Galatians 3:1 in Cubeo 1 Mʉja, Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉ, ãrʉmevʉpe nurié dápiabevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede nurié coyʉcacʉ mʉjare Jesucristoi yaiye báquede ne pẽvaimʉre jocʉcʉjaravena maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjamu apevʉ ne jʉjovaimara.
Other Translations King James Version (KJV) O foolish Galatians, who hath bewitched you, that ye should not obey the truth, before whose eyes Jesus Christ hath been evidently set forth, crucified among you?
American Standard Version (ASV) O foolish Galatians, who did bewitch you, before whose eyes Jesus Christ was openly set forth crucified?
Bible in Basic English (BBE) O foolish Galatians, by what strange powers have you been tricked, to whom it was made clear that Jesus Christ was put to death on the cross?
Darby English Bible (DBY) O senseless Galatians, who has bewitched you; to whom, as before your very eyes, Jesus Christ has been portrayed, crucified [among you]?
World English Bible (WEB) Foolish Galatians, who has bewitched you not to obey the truth, before whose eyes Jesus Christ was openly set forth among you as crucified?
Young's Literal Translation (YLT) O thoughtless Galatians, who did bewitch you, not to obey the truth -- before whose eyes Jesus Christ was described before among you crucified?
Cross Reference Matthew 7:26 in Cubeo 26 Ʉbenita ina jápiaivʉvacari yʉre, d̶abevʉ baru ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine d̶ayʉpe jãjamenoi.
Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Luke 24:25 in Cubeo 25 Náre arejamed̶a Jesús: —Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja.
Acts 6:7 in Cubeo 7 Aru apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru apevʉ ina sacerdoteva máre jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Acts 8:9 in Cubeo 9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i yaviéde. “Parʉcʉbu yʉ”, arejamed̶a ʉ̃.
Romans 2:8 in Cubeo 8 Ʉbenita põeva ne ʉrõpe cainʉmʉa d̶aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ pʉeno, aru dápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉre, jápiaiyʉbevʉ baru ʉ̃i yávaiyede jãvene, aru jʉ abevʉ baru ʉ̃́re, quéda d̶aivʉ baru ãmenore cainʉmʉa, ãmeina d̶arãjivʉ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi jorojĩni ñájine d̶aquimara pare.
Romans 6:17 in Cubeo 17 Jipocamia mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jʉ aiyepe ne jabocʉre. Ʉbenita apejãravʉre mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ũmei iye yávaiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jápiarĩ eare d̶aiyede mʉjare apevʉ ne bueiyede. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre.
Romans 10:16 in Cubeo 16 Apecʉ ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Ʉbenita ina jápiaivʉ bácavʉ obedivʉ jʉ abema na iye yávaiye méne. Isaías bácʉvacari arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Mʉ, ji jabocʉ, obebejĩna baju jʉ ad̶ama ñʉje borore”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 Corinthians 1:23 in Cubeo 23 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ quéda cũináene coyʉivʉbu. “Cristo jabovai pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaidéjaquemavʉ, bojed̶acʉyʉ maje ãmeina teiyede, jarʉvacʉyʉ diede”, arĩ coyʉivʉbu ñʉja. Ʉbenita ina judíova jorojĩñama ne jápiaiyede iye ñʉje coyʉiyede, ñai jabotejʉrocʉre náre. Aru ina judíova ãmevʉ ne jápiaiyede diede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ, bojecʉbepeda dápiad̶ama iye ñʉje coyʉiyede.
1 Corinthians 2:2 in Cubeo 2 Mʉje me coreóvarãjiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Cũináene quénora coyʉquijivʉ ina Corintocavʉre”, arĩ dápiacacʉ yʉ, ji buequiye jipocamia mʉjare. Que baru, “Jesucristo, jabova ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, yaidéjaquemavʉ majare boje, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Yʉ ʉ̃́re quécʉra coreóvare d̶aiyʉtecacʉ mʉjare.
1 Corinthians 11:26 in Cubeo 26 Cainʉmʉa yópe mʉje pã́ure ãiyepe aru mʉje ũcuidoquede ũcuiyepe máre, pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta, põevare jã́d̶ovaivʉbu Cristoi yaiye báquede náre boje, mead̶acʉyʉ náre.
2 Corinthians 10:5 in Cubeo 5 Cainʉmʉa ina mʉjacavʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩduivʉ, “Jãve ãmevʉ”, ʉbenina ne arĩduiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye ména, põeva ne coreóvabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ñʉja coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi parʉéque, jã́d̶ovarajivʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Que teni yópe churarava ne vainí tʉrĩ jẽni jacoiyepe ne mauvare, jʉ are d̶arãjiyepe aivʉ náre ne baju jabocʉre, ʉ̃i cõjequiyepe aivʉ náre, nopedeca maje jabocʉ Cristore dápiaicõjene d̶aivʉbu ñʉja ñʉje mauvare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re ñʉje coyʉvaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2 Corinthians 11:3 in Cubeo 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
Galatians 1:6 in Cubeo 6 Cuecumari jã́ivʉ yʉ mʉje d̶aiyede. Maumejiena dajocaivʉbuya mʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai cutuyʉ bácʉre mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva Cristoi mearo d̶acaiye báquede mʉjare ʉ̃i yaiyede majare boje. Ʉ̃́re dajocarĩ, jʉ aivʉbuya mʉja ape yávaiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jarʉvarĩ.
