Ephesians 2:3 in Cubeo 3 Javede maja caivʉ, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉpe, cʉrivʉ barejaquémavʉ, ãmeina d̶aivʉ. Maje ãmeina d̶aiyʉepe d̶arĩ, maje baju ʉrõpe d̶arĩ, aru maje ũme dápiaiyepe máre d̶aivʉ barejaquémavʉ maja. Que baru majare Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ri, ñájine d̶acʉyʉ barejaquémavʉ caivʉ apevʉ põevape maje ãmeina teiye boje.
Other Translations King James Version (KJV) Among whom also we all had our conversation in times past in the lusts of our flesh, fulfilling the desires of the flesh and of the mind; and were by nature the children of wrath, even as others.
American Standard Version (ASV) among whom we also all once lived in the lust of our flesh, doing the desires of the flesh and of the mind, and were by nature children of wrath, even as the rest:--
Bible in Basic English (BBE) Among whom we all at one time were living in the pleasures of our flesh, giving way to the desires of the flesh and of the mind, and the punishment of God was waiting for us even as for the rest.
Darby English Bible (DBY) among whom *we* also all once had our conversation in the lusts of our flesh, doing what the flesh and the thoughts willed to do, and were children, by nature, of wrath, even as the rest:
World English Bible (WEB) among whom we also all once lived in the lust of our flesh, doing the desires of the flesh and of the mind, and were by nature children of wrath, even as the rest.
Young's Literal Translation (YLT) among whom also we all did walk once in the desires of our flesh, doing the wishes of the flesh and of the thoughts, and were by nature children of wrath -- as also the others,
Cross Reference Mark 7:21 in Cubeo 21 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. D̶ad̶ama ãmeina d̶aiyede apevʉque, némarebʉcʉva ãmevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare.
John 1:13 in Cubeo 13 “Yʉre jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na”, ʉ̃i que aino, maja põeva maje jʉed̶ocʉvarõpe ãmevʉ no. Aru maja põeva, “Jʉ̃menijicʉi mára teiyʉrĩ, ʉ̃i mára tenajaramu”, maje aiyepe ãmevʉ no. Aru nomiói márepacʉi jʉed̶ocʉvaiyʉepe máre ãmevʉ no. Quénora “Yʉre jãve baju jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na. Jʉ̃menijicʉi mára baju tejarãri na”, arejaquemavʉ ʉ̃.
John 3:1 in Cubeo 1 Cũinácʉ ʉ̃mʉ Nicodemo ãmicʉcʉ barejáme, ñʉja judíova ñʉje jabovacacʉ. Fariseo ãmicʉriyajubocacʉ barejáme Nicodemo.
John 8:44 in Cubeo 44 Mʉjepacʉbe abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́pe paivʉbu mʉja. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu mʉja. Mamarʉmʉre aru caride máre, põevare boarĩ́ jarʉvaipõecʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene jápiaiyʉbebi ʉ̃. Aru cainʉmʉa yávaiyede jãvene coyʉbebi ʉ̃. Ʉ̃i borocʉede coyʉyʉbe ʉ̃, “¿Jãve márica?” põeva ne arãjiyepe ayʉ. Aru mamarʉmʉcacʉ borocʉcʉbe ʉ̃.
Acts 14:16 in Cubeo 16 Jipocai judíova ãmevʉ d̶aivʉ bácavʉreca ne baju ʉrõ coapa, Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeñʉ ãmenejaquemavʉ náre.
Acts 17:30 in Cubeo 30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede.
Romans 1:24 in Cubeo 24 Ne Jʉ̃menijicʉre dajocaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni põeva cʉyojarõ vaiye báque boje ʉrarõ ijetede d̶ad̶ama na ne bajure.
Romans 3:9 in Cubeo 9 ¿Mearama maja judíova apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jã́inore? ¡Que ãmevʉ! Jave jã́ri coreóvaivʉbu judíovare aru judíova ãmevʉre máre, caivʉ cũinátʉrʉ ãmeina teivʉre. Caivʉ ijãravʉcavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe boje cõjeimarape cʉrivʉbu.
