Colossians 2:12 in Cubeo 12 Mʉje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque yaivʉ bácavʉpe tedejaquemavʉ mʉja Cristoque, aru ne põe jarʉvainoi epeiye báquepe mʉjare ʉ̃́que, aru Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquepe mʉjare ʉ̃́que máre yainore jarʉvarĩ. Que d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare ʉ̃i majié parʉéque mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re, “Jãve Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ”, mʉje aiyede.
Other Translations King James Version (KJV) Buried with him in baptism, wherein also ye are risen with him through the faith of the operation of God, who hath raised him from the dead.
American Standard Version (ASV) having been buried with him in baptism, wherein ye were also raised with him through faith in the working of God, who raised him from the dead.
Bible in Basic English (BBE) Having been put to death with him in baptism, by which you came to life again with him, through faith in the working of God, who made him come back from the dead.
Darby English Bible (DBY) buried with him in baptism, in which ye have been also raised with [him] through faith of the working of God who raised him from among the dead.
World English Bible (WEB) having been buried with him in baptism, in which you were also raised with him through faith in the working of God, who raised him from the dead.
Young's Literal Translation (YLT) being buried with him in the baptism, in which also ye rose with `him' through the faith of the working of God, who did raise him out of the dead.
Cross Reference Luke 17:5 in Cubeo 5 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara arejaimad̶a Jesúre yópe: —¡Cad̶atejacʉ ñʉjare, ñʉje jʉ arãjiyepe mʉre pʉeno baju! ʉ̃́re arejaimad̶a na.
John 1:12 in Cubeo 12 Ʉbenita apevʉ nácavʉ jãve coreóvarĩ jacopʉrĩ ʉ̃́re jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉi mára teicõjenejaquemavʉ Cristo.
John 3:3 in Cubeo 3 —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ʉ̃i põetebedu mamaũmeque, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Jesús.
Acts 2:24 in Cubeo 24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Jesús yaiyʉ́ bácʉvacari, mautebeteame yaiyʉ́ bácʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ jebequemavʉ ʉ̃i ñájiye báquede ʉ̃i yainore.
Acts 14:27 in Cubeo 27 Que baru Pablojã eaivʉ Antioquía ãmicʉriĩmaroi, cójijide d̶arejaimad̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare, coyʉrãjivʉ náre caiye iye Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye báquede náre aru ʉ̃i mead̶aicõjeiye báquede ina judíova ãmevʉre, jʉ arãjivʉre Jesúre.
Romans 4:24 in Cubeo 24 Quénora Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede majare boje máre. Majare máre Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re, Jesucristore, maje jabocʉre, nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
Romans 6:3 in Cubeo 3 Jãve majidivʉbu mʉja aipe teni jã́d̶ovaimara mácavʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque. Maje jã́d̶ovaiye báque Jʉ̃menijicʉre ocoque apevʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ maja cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Iye maje ñájijʉroede maje ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re majare boje. Ʉ̃́re yaidé d̶ayʉ, Jʉ̃menijicʉ dajocarejaquemavʉ ʉ̃́re cũinácʉva.
Romans 6:8 in Cubeo 8 Maje majié boje maja yaivʉ bácavʉpe Cristoque ʉ̃i yaiyede, coavaimara márajivʉbu maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Nopedeca majidivʉbu maja cʉrãjivʉre me Jesucristoque, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre caride aru cainʉmʉa.
Romans 7:4 in Cubeo 4 Mʉja, jívʉ, judíova, Jesúre jʉ aivʉ, quédeca vaivʉ mʉjare. Yópe ʉ̃mʉ ʉ̃i cʉvaepe jímarepacore, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvarejaquemavʉ mʉjare. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara marejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita Jesucristoi yaiyede, caivʉ ina ʉ̃́re jʉ arãjivʉ máre yaidéjaquemavʉ ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que teni mʉja máre yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ ʉ̃́que. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara ãmevʉ mʉja caride. Yópe nomió, jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, õi pʉrʉbʉoiyepe apecʉque, nopedeca mʉja máre mʉje coateniburu yóbo yainore jarʉvarĩ, yópe nacovaimarape paivʉ cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, yopedecabu majare: Ʉ̃ majemarepacʉpe páyʉ pʉeno mearore d̶arĩ nʉre d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno mearo ʉ̃́que.
1 Corinthians 12:13 in Cubeo 13 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva, judíova aru judíova ãmevʉ, yebacavʉ aru yebacavʉ ãmevʉ máre, Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaimara mácavʉbu ocoque. Nópe d̶arĩ, ñai Espíritu Santo cũinácʉrabe maja Jesúre jʉ aipõeva caivʉre cũináyajubo põeyajubo tede d̶ayʉ. Aru caivʉ coapa cʉvarivʉbu ñai Espíritu Santore majaque.
1 Corinthians 15:20 in Cubeo 20 Ʉbenita jãve baju Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Ʉ̃́recabe mamarʉmʉcacʉ caivʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ jipocai apʉcʉyʉ cojedeca, yaibécʉyʉ bedióva cojedeca. Aru ʉ̃i nacajaiye báque boje, jãve majidivʉbu maja ʉ̃́re jʉ aipõevare máre Jʉ̃menijicʉi nacovaimara márajivʉre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i yóboi.
Galatians 3:27 in Cubeo 27 Mʉja jã́d̶ovaimara mácavʉ Jesucristoque ocoi cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride cʉvʉ mʉja Jesucristope ãrojarivʉ.
