Ephesians 5:15 in Cubeo 15 Que baru me matʉiyeda d̶ajarã apejĩe mʉje d̶aiyede. D̶abejarã yópe ina coreóvabevʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉmevʉ, ne d̶aiyepe. Quénora d̶ajarã mʉja yópe ina coreóvaivʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉrivʉ, ne d̶aiyepe.
Other Translations King James Version (KJV) See then that ye walk circumspectly, not as fools, but as wise,
American Standard Version (ASV) Look therefore carefully how ye walk, not as unwise, but as wise;
Bible in Basic English (BBE) Take care then how you are living, not as unwise, but as wise;
Darby English Bible (DBY) See therefore how ye walk carefully, not as unwise but as wise,
World English Bible (WEB) Therefore watch carefully how you walk, not as unwise, but as wise;
Young's Literal Translation (YLT) See, then, how exactly ye walk, not as unwise, but as wise,
Cross Reference Matthew 8:4 in Cubeo 4 Jesús coyʉicõjemecʉ apevʉre arejamed̶a: —Cũiná, nʉri Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
Matthew 10:16 in Cubeo 16 Jesús coyʉre nʉrejame ñʉjare, yópe arĩ: —Jã́jara. Jaroivʉ yʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi, yópe ovejava nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. Ávaivʉbu maja judíova: Ãd̶a me majibi, aru jureco jijecʉbebico. Que baru ãd̶ape me majijarã, aru jurecope jijecʉbejarã põevaque, mʉje coyʉiyede náre.
Matthew 25:2 in Cubeo 2 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majibevʉ batequémavʉ. Aru apevʉ cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majidivʉ batequémavʉ.
Matthew 27:4 in Cubeo 4 Ne yebai earĩ, arejamed̶a: —Yʉrecabu ãmeina teyʉ bácʉ. Jẽni jívʉ mʉjare põecʉ meacʉre, ãmeina d̶abecʉre. Que baru mʉje tãutʉrare, mʉje jíye báquede yʉre jẽni jíye bojede, jacopaiyovaquijivʉ mʉjare caride, arejamed̶a Judas. Ʉbenita nácapũravʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Ye baquiyé ãmevʉ; míyetamura die, arejaimad̶a na.
Matthew 27:24 in Cubeo 24 Ne que aiyede, Pilato coreóvarejamed̶a ʉ̃́re jʉ abevʉre. Quédata pʉeno cãrijovari bʉ́rejaimad̶a na. Que baru ocoque joarejamed̶a ʉ̃i pʉrʉáre, yópe judíova ne d̶aiyepe, ne jã́d̶ovarajiyepe ayʉ boropatebevʉre. Ʉ̃i joaiyedeca arejamed̶a: —Yʉ́vacari boropatebecʉbu, mʉje boarĩ́ jarʉvaru ñai Jesúre, ʉ̃mʉ meacʉre ji jã́inoi. Mʉjemu die, arejamed̶a Pilato.
Luke 24:25 in Cubeo 25 Náre arejamed̶a Jesús: —Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja.
1 Corinthians 14:20 in Cubeo 20 Mʉja, jívʉ, d̶abejarã mʉja yópe jʉed̶ova dápiabevʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre jã́icõjeniduiyede mʉjare, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, jʉed̶ovape teivʉbu mʉja. Quénora d̶ajarã yópe bʉcʉva dápiaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre cad̶ateiyede, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, bʉcʉvape teivʉbu mʉja. Ʉbenita yópe jʉed̶ova majibevʉ ãmeno d̶aiyeque, mʉja máre majibevʉpe tejarã ãmeno d̶aiyeque.
Galatians 3:1 in Cubeo 1 Mʉja, Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉ, ãrʉmevʉpe nurié dápiabevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede nurié coyʉcacʉ mʉjare Jesucristoi yaiye báquede ne pẽvaimʉre jocʉcʉjaravena maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjamu apevʉ ne jʉjovaimara.
Galatians 3:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo apʉre d̶arĩ bʉ́quemavʉ mʉjare mamaũmene. Que baru bʉojaiyʉe jaʉbevʉ mʉjare iye mʉje cʉvaede mamaũmene mʉje majiéqueda. Nópe d̶aivʉ baru, ãrʉmevʉpe d̶ajebu mʉja.
Ephesians 5:33 in Cubeo 33 Ʉbenita mʉjare máre coyʉivʉ die. Mʉja nomicʉrivʉ, mʉja coapa jecʉjarã mʉjemarepacore. Aru mʉja ʉ̃mʉcʉrivʉ, mʉja coapa pued̶ajarã mʉjemarepacʉre.
Philippians 1:27 in Cubeo 27 Yo cũinárore d̶arĩ cõmajide nʉrajino jaʉvʉ mʉjare. Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jesús ʉ̃i yávaiye me d̶aicõjeiyepe. Que baru yʉ nʉñʉ maru o nʉmecʉ baru mʉje yebai, jápiacʉyʉmu mʉje borore mʉja jʉ aivʉre parʉrõreca iye yávaiye méne, dajocabevʉva diede, cũinátʉrʉ mʉje ũmei aru cũináro mʉje ʉrõre máre. Que teni jápiacʉyʉmu mʉja memeivʉre parʉrõreca cũinávʉpe, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Colossians 1:9 in Cubeo 9 Que baru ñʉje jápiaiye boje mʉje borore, coyʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque máre. Ñʉje jápiaiyede mʉje borore coyʉrĩ bʉ́carã mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Aru caride máre coyʉre nʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniaivʉbu ʉ̃́que ʉ̃i coreóvare d̶aiyede mʉjare jãve caino yo ʉ̃i ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje cʉvarãjiyepe aivʉ majié caiyede aru coreóvaiye méne mʉje ũmeque.
Colossians 4:5 in Cubeo 5 Coyʉjarã mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne ina ʉ̃́re jʉ abevʉre. Cainʉmʉa mʉje cʉede náque me majiéque d̶ajarã náre.
1 Thessalonians 5:15 in Cubeo 15 Apecʉ ʉ̃i ãmeno d̶aru cũinácʉ mʉjacacʉre, d̶abejacʉrĩ ãmeno ʉ̃́re copʉ. Quénora cainʉmʉa napini dápiajarã mʉje d̶arãjiyede mearore mʉje bajumia aru caivʉ põevaque máre.
1 Timothy 6:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ ʉrivʉbu ne cʉveva. Que baru ñai abujuvai jabocʉ jʉjovayʉbe náre, ne ãmeina tenajiyepe ayʉ, cʉvarãjivʉ cʉvede. Que teni ʉ̃ jẽñʉme náre yópe ñʉoibo jẽiyepe ãimacʉre. Ãrʉmevʉpe vore cuivʉbu cʉvede. Que teni ãmeno d̶aivʉbu ne baju aru apevʉre máre. Bíjare d̶aivʉbu ne baju Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Aru ñájinajivʉbu na.
Hebrews 12:25 in Cubeo 25 Que baru me d̶ajarã mʉja. Me jápiarĩ ad̶ajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre.
James 3:13 in Cubeo 13 Mʉjacacʉ apecʉ cʉcʉ baru majicʉ aru jápiarĩ eayʉ, jã́d̶ovajacʉrĩ ʉ̃i majiéde aru ʉ̃i jápiarĩ eaiyede ʉ̃i mearo d̶aiyeque, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉva.
1 Peter 1:22 in Cubeo 22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque.
Revelation 19:10 in Cubeo 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.