Romans 3:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Caivʉ põeva cũinátʉrʉtamu. Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe coyʉibi caivʉre Jesucristore jʉ aivʉre.
Romans 5:12 in Cubeo 12 Javede ñai ʉ̃mʉ mácʉ mamarʉmʉcacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, ãmeina tedejaquemavʉ. Aru coatedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ãmeina teni. Que baru caivʉ põeva máre Adán mácʉi yóbocavʉ coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ aru yaiyáma máre Adán mácʉi ãmeina teiye báque boje.
Romans 6:12 in Cubeo 12 Ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemejara mʉje bajure. D̶aicõjeivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Romans 7:18 in Cubeo 18 Yʉ majivʉ yʉre me cʉbede. Ji ũmei mearo cʉbevʉ. Yʉ́vacari d̶aiyʉvʉ méne. Ʉbenita ye bʉojabevʉ d̶ayʉ méne yópe ji ʉrõpe.
Romans 8:7 in Cubeo 7 Que baru ñai põecʉ dápiarĩ d̶ayʉ baru ʉ̃i baju ʉede, maucʉvarĩ jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre. Aru jãve ye d̶aicõjeñʉ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i bajure máre.
Romans 9:22 in Cubeo 22 Aru Jʉ̃menijicʉ d̶aibi põevare yópe pẽpeipõecʉ jororʉare ʉ̃i d̶aiyepe. Que teni Jʉ̃menijicʉ napimi ʉrarõ ina jorojĩni d̶aivʉre ʉ̃́re ne ãmeina teiyeque, ina bíjarãjivʉre. Ʉbenita apejãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i jorojĩyede põevare ne ãmeina teiye boje. Aru põevare majide d̶acʉyʉme ʉ̃i majiéde, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede náre, ne ãmeina teiye boje.
Romans 11:30 in Cubeo 30 Aru mʉja judíova ãmevʉcapũravʉ javede jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita caride ina judíova ne jʉ abede ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉjare.
Romans 13:14 in Cubeo 14 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristore jẽniajara, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru mʉje ãmeina d̶aiyʉepe dápiaiyede dajocarĩ, d̶abejarã mʉje ʉrõ ãmenore.
1 Corinthians 4:7 in Cubeo 7 Jãve ʉ̃ majibecʉbe apevʉ pʉeno. Caiye mʉje majiéde mʉje cʉvaede majide d̶aibi Jʉ̃menijicʉ. ¿Aru ʉ̃i majide d̶aiye boje diede, aipe teni yávaivʉrʉ̃ mʉja yópe majidivʉpe mʉje baju majiéque? Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare.
1 Corinthians 6:9 in Cubeo 9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ina ʉ̃mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ʉ̃mʉva máre d̶aivʉ apevʉ ʉ̃mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
Galatians 2:15 in Cubeo 15 Põetedejacarã ñʉja judíova. Que baru judíova bajubu ñʉja. “Judíova ãmevʉ ãmeina teivʉbu ne cʉvabe boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquede”, arĩ dápiaivʉbu ñʉja.
Galatians 3:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jʉ̃menijicʉi jã́imara boropatebevʉpe.
Galatians 5:16 in Cubeo 16 Yópe coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjare. Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ cʉjarã mʉja ʉ̃i ʉrõpe. D̶abejarã yópe mʉje baju ãmeina d̶aiyʉepe.
Ephesians 2:2 in Cubeo 2 Dinʉmʉ mácarõre maja cʉrivʉ barejaquémavʉ ãmeina d̶aivʉ yópe ijãravʉcavʉ ne cʉepe ãmeina d̶aivʉ. Maja jʉ aivʉ barejaquémavʉ ñai ãmecʉ, abujuvai jabocʉre. Ʉ̃́recabe bʉoyʉ ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre.
Ephesians 4:17 in Cubeo 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ.