Galatians 2:14 in Cubeo 14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi: “Mʉ́vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe. Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrʉ̃ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre, d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore.
Galatians 3:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo apʉre d̶arĩ bʉ́quemavʉ mʉjare mamaũmene. Que baru bʉojaiyʉe jaʉbevʉ mʉjare iye mʉje cʉvaede mamaũmene mʉje majiéqueda. Nópe d̶aivʉ baru, ãrʉmevʉpe d̶ajebu mʉja.
Galatians 4:9 in Cubeo 9 Ʉbenita caride mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coreóvaiye báque boje mʉjare mamarʉmʉre. Que baru, ¿aipe teni dajocaiyʉrivʉrʉ̃ mʉja mʉje cʉede jocarĩ Jesucristoque cũinávʉpe, yebacavʉpe tenajivʉ bedióva cojedeca iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báqueque? Iye d̶aicõjeiye parʉbetamu. Que baru mʉja ye cad̶atebemaramu iye d̶aicõjeiyeque. Aru cʉre d̶abejarã mʉje baju yebacavʉpe cojedeca mʉje d̶arĩ bʉiyeque yópe judíovape.
Galatians 5:7 in Cubeo 7 Mamarʉmʉre me nʉre nʉrejavʉ̃ mʉja mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. ¿Ñame matedí dajocare d̶aivʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene?
Ephesians 3:8 in Cubeo 8 Yʉrecabu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi yʉre, bueicõjeñʉ mʉja judíova ãmevʉre iye yávaiye méne, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe baju meacʉre ñai Cristore aru aipe ʉrarõ mearo cũiménore d̶acayʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
Ephesians 4:14 in Cubeo 14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape.
Ephesians 5:15 in Cubeo 15 Que baru me matʉiyeda d̶ajarã apejĩe mʉje d̶aiyede. D̶abejarã yópe ina coreóvabevʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉmevʉ, ne d̶aiyepe. Quénora d̶ajarã mʉja yópe ina coreóvaivʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉrivʉ, ne d̶aiyepe.
2 Thessalonians 1:8 in Cubeo 8 Ñájine d̶acʉdacʉyʉme ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre aru ina jʉ abevʉre máre maje jabocʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
1 Timothy 6:4 in Cubeo 4 Ina põeva dápiaivʉbu ne baju mearape apevʉ pʉeno. Ʉbenita ye majibema na. Jẽniari jã́iyʉrivʉbu ʉbenina ne bajumia. Aru jaraivʉbu ne bajumia aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Ne que d̶aiye boje, põeva jorojĩvʉbu, aru jaraivʉbu, yávaivʉbu borocʉede apevʉi borore, aru “Ãmeina d̶aiyʉbi yʉre”, arĩ dápiaivʉbu apevʉi borore.
Hebrews 5:9 in Cubeo 9 Cristoi d̶aiye báquede caiye iye ʉ̃́re jaʉéde yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põevare mead̶aipõecʉ tedejaquemavʉ. Que baru caivʉ maja ʉ̃́re jápiarĩ jʉ arĩ d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe mead̶ayʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, aru maje jabotenajiyepe ayʉ Cristoque cainʉmʉa.
Hebrews 11:8 in Cubeo 8 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ ʉ̃i joborõre jocarĩ, nʉcʉyʉ apejoborõita, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre cuturĩ ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va, “Mi apeno cʉrõ mi cʉquinore mʉre jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye báquede ʉ̃ mácʉre, ã́rore ʉ̃i nʉquinore majibecʉvacari, jʉ arĩ etarĩ nʉrejaquemavʉ ʉ̃, Abraham mácʉ.
1 Peter 1:22 in Cubeo 22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque.
1 Peter 4:17 in Cubeo 17 Joabejĩnoi Jʉ̃menijicʉ bʉ́cʉyʉme ʉ̃i ñájine d̶aquiyede põevare, ne ãmeina teiye boje. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃ jinare. Aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye boje ʉ̃ jinare, ina jʉ aivʉre ʉ̃i yávaiye méne, jãve pʉeno ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme ina jʉ abevʉre ʉ̃i yávaiye méne.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
Revelation 2:20 in Cubeo 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre.
Revelation 13:13 in Cubeo 13 Aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶áme ʉ̃. Toabore jõd̶aicõjeame cavarõre jocarĩ pʉ joborõita caivʉ põeva ne jã́inoi.
Revelation 18:3 in Cubeo 3 No ĩmaro mácarõcavʉ ʉrarõ ãmeina d̶are d̶aima caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai. Aru caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aima diĩmaro mácarõcavʉque. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva cʉve cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ ne ʉrarõ ãmeina d̶aiye boje. Que baru bíjaivʉ no ĩmaro mácarõ, áme ñai ángele.