Galatians 3:17 in Cubeo 17 Ji coyʉiyede mʉjare yópe aiyʉrõtamu: “Yópe d̶arãjaramu maja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Aru que arĩburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i aiye báquede cuatrocientos treinta paiʉjʉa jipocai ye jarʉvabedejaquemavʉ aru oatʉvabedejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, Moisés bácʉi toivaiye báqueque cuatrocientos treinta paiʉjʉa yóboi. Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Other Translations King James Version (KJV) And this I say, that the covenant, that was confirmed before of God in Christ, the law, which was four hundred and thirty years after, cannot disannul, that it should make the promise of none effect.
American Standard Version (ASV) Now this I say: A covenant confirmed beforehand by God, the law, which came four hundred and thirty years after, doth not disannul, so as to make the promise of none effect.
Bible in Basic English (BBE) Now this I say: The law, which came four hundred and thirty years after, does not put an end to the agreement made before by God, so as to make the undertaking without effect.
Darby English Bible (DBY) Now I say this, A covenant confirmed beforehand by God, the law, which took place four hundred and thirty years after, does not annul, so as to make the promise of no effect.
World English Bible (WEB) Now I say this. A covenant confirmed beforehand by God in Christ, the law, which came four hundred thirty years after, does not annul, so as to make the promise of no effect.
Young's Literal Translation (YLT) and this I say, A covenant confirmed before by God to Christ, the law, that came four hundred and thirty years after, doth not set aside, to make void the promise,
Cross Reference Luke 1:68 in Cubeo 68 Torojʉvʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje jã́ri ʉ̃i põevare, mead̶aibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
John 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
John 8:56 in Cubeo 56 Aru dápiayʉ bácʉ ji edaquiyede ijãravʉi, torojʉrejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ. Que teyʉ, ji edaiyede jã́ñʉ mácʉ, yʉre torojʉrejame ʉ̃ mácʉ, arejame náre Jesús.
Acts 7:6 in Cubeo 6 Yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Mipãramena márajivʉ apejoborõi nʉri, cuatrocientos paiʉjʉa baju nore cʉrãjarama na márajivʉ. Aru nore cʉrĩ, mipãramena márajivʉre pare memeicõjenajarama nócavʉ, ne eaijoborõcavʉ. Yebacavʉpe memecarãjarama mipãramena márajivʉ. Náre jara popeni, memecaicõjenajarama nócavʉ.
Romans 3:3 in Cubeo 3 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Apevʉ judíova jʉ abema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. ¿Ne jʉ abe boje, d̶abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ nópe ʉ̃i aiye báquepedeca?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ põeva ne borocʉru, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cainʉmʉa borocʉbecʉbe ʉ̃”. Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Mi ñájine d̶aiyede yʉre ji jʉ abe boje mʉre, apevʉ jã́ivʉ aipe d̶arĩ ñájine d̶ayʉre yʉre, pued̶arĩ mʉre arãjarama na mi borore: “D̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majare. Borocʉcʉ ãmemi ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Romans 3:25 in Cubeo 25 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́imi maje ãmeina teiyede. Que baru dajocacʉyʉ ʉ̃i jorojĩyede, darorejaquemavʉ Jesucristore, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiye boje. Que baru Jesucristo yaidéjaquemavʉ maje yaijʉroede. Que teni ʉ̃i jiveque bojed̶arejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede. Jesús ʉ̃i yaiye báque boje, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede caivʉ maja Jesucristore jʉ aivʉre. Jʉ̃menijicʉ yópe vaidé d̶arejaquemavʉ, jã́d̶ovacʉyʉ aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉ põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ darocʉyʉ Jesucristore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ napinejaquemavʉ põeva ne ãmeina d̶aiyede. Yópe ñájine d̶abecʉyʉpe vaidéjaquemavʉ ne ãmeina teiyede.
Romans 4:13 in Cubeo 13 Javede Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ Abraham mácʉre yópe: “Mʉre aru mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mipãramena márajivʉre jícʉyʉmu yʉ ijãravʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ yópe abedejaquemavʉ Abraham mácʉi d̶aiye báque boje, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉ yópe arejaquemavʉ Abraham mácʉi jʉ aiye báquede ʉ̃́re, coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre aru caivʉ apevʉre máre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
1 Corinthians 1:12 in Cubeo 12 Mʉja dápiabevʉya cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Quénora apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pabloi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Apoloi bueimara”, ad̶ama. Apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pedroi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Cristoi bueimara”, ad̶ama.
1 Corinthians 1:17 in Cubeo 17 Cristo jarobeteame yʉre, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ põevare Jʉ̃menijicʉque ocoque. Quénora jaroáme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ iye yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita yʉ coyʉbevʉ iye yávaiye méne põeva ne majiéque aru me yávaiyeque máre. Ʉbevʉ yʉ ne jʉ aiyede iye yávaiye méne, die me jápurae boje. Quénora ʉvʉ yʉ ne jʉ aiyede diede Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. Que baru bojecʉbe tede d̶aiyʉbevʉ yʉ ʉ̃i yaiye báquede ji coyʉiyeque.
