Cross Reference Matthew 11:7 in Cubeo 7 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore yávarĩ bʉ́yʉ arejame ina obedivʉ põevare noi cʉrivʉre: —Jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede põecʉbenoi.
Matthew 18:3 in Cubeo 3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.
Matthew 24:11 in Cubeo 11 Obedivʉ borocʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩ, ʉbenina coyʉcarĩduivʉ, põevare jʉjovarãdarãjarama.
Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
Acts 23:21 in Cubeo 21 Ʉbenita apevʉ, cuarenta paivʉ, yavenina coreni, jabʉrãjivʉbu ʉ̃́re. Na “Ãiyede ãmenajare aru ũcuiyede máre ũcumenajare”, arãma na Jʉ̃menijicʉque ne boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai Pablore. Caride coreivʉbu mi jʉ aiyede ne jẽniaiyede. Que baru jʉ abejacʉ diede, arejamed̶a Pabloi yʉicʉ.
Romans 16:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
1 Corinthians 3:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji cʉe báquede mʉjaque, coyʉyʉ bʉojabetecacʉ mʉjare yópe ji coyʉiyepe ina Jesúre jʉ aipõeva, parʉre nʉivʉre ne ũmei Espíritu Santoque. Quénora coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva Espíritu Santore cʉvarivʉreca, yópe ji coyʉiyepe Jesúre jʉ abevʉ Espíritu Santore cʉvabevʉre. Jʉed̶ojĩnape paivʉ bateávʉ̃ mʉja. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima aru ãiyede ãiye majibema. Quédeca mʉja jʉed̶ojĩnape paivʉ mʉje ũme, quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede Cristorã jápiarĩ eavʉ̃ mʉja, aru ʉ̃i yávaiye maiyójaede jápiarĩ eabeteavʉ̃ mʉja. Aru caride máre, bueiye maiyójaede jápiarĩ eajʉrorivʉvacari, jápiarĩ eabevʉtamu mʉja cãreja.
1 Corinthians 12:2 in Cubeo 2 Mʉja iyede coreóvaivʉbu. Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ bácavʉ cãreja, pẽpeimara yávabevʉre mearore jíde d̶aimara matequémavʉ mʉja, mʉje dápiarĩduiye boje parʉéde cʉvarivʉre. Ne d̶aicõjeimara matequémavʉ mʉja.
1 Corinthians 14:20 in Cubeo 20 Mʉja, jívʉ, d̶abejarã mʉja yópe jʉed̶ova dápiabevʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre jã́icõjeniduiyede mʉjare, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, jʉed̶ovape teivʉbu mʉja. Quénora d̶ajarã yópe bʉcʉva dápiaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre cad̶ateiyede, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, bʉcʉvape teivʉbu mʉja. Ʉbenita yópe jʉed̶ova majibevʉ ãmeno d̶aiyeque, mʉja máre majibevʉpe tejarã ãmeno d̶aiyeque.
2 Corinthians 2:17 in Cubeo 17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2 Corinthians 4:2 in Cubeo 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
2 Corinthians 11:3 in Cubeo 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
Galatians 1:6 in Cubeo 6 Cuecumari jã́ivʉ yʉ mʉje d̶aiyede. Maumejiena dajocaivʉbuya mʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai cutuyʉ bácʉre mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva Cristoi mearo d̶acaiye báquede mʉjare ʉ̃i yaiyede majare boje. Ʉ̃́re dajocarĩ, jʉ aivʉbuya mʉja ape yávaiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jarʉvarĩ.
Galatians 3:1 in Cubeo 1 Mʉja, Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉ, ãrʉmevʉpe nurié dápiabevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede nurié coyʉcacʉ mʉjare Jesucristoi yaiye báquede ne pẽvaimʉre jocʉcʉjaravena maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjamu apevʉ ne jʉjovaimara.
Ephesians 6:11 in Cubeo 11 Cainʉmʉa meateivʉ bájarã mʉja, maucʉvarãjivʉ copʉ ina ãmenaque ijãravʉi. Yópe Romacacʉ churara ʉ̃i doiyepe meatecʉyʉ ʉ̃i bajure, meatejarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei mʉje ũmene ʉ̃i mead̶aiyeque. Que teni abujuvai jabocʉ ye vainí tʉyʉ bʉojabecʉbe mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyeque.
Colossians 2:4 in Cubeo 4 Caiye diede toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare, apevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ mʉjare borocʉeque.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
1 Timothy 3:6 in Cubeo 6 Cũinácʉ ʉ̃mʉ mama jʉ ayʉ Jesúre corebejacʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉyʉ. Ʉ̃i que aru, Jʉ̃menijicʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ajebu ʉ̃́re nópe “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca ñai abujuvai jabocʉre.
1 Timothy 4:6 in Cubeo 6 Mʉ coyʉyʉ baru yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre ina Jesúre jʉ aipõevare, mi baju máre bueiyedeca iye yávaiye méne mi jʉ arĩburu yóboi Jesúre aru caride máre, meacʉ memecaipõecʉ bacʉyʉ́mu mʉ Jesucristore.
2 Timothy 1:15 in Cubeo 15 Mʉ coreóvaivʉ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ javede dajocaivʉre yʉre, aru pʉcarã nácavʉ ne ãmiá Figelo aru Hermógenes máre.
2 Timothy 2:17 in Cubeo 17 Aru ne bueiyeque ãmeina d̶aivʉbu apevʉre nópe ñai ijimʉ pojeiyeque pʉeno ãmecʉ baju ʉ̃i nʉiyepe. Pʉcarã nópe bued̶ama, ne ãmiá Himeneo aru Fileto máre.
