Mʉjavacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Ʉ̃ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru ina ángeleva yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, mʉje majinajiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ye jʉ abevʉ iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede, arejamed̶a Esteban cójijinocavʉre.
Romans 2:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉ abebi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ina ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉreca d̶abevʉva yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ ajebu “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, caivʉ inare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶ájʉrorivʉre.
Romans 3:1 in Cubeo 1 Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Caivʉ majidivʉbu ina judíovare Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. ¿Mi dápiaru, ina judíova meari apevʉ pʉeno aru ne cajede buraicõjeiye cad̶atebedi náre?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “Jʉ̃́jʉ. Yópe ayʉbuicʉ yʉ. Põecʉ judíovacacʉ baru, pare meavʉ ʉ̃́re. Aru cajede buraicõjeiye pare cad̶ateivʉ judíovare, ne nópe jã́d̶ovaiye boje Jʉ̃menijicʉ jinare. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ jídejaquemavʉ judíovare ʉ̃i yávaiyede, maje jʉ arĩ, aru bueni apevʉre, mead̶arĩ corenajiyepe ayʉ diede”. Que ajebu yʉ.
Romans 3:19 in Cubeo 19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
Romans 4:15 in Cubeo 15 Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉbe põevare, ne vainí tʉrĩ d̶aiye boje diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉbedu, iyede vainí tʉrĩ d̶aiye máre cʉbejebu.
Romans 5:20 in Cubeo 20 Ʉbenita obediʉjʉa Adán mácʉ yóbore aru obediʉjʉa Cristoi daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, coreóvare d̶acʉyʉ põevare ʉrarõ ãmeno ne d̶aiyede. Que teni pʉeno ʉrarõ jʉ abede nʉrejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita põevacapũravʉ ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyedeca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ñʉ, pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ na mácavʉre.
Romans 7:7 in Cubeo 7 ¿Aipe coyʉiye jaʉri majare caride? ¿Meameni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre? Meame ãmevʉ. Nópe dápiaiye jaʉbevʉ. Ʉbenita ji d̶aicõjeiyede coreóvaquiye jipocare, coreóvabedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe cʉede. Cũináro iye d̶aicõjeiyecarõ, “Ãujimejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede”, aino cʉbedu, ãujimejebu yʉ apevʉ ne cʉvaede.
Galatians 3:16 in Cubeo 16 Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenacacʉ bacʉyʉ́re máre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramena márajivʉ”, obedivʉ ainore. Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramenacacʉ bacʉyʉ́”, cũinácʉ ainore. Aru Cristorecabe ñai cũinácʉ.
Galatians 3:21 in Cubeo 21 ¿Jʉ̃menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i ávaiye báquede Abraham mácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ ye jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ bʉojabenajaramu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje mearo d̶aiyʉrĩduiyeque.
Galatians 4:1 in Cubeo 1 Yópe coyʉquijivʉ mʉjare cojedeca maje cʉede Jesucristoque ʉ̃ jinava, d̶aicõjeimara ãmevʉ. Mamacʉ, bʉcʉrĩburu yóboi, cʉvacʉyʉme jípacʉ jiede. Ʉbenita jʉed̶ocʉ cãreja, jabocʉ bacʉyʉ́vacari, yebacacʉpe páyʉ apevʉi cõjeimʉme ʉ̃.
1 Timothy 1:8 in Cubeo 8 Coreóvaivʉbu maja méne Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne coreóvaru aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede diede.
Hebrews 2:2 in Cubeo 2 Javede Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ángelevare coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, ʉ̃i toivarĩ epequiyepe ayʉ diede majeñecuva mácavʉre, ne majinajiyepe ayʉ diede. Iye ángeleva ne coyʉiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãve marejaquémavʉ. Que baru caivʉ vainí tʉivʉ bácavʉ diede ñájinejaquemavʉ ne vainí tʉiye báque boje, yópe Jʉ̃menijicʉ “Ina vainí tʉivʉ ji d̶aicõjeiyede ñájinajarama”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru caivʉ diede jʉ abevʉ bácavʉ máre ñájinejaquemavʉ ne jʉ abe báque boje, yópe Jʉ̃menijicʉ “Ina jʉ abevʉ yʉre ñájinajarama”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 2:5 in Cubeo 5 Jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉicõjeiye báquede Cristore, maje jabotenajiye boje Cristoque. Ángeleva ãmenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteicõjeimara ʉ̃i jaboteinocavʉre mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, ijãravʉ ji mʉjare yávaijãravʉre.