1 Corinthians 7:29 in Cubeo 29 Mʉja, jívʉ, ji nópe coyʉiyede yópe aiyʉvʉ yʉ. Obebeʉjʉa cʉrivʉbu maja ijãravʉi, memecarãjivʉ Jesúre. Que baru carimata ina nomicʉrivʉ memecajarãri Jesúre cainʉmʉa ne oainope, yópe nomicʉbevʉ ne d̶aiyepe.
1 Corinthians 10:19 in Cubeo 19 Ji nópe coyʉiye boje, “Ãimajiarʉare ne jíye báquede pẽpeimarare meajiarʉabebu apejiarʉa pʉeno”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja. Aru, “Pẽpeimara parʉrivʉbebu”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja.
2 Corinthians 1:20 in Cubeo 20 Jesucristorecabe jʉ ayʉ caiye Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báquede. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca, mearo d̶acacʉyʉ caivʉ majare ʉ̃́re jʉ aipõevare. Que baru cainʉmʉa maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, “Cristoi d̶aiye báque jãvemu. Quédecabu”, arĩ coyʉvaivʉbu Jesucristoi parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉbi dieque.
2 Corinthians 9:6 in Cubeo 6 Ãrʉjara mʉja iyede. Mʉje majióvarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare majióvarõ baju. Ʉbenita mʉje ʉrarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare ʉrarõ baju. Jẽvari coyʉiyeque oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyede coyʉquijivʉ yʉ. Oteipõecʉ obebeyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme majióvarõra jẽijãravʉ baquinói. Ʉbenita obediyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme ʉrarõra jẽijãravʉ baquinói.
Galatians 3:15 in Cubeo 15 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ mʉjare maja põeva maje d̶arĩ cõmajiyena mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ. Pʉcarã ʉ̃mʉva “Yópe d̶arĩ memenajare”, ne arĩ toivaru ne ãmiáre diena, ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede, ina ʉ̃mʉva ne jʉ abedu. Quédeca Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aiye báquede ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede máre.
Galatians 3:21 in Cubeo 21 ¿Jʉ̃menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i ávaiye báquede Abraham mácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ ye jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ bʉojabenajaramu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje mearo d̶aiyʉrĩduiyeque.
Galatians 5:4 in Cubeo 4 Mʉjacavʉ vorĩ eaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ mʉjare boropatebevʉpe, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, jave coated̶avʉ̃ mʉja Cristore jarʉvarĩ. Mʉjacapũravʉ jave ʉbeni jarʉvad̶avʉ̃ mʉjare jarʉvarĩ Jʉ̃menijicʉi jíyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
Galatians 5:16 in Cubeo 16 Yópe coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjare. Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ cʉjarã mʉja ʉ̃i ʉrõpe. D̶abejarã yópe mʉje baju ãmeina d̶aiyʉepe.
Ephesians 4:17 in Cubeo 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ.
Colossians 2:4 in Cubeo 4 Caiye diede toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare, apevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ mʉjare borocʉeque.
Hebrews 6:13 in Cubeo 13 Nápe páyʉrecabe majeñecu mácʉ Abraham mácʉ. Javede yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu mʉre jãve. Mʉre mearo baju d̶acacʉyʉmu yʉ. Aru mipãramena márajivʉ obedivʉ baju tenajarama ina márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jʉ̃menijicʉi nópe aiye báquede Abraham mácʉre, “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ nópe ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ. Apecʉ ʉ̃i cʉbe boje parʉcʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ ʉ̃.
Hebrews 7:18 in Cubeo 18 Que teni Jʉ̃menijicʉ oatʉvarejaquemavʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre põevare. Iye d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre põeva boropatebeni bʉojabenama na. Diedecabu parʉbe aru bojecʉbe máre. Que baru iye javeque d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Hebrews 11:13 in Cubeo 13 Caivʉ ina põeva mácavʉ jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, pʉ ne yaiyeta dajocabevʉva. Eabedejaquemavʉ cãreja ãnié Jʉ̃menijicʉi jíquiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Obediʉjʉa Jʉ̃menijicʉi mearore jíquiye jipocai, coreóvarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve jícʉyʉre. Que baru torojʉrejaquemavʉ iye vaiquíye boje yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Coreóvarejaquemavʉ aipe paiye na mácavʉ ne cʉede. “Apenoacavʉ cʉrivʉbu maja. Maje joborõre jocarĩ dajocaivʉbu maja”, are nʉivʉ barejaquémavʉ na mácavʉ.
Hebrews 11:17 in Cubeo 17 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, nʉvarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre juarĩ jícarĩducʉyʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre juarĩ jícaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i mácʉ baju cũinácʉre, Jʉ̃menijicʉi majiyʉe boje aipe ãrojaene Abraham mácʉi jʉ aiyede ʉ̃́re. Abraham mácʉi jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ãrojaene ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉvacari, Abraham mácʉ Isaac bácʉre juarĩ jícacʉyʉ barĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 11:39 in Cubeo 39 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ caivʉ na mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita me jã́ñʉ mácʉvacari na mácavʉre, ne yainájiye jipoca nácacʉ cũinácʉ ye eabedejaquemavʉ caiye iye mearore yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
1 Peter 1:11 in Cubeo 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre.
1 Peter 1:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre majidejaquemavʉ darocʉyʉ mamacʉre, ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede. Que teni Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesucristore mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́re javede. Aru jã́d̶ovarejame ʉ̃́re ijãravʉi bʉojaquijãravʉai.