2 Timothy 3:6 in Cubeo 6 Apevʉ nácavʉ dʉibajĩeneca ecoicõjene d̶aivʉbu náre apevʉ ne cʉ̃ramiai, jʉjovarãjivʉ nomiva ãrʉmevʉre. Ina nomiva, ne dápiaiye ãmeque d̶aiye boje, d̶aiyʉrivʉbu ãmenore ʉrarõ.
2 Timothy 3:13 in Cubeo 13 Ʉbenita ina põeva ãmena aru ina jʉjovaivʉ máre pʉeno ãmena nʉrajarama na. Jʉjovarãjarama apevʉre. Aru náre máre jʉjovarãjarama pʉeno baju.
2 Timothy 4:3 in Cubeo 3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe.
Hebrews 5:12 in Cubeo 12 Javede majivʉ mʉja iye yávaiye méne Cristorã. Aru ʉ̃́re jʉ aivʉbu obediʉjʉare. Que baru parʉrivʉ baru mʉje ũmei, mʉjavacari buejebu apevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe aivʉ diede. Ʉbenita quénora pʉ caride máre mʉjavacari me jápiarĩ eabevʉ. Jaʉvʉ mʉjare apevʉ ne bueiye bedióva cojedeca no bueino maiyójabenore, yópe mamarʉmʉ mʉje bueino mácarõpe Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede. Mʉjavacari jʉed̶ojĩnape paivʉ ted̶avʉ̃. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima. Ʉbenita bʉcʉva ãiyede ãiye majima. Quédeca põeva jʉed̶ojĩnape paivʉ ne ũmei quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede jápiarĩ ead̶ama na. Ʉbenita põeva bʉcʉvape paivʉ ne ũmei Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede máre jápiarĩ ead̶ama na.
Hebrews 13:9 in Cubeo 9 Jʉjovaicõjemejara apevʉ põevare ne ape bueiyeque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãve ãmeque mʉjare. Iyepe paiye bueiyede jápiarĩ jʉ abejarã. Métamu parʉre d̶aru mʉje ũmei Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyeque mʉjare bojecʉbeda. Bojecʉbeda Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare ʉ̃i mearo d̶acaiyeque. Ʉbenita põeva jʉ aivʉ baru apevʉ ne d̶aicõjeiyede, “Apede ãjara. Ʉbenita apede ye ãmejara mʉja” arĩ, ye cad̶atebemaratamu na. Que baru maje jʉ aiyeque iyepe paiye d̶aicõjeiyede maje ũmei parʉre d̶arĩduiye jaʉbevʉ majare.
James 1:6 in Cubeo 6 Ʉbenita ñai jẽniañʉre, “Jãve yʉre cad̶atecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. D̶acacʉyʉme ji jẽniainore ʉ̃́que”, arĩ dápiaiye jaʉvʉ, ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, “Jʉ̃menijicʉ cad̶atequijichʉbi yʉre”, abecʉva. Yópe pãcaiboa nʉ́raiyepe ũmevʉque, nopedeca ñai põecʉbe arĩ dápiayʉ apenʉmʉa “Majivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉre yʉre”, aru apenʉmʉa “Majibevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atedu yʉre”, arĩ dápiayʉ. Ʉ̃ nópe dápiayʉ cũináro ʉ̃i dápiaino, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re majide d̶acʉyʉre, ye dápiabebi ʉ̃. Que baru pãcaiboapebu ʉ̃i dápiaiye.
James 3:4 in Cubeo 4 Quédecabu jiad̶ocũ ʉracũque. Ʉracũ bajubu. Aru ũmevʉ parʉrõ copʉ japuivʉ. Ʉbenita jipocateipõecʉ nʉicõjeimi dicũre quĩ́jive japʉvaiveque ã́ri ʉ̃i nʉiyʉrõi.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
1 John 2:19 in Cubeo 19 Ina Cristore maucʉvarivʉ maje jẽneboi cʉ́teima. Ʉbenita majevʉ ãmema. Que baru etad̶ama na majare jocarĩ. Majevʉ baru, cʉjebu na majaque. Ʉbenita ne etaiye báque boje majare jocarĩ, majidivʉbu maja majevʉ ãmevʉre.
1 John 2:26 in Cubeo 26 Yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje majinajiyepe ayʉ apevʉ ne borore, ina mʉjare jʉjovaiyʉrivʉre.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
Jude 1:12 in Cubeo 12 Yópe cuitótecajede mʉje docʉ jacorĩ ãmed̶aiyepe, nopedeca ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmetede d̶ad̶ama mʉjacavʉre, ne cʉyoje tede d̶aiye boje pued̶abevʉva apevʉre mʉje ãranʉiyede torojʉve teinoai. Yópe ovejavare coreipõeva ne baju me ãiyepe ʉbenita jíbevʉva ãiyede ovejavare, nopedeca ina jʉjovaivʉ ãri ũcuñama apevʉ pʉeno. Aru yópe ocopeniboa ũmevʉque japuino ʉbenita ocabeni cad̶atebenope põevare ne ocainore coreniduiyede, nopedeca ina borocʉede bueivʉ, cad̶atebenama põevai ũmene ne bueiyeque. Aru yópe jocʉcʉ jẽidʉa cʉbecʉ jẽijãravʉre meamecʉpe, nopedeca ina jʉjovaiyede bueivʉ yaivʉ bácavʉpe paivʉbu na, ne meame boje. Aru yópe pʉeno baju meamecʉpe dicʉre ĩniburu yóbore caino nʉoque jobore jarʉvarĩ, nopedeca pʉeno baju meamema na.
Revelation 13:11 in Cubeo 11 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri dayʉre joborõre jocarĩ. Pʉcarõa javaroa cʉvateame yópe ovejai javaroape. Ʉbenita yávame yópe ãijuacʉi yávaiyepe.
Revelation 19:20 in Cubeo 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.