Colossians 2:18 in Cubeo 18 Aru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje mearore jíye boje Jʉ̃menijicʉre ʉ̃́pe ãmevʉ. Que teni apecʉ ʉ̃i cãchinocavʉpe tebejarã mʉja. Aru mearore jíbejarã ángelevare máre, yópe ʉ̃i d̶aiyepe. Ʉ̃́recabe arĩduyʉ ʉbenina “Jãvemu ji coyʉiye, ji jã́iye báque boje apʉcʉ yópe decoboainope”. Ʉbenita jã́memi iyede, ʉ̃i coyʉiye borore. Aru, “¿Meacʉ bárica apevʉ pʉeno?” ʉbenina arĩduibi. Nópe arĩduibi ʉ̃i d̶aicõjeiye boje ʉ̃i dápiainore ʉ̃i ãmeina d̶aiyʉeque.
Other Translations King James Version (KJV) Let no man beguile you of your reward in a voluntary humility and worshipping of angels, intruding into those things which he hath not seen, vainly puffed up by his fleshly mind,
American Standard Version (ASV) Let no man rob you of your prize by a voluntary humility and worshipping of the angels, dwelling in the things which he hath seen, vainly puffed up by his fleshly mind,
Bible in Basic English (BBE) Let no man take your reward from you by consciously making little of himself and giving worship to angels; having his thoughts fixed on the things which he has seen, being foolishly lifted up in his natural mind,
Darby English Bible (DBY) Let no one fraudulently deprive you of your prize, doing his own will in humility and worship of angels, entering into things which he has not seen, vainly puffed up by the mind of his flesh,
World English Bible (WEB) Let no one rob you of your prize by a voluntary humility and worshipping of the angels, dwelling in the things which he has not seen, vainly puffed up by his fleshly mind,
Young's Literal Translation (YLT) let no one beguile you of your prize, delighting in humble-mindedness and `in' worship of the messengers, intruding into the things he hath not seen, being vainly puffed up by the mind of his flesh,
Cross Reference Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Romans 1:25 in Cubeo 25 Jʉ aiyʉbenama iye yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã. Quénora jʉ ad̶ama borocʉede. Mearore jíyama aru pued̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre, caiyede d̶ayʉ bácʉre, pued̶abeni mearore jíbenama na. Aru d̶arĩ jã́d̶ovamenama ne pued̶aiyede ʉ̃́re. Ʉbenita mearore jíye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caivʉ, aru cainʉmʉa. Quédecabu.
Romans 8:6 in Cubeo 6 Mʉja dápiarĩ d̶aivʉ baru mʉje ũmei ʉede, mʉjacapũravʉ jãve yaivʉ bácavʉpe paivʉbu, coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita mʉja dápiarĩ d̶aivʉ baru ñai Espíritu Santoi ʉede, mʉjacapũravʉ jãve apʉrivʉ, cãrijimena me cʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉque.
Romans 16:18 in Cubeo 18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre.
1 Corinthians 3:3 in Cubeo 3 Nopedecabu mʉje dápiaiye boje aru mʉje d̶aiye boje máre yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abeni Espíritu Santore cʉvabevʉ ne dápiaiyepe aru ne d̶aiyepe máre. Mʉja jarad̶avʉ̃ mʉje bajumia cãreja. Aru mʉja tebuted̶avʉ̃ mʉje baju cãreja. Mʉje nópe d̶aiye boje, jã́d̶ovad̶avʉ parʉre nʉmevʉ mʉje ũmei Espíritu Santoque. Quénora d̶are nʉñavʉ mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe.
1 Corinthians 4:18 in Cubeo 18 Apevʉ mʉjacavʉ arĩ dápiarĩduyama nʉmecʉyʉreca yʉ mʉje yebai, ji jidʉé boje. Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩ dápiad̶ama na, ne dápiarĩduiye boje yʉ coyʉbecʉnʉcʉyʉre náre, ne ãmeina yávaiye báque boje yʉre.
1 Corinthians 8:1 in Cubeo 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque ãiyena põeva ne jíye báquede pẽpeimarare, mearu o meamenu mʉje ãiyede diede. “Coreóvaivʉbu ñʉja ãri bʉojaivʉre ãiyede ne jíye báquede pẽpeimarare, pẽpeimʉ parʉbe boje”, toivacʉbe cũinácʉ mʉjacacʉ. Jãvetamu. Caivʉ maja diede coreóvaivʉbu. Ʉbenita iye mʉje coyʉiyede mʉje coreóvaiyede pẽpeimarare aru põeva ne jíyede náre cãrijivʉ yʉ. Mʉja coreóvaivʉvacari diede, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã mʉja. Aru ãmejara diede, dápiabevʉva apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne dápiaiyede. Ãivʉ baru náre dápiabevʉva, náre ʉbevʉ mʉja. Ʉbenita meavʉ mʉje ʉru apevʉre caiye mʉje coreóvaiye pʉeno. Põecʉ ʉcʉ apevʉre, náre cad̶ateibi, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei cainʉmʉa.
1 Corinthians 8:5 in Cubeo 5 “Obedivʉ jʉ̃menijina cʉma, apevʉ joborõcavʉ aru apevʉ máre cavarõcavʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ina põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ. Que baru obedivʉre “mʉ, Jʉ̃menijicʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru obedivʉre máre “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama.
1 Corinthians 9:24 in Cubeo 24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede ijãravʉi, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne caivʉ mʉjare coapa.
