Ephesians 4:18 in Cubeo 18 Que baru jápiarĩ coreóvabema na. Iye apʉé mamaene, Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare, cʉvabema na. Ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbema. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabema.
Other Translations King James Version (KJV) Having the understanding darkened, being alienated from the life of God through the ignorance that is in them, because of the blindness of their heart:
American Standard Version (ASV) being darkened in their understanding, alienated from the life of God, because of the ignorance that is in them, because of the hardening of their heart;
Bible in Basic English (BBE) Whose thoughts are dark, to whom the life of God is strange because they are without knowledge, and their hearts have been made hard;
Darby English Bible (DBY) being darkened in understanding, estranged from the life of God by reason of the ignorance which is in them, by reason of the hardness of their hearts,
World English Bible (WEB) being darkened in their understanding, alienated from the life of God, because of the ignorance that is in them, because of the hardening of their hearts;
Young's Literal Translation (YLT) being darkened in the understanding, being alienated from the life of God, because of the ignorance that is in them, because of the hardness of their heart,
Cross Reference Matthew 13:15 in Cubeo 15 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreóvaivʉ baru mʉje yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru mʉje cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru mʉje ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre.
Mark 3:5 in Cubeo 5 Que baru Jesús jararĩ chĩorejamed̶a, ne coreóvabe boje. Aru arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejamed̶a Jesús. Ʉ̃i jabióvaiyede meatedejavʉ̃ya ʉ̃i ãmuve.
John 12:40 in Cubeo 40 Jã́ri eabevʉre d̶aibi náre Jʉ̃menijicʉ, ne jã́menajiyepe ayʉ. Aru dápiarĩ majibede d̶aibi náre, ne jápiarĩ eabenajiyepe ayʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ yópe arĩ, coyʉibi: “Nópe d̶aivʉ yʉ, ne chĩori oatʉvabenajiyepe ayʉ ne d̶aiyede. Que baru náre mead̶abecʉyʉmu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
Acts 17:30 in Cubeo 30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede.
Acts 26:17 in Cubeo 17 Que baru jaroquijivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíovare, aru judíova ãmevʉre máre. Aru yʉ jod̶ecʉyʉmu mʉre, ne ãmeno d̶abenajiyepe ayʉ.
Romans 1:21 in Cubeo 21 Põeva coreóvad̶ama ñai Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju cʉcʉre. Ʉbenita mearore jíbenama ʉ̃́re pʉeno baju meacʉpe. Aru torojʉede máre jíbenama ʉ̃́re. “Meacʉbu mʉ”, aru “Meavʉ mi d̶acaiyede ñʉjare”, ye abenama ʉ̃́re. Quénora ʉbenina dápiad̶ama na. Aru jápiarĩ coreóvabenama na. Aru ãme matʉiye dápiad̶ama na ãrʉmevʉpe.
Romans 1:28 in Cubeo 28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ.
Romans 2:19 in Cubeo 19 Mʉja bueni bʉojarĩduyavʉ̃ bueiyede jãvene ina majibevʉre, yópe ñai jã́ñʉ nʉvaiyepe jã́ri eabevʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre, majibevʉre, me majide d̶aivʉbu ñʉja. Náre bueivʉbu ne coreóvabede, ne jã́ri eabevʉpe mautebenajiyepe aivʉ”. Aru mʉja cad̶ateni bʉojarĩduyavʉ̃ ina mearore coreóvabevʉre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede, nópe ñai pẽoinore cʉvacʉ cad̶ateiyepe ñeminoi cʉrivʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre coreóvabevʉre me cad̶ateivʉbu ñʉja. Náre cad̶ateivʉbu ne ñeminoi cʉrivʉpe mautebenajiyepe aivʉ”.
Romans 8:7 in Cubeo 7 Que baru ñai põecʉ dápiarĩ d̶ayʉ baru ʉ̃i baju ʉede, maucʉvarĩ jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre. Aru jãve ye d̶aicõjeñʉ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i bajure máre.
Romans 11:25 in Cubeo 25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede.
1 Corinthians 1:21 in Cubeo 21 Jãve caiyede majibi ʉ̃. Aru, “Ijãravʉcavʉ ne majiémia ye coreóvaivʉ bʉojabema yʉre”, arejaquemavʉ ʉ̃. Quénora, “Ina põeva jʉ aivʉ ji yávaiye méne Cristorã ji mead̶acaimara márajivʉbu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Iye yávaiye ménecabu Cristorã, ʉ̃i mead̶aiyede põevare, ñʉje coyʉiye. Ʉbenita, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama ñʉje coyʉiyena ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Que baru iye ñʉje coyʉiye bojecʉbevʉ, ne dápiaru.
2 Corinthians 3:14 in Cubeo 14 Ãnina judíova ye coreóvaivʉ bʉojabedejaquemavʉ ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõre. Aru quédecabu caride máre. Ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. Pʉ ne cʉiyeta Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvaivʉ bʉojarãjarama na. Cristo quécʉra majibi yópe cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe.
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
Galatians 4:8 in Cubeo 8 Javede mʉje coreóvabede cãreja Jʉ̃menijicʉre, ijãravʉre cõjeivʉ ne yebacavʉpe paivʉ barejaquémavʉ mʉja. “Jʉ̃menijinamu na”, arĩ dápiarĩduivʉ barejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita ye jʉ̃menijina ãmema na. Ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉre coreóvabeni mearore jíbedejaquemavʉ mʉja.
Ephesians 2:12 in Cubeo 12 Dinʉmʉ mácarõmiareca cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Cristore cʉvabevʉva. Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara mácavʉ ãmenejaquemavʉ mʉja. Que baru cʉbevʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põevaque. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje ʉ̃i põevare, “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede, ye coyʉbedejaquemavʉ mʉjare. Ijãravʉi cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva. Que baru, “Ye mead̶aimara ãmenajaramu maja”, arĩ dápiarejaquemavʉ mʉja.
Colossians 1:21 in Cubeo 21 Aru mʉjacapũravʉ javede ãmeina dápiaivʉ barejaquémavʉ aru ãmenore d̶aivʉ barejaquémavʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva maucʉvarivʉ barejaquémavʉ mʉja.
1 Thessalonians 4:5 in Cubeo 5 D̶abejarã nápe ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉpe. D̶ad̶ama na ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore, ne pued̶aiye majibe boje nomivare. D̶ad̶ama ãmenore náque.
James 4:4 in Cubeo 4 Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmecoi dajocaiyepe jímarepacʉre jarʉvarĩ. Ina yóvaivʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe maucʉvarivʉbu Jʉ̃menijicʉre. ¿Coreóvabenarʉ mʉja diede? Jãve mʉja me coreóvaivʉbu diede. Que baru ácʉ põecʉ yóvaiyʉcʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe, ʉ̃́recabe maucʉvacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 John 2:11 in Cubeo 11 Ʉbenita ñai ʉbecʉ ʉ̃ jicʉre cʉbi ʉ̃ yópe ñeminoi cʉcʉpe. Que baru d̶aibi ãmenore. Que teni ye coreóvabebi aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re. Ʉ̃i ãmeno d̶aiye boje, bʉojabebi dápiayʉ coreóvayʉpe. Que baru ʉ̃i dápiaino ñeminomu yópe põecʉ jã́ri eabecʉ ñeminoi coreóvabepe ã́ri ʉ̃i nʉinore.