Ephesians 4:22 in Cubeo 22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
1 Timothy 6:9 in Cubeo 9 Ʉbenita apevʉ ʉrivʉbu ne cʉveva. Que baru ñai abujuvai jabocʉ jʉjovayʉbe náre, ne ãmeina tenajiyepe ayʉ, cʉvarãjivʉ cʉvede. Que teni ʉ̃ jẽñʉme náre yópe ñʉoibo jẽiyepe ãimacʉre. Ãrʉmevʉpe vore cuivʉbu cʉvede. Que teni ãmeno d̶aivʉbu ne baju aru apevʉre máre. Bíjare d̶aivʉbu ne baju Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Aru ñájinajivʉbu na.
Titus 3:3 in Cubeo 3 Javede maja máre ãrʉmevʉ dápiabevʉ barejávʉ̃. Aru jʉ abevʉ barejávʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Pʉeno ãmeno nʉivʉ barejávʉ̃, ina bueivʉ yávaiyede jãve ãmene ne jʉjovaiye boje majare. Bʉojabedejavʉ̃ dajocaivʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, cojʉquiyepe majare. Dápiare cuivʉ barejávʉ̃ ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa. Aru jorojĩvʉ barejávʉ̃. Apevʉ ʉbedejaima majare. Aru majavacari ʉbedejavʉ̃ majevʉre máre.
James 4:1 in Cubeo 1 ¿Aipe teni boaivʉba mʉja mʉje baju? Aru, ¿aipe teni ãd̶amateivʉba mʉja mʉje baju? Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje dápiaiyeque.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 2:10 in Cubeo 10 Javede Jʉ̃menijicʉi põeva ãmenejaquemavʉ mʉja. Ʉbenita caride ʉ̃i põevatamu mʉja. Javede Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iyede majibedejaquemavʉ mʉja. Ʉbenita caride cõmaje ãroje jã́imi mʉjare. Que baru majidivʉbu ʉ̃́re pare cõmaje ãroje jã́ñʉre.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
2 Peter 2:14 in Cubeo 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
2 Peter 2:18 in Cubeo 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
1 John 1:8 in Cubeo 8 Maja aivʉ baru “Ãmeno cʉbevʉ majare”, jʉjovaivʉbu maje bajuma. Que aru, maje aiye jãve ãmevʉ aru Jʉ̃menijicʉi jãve coyʉiye cʉbevʉ majare.
1 John 2:8 in Cubeo 8 Ʉbenita yo ji toivacaino mʉjare d̶aicõjeino mamarotamu máre. Aru yo mamaro jãvemu. Cristo ʉ̃i d̶aiye jã́d̶ovaivʉ nore jãve, aru mʉje d̶aiye máre. Põeva ne Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibede, ñeminoi cʉrivʉpe paivʉbu. Aru ne majiéde diede, miad̶ároi cʉrivʉpe paivʉbu. Que baru Cristoi daiyede yópe miad̶áre d̶aiyepe ijãravʉi yo ñemino mácarõ bíjare nʉivʉ caride.
1 John 2:16 in Cubeo 16 Que baru ina ijãravʉcavʉ ne dápiaino, ne ʉrõ, aru ne cʉvarõ máre Jʉ̃menijicʉ jino ãmevʉ. Quénora ijãravʉcavʉvacari jinomu no. Aru ñai abujuvai jabocʉ jinomu no. D̶aiyʉrivʉbu yópe ne ãmeina d̶aiyʉepe. Aru cʉvaiyʉrivʉbu caiye iye ãmene ne jã́iyede. Aru, “¿Meara márica caivʉ apevʉ pʉeno?” arĩ cʉiyʉrivʉbu.
Jude 1:16 in Cubeo 16 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama caiyede. Ye apeno ne jã́ino ye baquinó ãmevʉ náre. Aru ãmecorod̶ama caivʉ apevʉre máre. Ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶ad̶ama na. Ne baju “Ñʉja apa mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru “Mʉja máre mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, borocʉrĩ coyʉyama apevʉre. Que arĩ, mamarʉmʉre vorĩ ead̶ama náva méne apevʉ pʉeno.