1 Corinthians 13:4 in Cubeo 4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ dápiabevaivʉbu náre máre.
2 Corinthians 11:3 in Cubeo 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
2 Corinthians 12:20 in Cubeo 20 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai, apevʉ mʉjacavʉ d̶abevʉ bárãjivʉre yópe mʉjare jaʉépe. Apevʉ jararĩ pare ãd̶amateiyʉrãjichʉma. Aru apevʉ tebutenajichʉma. Apevʉ jijatenajichʉma ʉbenina. Apevʉ d̶arãjichʉma ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Apevʉ coyʉrãjichʉma ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Apevʉ yávarãjichʉma jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. Apevʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiarãjichʉma. Aru apevʉ maucʉvarĩ, cãrijovari, boaiyʉrãjichʉma apevʉre. Mʉjacavʉ ne nópe d̶aru, ji copaidaquiyede torojʉbecʉyʉmu yʉ. Aru mʉja máre torojʉbenajaramu, ji jararĩ ñájine d̶aquiye boje mʉjare, mʉje nópe ãmeina teiye boje.
Galatians 5:19 in Cubeo 19 Caivʉ majima aipe ãrojae ne d̶aiyede ina ne baju ãmeina d̶aiyʉeque d̶aivʉ. Ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, cʉrivʉbu ãmeũmeque, aru caino ãmenore d̶aivʉbu.
Ephesians 5:6 in Cubeo 6 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme põevare diepe paiyede d̶aivʉre, ʉ̃́re jʉ abevʉre, ne ãmeno d̶aiye boje. Que baru ñamene jʉjovaicõjemejara mʉja ʉbeni cʉeque, “Ye baju ãmevʉ ñʉje d̶aru ãmenore”, ne aiye.
Philippians 3:14 in Cubeo 14 Yópe yajuipõecʉi cúyaiyepe nurié, pʉ cúyaima tʉrʉvaita, nopedeca yʉ́vacari nʉñʉmu nurié pʉ bʉojayʉta ji memecaiyede Jesucristore, cʉcʉyʉ ʉ̃́que cavarõ mearoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i cutuiyede ina cʉrãjivʉre Jesucristoque cũinávʉpe.
Colossians 2:4 in Cubeo 4 Caiye diede toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare, apevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ mʉjare borocʉeque.
Colossians 2:8 in Cubeo 8 Me jã́jara mʉja. Mʉje bajumia apevʉre jʉjovaicõjemejara ne bueiye bojecʉbeque aru borocʉeque máre, ne d̶abenajiyepe aivʉ mʉjare ne bueimarare. Iye ne bueiye põeva néñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyebu. Iye ne bueiye põeva ne majiébu. Aru iye ne bueiyedecabu Cristoi yávaiyede, “Jãve ãmevʉ” aiye. Que baru jãve ãmevʉ aru bojecʉbevʉ iye ne bueiye.
Colossians 2:23 in Cubeo 23 Põeva iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe ãrojariduivʉbu. Aru jã́d̶ovariduivʉbu ne baju apevʉ ne cãchinocavʉre. Ñájine d̶arĩ ne bajure, Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe teniduivʉbu na. Iye ne d̶aiyede yópe ne d̶aicõjeiyepe majidivʉpe teniduivʉbu. Ʉbenita iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉvacari, ye dajocabema ne baju ãmeina d̶aiyʉede. Que baru iye d̶aicõjeiye ne cʉvae bojecʉbevʉ náre.
1 Timothy 1:7 in Cubeo 7 Bueiyʉrivʉbu na Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita coreóvabema ne baju ne coyʉiyede aru aipe aiyʉede ne bueniduiyede máre majidivʉpe.
1 Timothy 4:1 in Cubeo 1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque.
James 3:14 in Cubeo 14 Ʉbenita mʉjacacʉ apecʉ cʉcʉ baru ãmei jorojĩñʉ ʉ̃i ũmei aru cad̶ateiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ pʉeno, “Me majivʉ yʉ”, borocʉeque arĩ dápiabejacʉrĩ. Ʉ̃́pe páyʉbe ʉbenina ayʉ, jãvene majibecʉ.
James 4:1 in Cubeo 1 ¿Aipe teni boaivʉba mʉja mʉje baju? Aru, ¿aipe teni ãd̶amateivʉba mʉja mʉje baju? Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje dápiaiyeque.
2 Peter 2:14 in Cubeo 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
1 John 2:26 in Cubeo 26 Yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje majinajiyepe ayʉ apevʉ ne borore, ina mʉjare jʉjovaiyʉrivʉre.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
2 John 1:7 in Cubeo 7 Obedivʉ jʉjovaivʉ cuivʉbu yore ijãravʉi. Nárecabu jʉ abevʉ Jesucristore jãve dayʉ bácʉre põecʉpe ijãravʉi. Ácʉ põecʉ que ayʉ baru, ʉ̃́recabe jʉjovayʉ põevare aru maucʉvacʉ Cristore máre.
Revelation 3:11 in Cubeo 11 Maumena dacʉyʉmu yʉ. D̶ajacʉ yópe mi bueiyepe ji yávaiye méne apecʉ ʉ̃i ĩmequiyepe ayʉ mi bojede mʉre.
Revelation 12:9 in Cubeo 9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ javecacʉ ʉ̃i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ʉ̃i ángelevaque, nárecabu ʉ̃i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ pʉ joborõita.
Revelation 13:8 in Cubeo 8 Ñai ãimacʉre mearore jínajarama caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ. Námu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉre ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i tucubobu. Ñai ovejajĩcʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́re Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
Revelation 13:14 in Cubeo 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.
Revelation 19:10 in Cubeo 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.
Revelation 22:8 in Cubeo 8 Yʉ, Juan, jápiacacʉ aru jã́cacʉ caiye iye ji toivaiye báquede. Diede jápiarĩ aru jã́riburu yóboi, ñʉatutacacʉ yʉ ñai ángele ʉ̃i cʉboba yebai, ñai jã́d̶ovañʉ mácʉ yʉre caiye iyede, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re.