Ephesians 1:19 in Cubeo 19 Mʉjarecabu cʉvarivʉ ʉ̃i parʉéde pʉeno ʉrarõ bajure. Iye ʉre parʉé cũiméque Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje parʉé cʉvaede. Yópe iye Jʉ̃menijicʉi majié parʉéque ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ aru yópe iye ʉ̃i dobare d̶aiye báquepe máre ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉ yebai cavarõ mearoi, quédecabu iye ʉ̃i majié parʉéque. Dieque cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉ.
Ephesians 2:4 in Cubeo 4 Maja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara majʉrórivʉvacari, pare cõmaje ãroje jã́imi majare ʉ̃, ʉ̃i ʉrarõ baju ʉe boje majare.
Ephesians 2:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu ʉ̃i mead̶aiye majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Maja mead̶arĩ oabevʉ maje bajumia. Jʉ̃menijicʉrecabe mead̶ayʉ majare.
Ephesians 3:7 in Cubeo 7 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beorĩ epeimʉ ʉ̃́re memecacʉyʉva. Ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda yʉre, bueyʉbu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majide d̶aibi yʉre ji ũmei ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ majiéque.
Ephesians 3:17 in Cubeo 17 Jẽniaivʉ yʉ Cristo cʉcʉyʉre mʉjaque mʉje ũmei. Que d̶acʉyʉme ʉ̃, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jẽniaivʉ yʉ ʉeque dápiarãjivʉre mʉja aru d̶arãjivʉre caiye mʉje d̶arãjiyede, mʉje ʉe boje apevʉ Jesúre jʉ aipõeva.
Ephesians 4:5 in Cubeo 5 Cũinácʉrabe maje jabocʉ Cristo. Cũináenamu iye yávaiye me, maje jʉ aiye. Cũinácʉrabe ñai maje jã́d̶ovaimʉ ocoque.
Ephesians 5:14 in Cubeo 14 Mʉje coreóvare d̶aiyede náre diena yópe ñeminore pẽoiyepebu. Que baru põeva, yópe arĩ, yʉriaivʉbu diepe paiyede d̶aivʉrã: Mʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉ, cãñʉpe páyʉ, coedajacʉ, coreóvacʉyʉ ʉ̃́re. Nacajajacʉ yainore jarʉvarĩ. Aru Cristo cʉre d̶acʉyʉme mʉre miad̶ároi, arĩ coyʉivʉbu.
Philippians 1:29 in Cubeo 29 Que baru mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aimara, mʉje memecarãjiyepe ayʉ Jesucristore mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re aru no pʉenoreca mʉje ñájiyede máre, ʉ̃i yávaiye méne coyʉiye boje.
Colossians 3:1 in Cubeo 1 Mʉjarecabu yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaimara mácavʉpe Cristoque yainore jarʉvarĩ. Que baru Cristo jinatamu mʉja. Que baru mʉje ãmeina teiyede mʉje javeque d̶aiyede dajocarĩ, oatʉvad̶avʉ̃ mʉja, mearo d̶arãjivʉ. Oatʉvaimara mácavʉ mʉja, cainʉmʉa ʉre nʉjara yo cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcarõre. No cavarõ mearotamu Cristo ʉ̃i cʉrõ, dobacʉ ʉ̃i dobarõ mearo Jʉ̃menijicʉi meapũravʉ yebai, ʉ̃i parʉé cʉvae boje.
Titus 3:5 in Cubeo 5 Que baru mead̶aibi majare. Ʉbenita mead̶abebi majare, maje mearo d̶arĩduiye boje. Quénora mead̶aibi majare ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. Maje ãmeina teiyede jarʉvaibi, mead̶acʉyʉ majare. Que teni ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare, maje apʉrãjiyepe ayʉ apʉé mamaeque.
Hebrews 6:2 in Cubeo 2 Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyede ocoque aru ne apevʉre tʉoiyede ne pʉrʉáque, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ ina tʉoimarare. Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne nacajarajiyede yainore jarʉvarĩ, cʉrãjivʉ cainʉmʉa mamabaju cũimébajuque, aru Jʉ̃menijicʉi jaroquiyede caivʉ põevare ne cʉrãjinoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, apevʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi aru apevʉre toabo cũiméboi, na coapa ne d̶aiye báque boje ne cʉede ijãravʉi.
Hebrews 12:2 in Cubeo 2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi.
Hebrews 13:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ.
James 1:16 in Cubeo 16 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Dápiabejarã ʉbenina Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉje ãmeno d̶aiyʉede.
1 Peter 3:21 in Cubeo 21 Quédecabu iye mʉje jã́d̶ovaiye Jʉ̃menijicʉre ocoi. Yópe Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báquepe Noéja mácavʉre ocoque, nopedeca caride Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉjare máre ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede ʉ̃́re Jesucristoi nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ. Aru maja jã́d̶ovamevʉ Jʉ̃menijicʉre ocoi, joarãjivʉ maje docʉre. Quénora jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉre ocoi, jẽniarajivʉ ʉ̃́re, “Boropatebevʉ yʉ” ʉ̃i arĩ dápiare d̶aquiyepe aivʉ majare. Aru boropatebevʉ maja, ʉ̃i ãrʉmeteiye báque boje maje ãmeina teiyede.
1 Peter 4:1 in Cubeo 1 Jesucristo ñájinejame ʉ̃i baju ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru mʉja máre, dápiarĩ ʉ̃i dápiaiye báquepedeca, jidʉbejarã mʉje ñájinajiyede. Ácʉ põecʉ ñájiñʉ, ãmeina teiyede dajocaibi.