Cross Reference Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Acts 13:10 in Cubeo 10 —¡Mʉ, abujuvai jabocʉpe d̶are cuivʉ mʉ! Cainʉmʉa maucʉvacʉtamu mʉ ina mearo d̶aivʉre. No mearore ʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa ãmecʉbu mʉ. Borocʉcʉtamu mʉ. Jʉjovaivʉ apevʉre. Cainʉmʉa meyuyarĩ ávaivʉ mʉ, “Jãve ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye”. Yópe ávaivʉ mʉ põevare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
Acts 15:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
Acts 15:24 in Cubeo 24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne bueiyeque.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
Romans 16:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
2 Corinthians 2:17 in Cubeo 17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2 Corinthians 4:2 in Cubeo 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
Galatians 4:17 in Cubeo 17 Apevʉ, ina bueivʉ ape yávaiyede, torojʉre d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje me pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Ʉbenita ne d̶aiyʉrĩduiye meamejebu mʉjare. Maucʉvare d̶arĩduivʉbu mʉjare yʉ́que, mʉje jʉ arãjiyepe aivʉ ne bueiyede.
Galatians 5:10 in Cubeo 10 Mʉja aru yʉ máre cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru majivʉ yʉ Jesucristo cad̶atecʉyʉre mʉjare, mʉje dápiare nʉrajiyepe ayʉ ji dápiaiyepe. Aru yʉ́capũravʉ majivʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre ñai mʉjare cãrijovañʉre, ye baquinó ãmevʉ ácʉ põecʉre.
Galatians 5:12 in Cubeo 12 Ina mʉjare cãrijovare cuivʉre, buraicõjeiyʉrivʉre mʉje cajede, nácapũravʉre cũiná burarĩ jarʉvaicõjejara ne cajede.
Galatians 6:12 in Cubeo 12 Ina põeva buraicõjene d̶aiyʉrĩduivʉ mʉjare mʉje cajede nópe d̶aivʉbu, judíova ne me jã́rajiyepe aivʉ náre. Ʉbenita nópe d̶aivʉbu, ina judíova ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ náre yópe ne ñájine d̶aiyepe ina coreivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena.
Galatians 6:17 in Cubeo 17 Yʉrecabu cʉvacʉ ji churiá báquede ji bajui, ji memecaiye boje Jesúre. Que baru yo jipocare ina Jesucristore jʉ aivʉre cãrijovaivʉ chĩore d̶abejarãri yʉre.
1 Timothy 4:1 in Cubeo 1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque.
2 Timothy 2:18 in Cubeo 18 Ina dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede iye yávaiyede jãvene. Borocʉrĩ, yópe arĩ, “Javeta Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ põevare yainore jarʉvarĩ”, ʉbenina arĩ coyʉivʉbu na. Que teni cãrijovaivʉbu apevʉre, ne arãjiyepe aivʉ, “Majibevʉ ñʉja aipe jaʉrõre ñʉje jʉ aiyede”.
2 Timothy 3:8 in Cubeo 8 Yópe ina yaviva bácavʉ ne ãmiá Janes aru Jambres ne maucʉvae báquepe Moisés bácʉre, nopedeca na máre, ina jʉjovaivʉ nomivare, maucʉvarivʉbu iye yávaiyede jãvene. Dápiaivʉbu ãmenore cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaimaramu na, ne jʉ abe boje iye yávaiyede jãvene.
2 Timothy 4:3 in Cubeo 3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe.
Titus 1:10 in Cubeo 10 Que baru obedivʉ põeva cʉrivʉ, ye jápiabema. Quénora d̶aivʉbu yópe ne baju ʉrõpe. Coyʉivʉbu ʉbenina. Que baru ne coyʉino bojecʉbevʉ caivʉ jápiaivʉre náre. Aru jʉjovaivʉbu põevare máre. Judíova obedivʉ nápe paivʉ cʉma. Buede cuivʉbu, yópe arĩ: “Ʉ̃mʉva Jesúre jʉ aipõevacavʉ ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ náre coapa”, are cuivubu na.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
1 John 2:18 in Cubeo 18 Mʉja, jímajinape paivʉ, joabenomu ijãravʉ cũiquíno. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja cũinácʉ dacʉyʉre, ñai Cristoi maucʉ bacʉyʉ́re. Aru caride obedivʉ maucʉvarivʉbu Cristore. Que baru coreóvaivʉbu maja joabenore ijãravʉ cũiquínore.
1 John 2:26 in Cubeo 26 Yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje majinajiyepe ayʉ apevʉ ne borore, ina mʉjare jʉjovaiyʉrivʉre.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
2 John 1:7 in Cubeo 7 Obedivʉ jʉjovaivʉ cuivʉbu yore ijãravʉi. Nárecabu jʉ abevʉ Jesucristore jãve dayʉ bácʉre põecʉpe ijãravʉi. Ácʉ põecʉ que ayʉ baru, ʉ̃́recabe jʉjovayʉ põevare aru maucʉvacʉ Cristore máre.
2 John 1:10 in Cubeo 10 Ácʉ põecʉ buecʉdayʉ baru mʉje yebai ape bueiyede Jesúi bueiye báquede jarʉvarĩ, ñaine copʉ etabejarã mʉje cʉ̃ramiai aru jacoyʉbejarã ʉ̃́re.
Jude 1:4 in Cubeo 4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.
Revelation 2:2 in Cubeo 2 Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne’, mi majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu, coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre. Quénora borocʉrivʉbu na.
Revelation 2:6 in Cubeo 6 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore me jã́ivʉ yʉ, mi ãmeina jã́iyede ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne d̶aiyede. Yʉ máre ãmeina jã́ivʉ ne d̶aiyede.
Revelation 2:14 in Cubeo 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
Revelation 2:20 in Cubeo 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre.
Revelation 12:9 in Cubeo 9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ javecacʉ ʉ̃i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ʉ̃i ángelevaque, nárecabu ʉ̃i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ pʉ joborõita.
Revelation 13:14 in Cubeo 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.
Revelation 19:20 in Cubeo 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.
Revelation 20:3 in Cubeo 3 Ʉ̃́re bʉorĩburu yóbore, ñai ángele jarʉvame ʉ̃́re no ʉ̃mʉjʉricobe jívʉi. Ʉ̃́re jarʉvarĩburu yóbore nore, dicobe ecoinore bieáme llaveque. Jãjaro d̶áme dicobe ecoinore ñai ángele. Nópe d̶áme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i jʉjovabequiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre bedióva cojedeca pʉ mil paiʉjʉa vainíburu yóboita. Dinʉmʉ maquinóre jod̶eimʉ macʉyʉ́me obebejãravʉa bajura.